Môj príbeh

Životné príbehy ľudí, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Bohom

 
Slovensky English Italiano
Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Shelly Lubben

Shelly Lubben

Po tom ako som bola prostitútkou a natáčala pornofilmy som stratila schopnosť mať funkčnú sexualitu. Skutočnosť, že som si mohla a môžem vychutnávať zdravý sexuálny vzťah, je absolútny zázrak.

Photo - Ian MacCormack

Ian MacCormack

Práve som umieral - lekári ma nemohli zachrániť. Cítil som, ako moja duša opúšťala moje bezvládne telo. Moje telo bolo mŕtve, ale ja som bol živý. Mal som duchovné telo a našiel som sa na mieste plnom temnôt a samoty.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Daniela Drtinová

Daniela Drtinová

Moje cesta k víře nebyla jednoduchá ani jednoznačná či přímočará. Kolem sedmého roku jsem začala vnímat první zvláštní pocity a průniky do duchovních světů a v té době jsem si uvědomila, jak hodně živo v mém vnitřním prostoru je.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Júlia Demjanová

Júlia Demjanová

Moja osamelosť rástla, aj napriek tomu, že som bola spoločenská, nič nedokázalo utíšiť ten hlad v mojom vnútri. Túžila som po láske.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Angela Mc Cauley

Angela Mc Cauley

Zistilo sa, že mám rakovinu hrubého čreva štvrtého stupňa a nádor je veľký ako pomaranč. Doktor mi odporučil 5 týždňov chemoterapie a rádioterapie a neskôr operáciu, ktorá rakovinový nádor odstráni.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Dr. David Ireland

Dr. David Ireland

Počujem hlas Ducha Svätého – dnes vám Pán hovorí: Zvuk prebudenia prichádza do tohto národa! Dám, aby na tento národ padal môj dážď. Začnete vidieť vyliatia Ducha Svätého. Spôsobím, že tento národ sa rozpáli mojím ohńom.

Photo - Laura Maxwell

Laura Maxwell

Bola som milo prekvapená, že polhodinová kazeta môže obsahovať toľko komunikácie s duchmi. Boli prenesené najpodrobnejšie detaily o našich životoch. Často sa spomínali presné mená, miesta a dátumy. Bolo nám jasné, že vyvolávači neboli jednoducho šarlatáni, ktorí strieľali mená úplne náhodne.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Prof. Ján Košturiak
Moja cesta k Bohu nebola rovná

small_kosturiakx.JPG

Prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Vyštudoval odbor strojárska technológia na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline. V roku 1997 ho vymenovali za profesora na Žilinskej univerzite v Žiline, v roku 2001 za profesora na ATH Bielsko Biala a za honorárneho profesora HST Ulm. Dlhodobo pôsobil na Fraunhofer IPA Stuttgart a TU Wien. V roku 1990 začal pracovať ako konzultant pre priemyselné podniky. V roku 1995 založil Inštitút priemyselného inžinierstva v Žiline, ktorý v roku 2000 spojil s aktivitami Fraunhofer IPA Stuttgart v spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Prednáśa na HST Ulm, UTB Tomáša Baťu, Fakulte výrobných technológii Prešov, TU Košice a Materiálovo technologickej fakulte Trnava, STU Bratislava.
Býva vo Varíne, je ženatý a má 3 deti.

Priznám sa, že keď ma Marek Nikolov oslovil s tým, aby som napísal svoj príbeh stretnutia s Bohom, tak som bol v rozpakoch. V mojom živote neboli „veľké a zlomové udalosti, horiaci ker alebo hromový hlas zhora“. Keď som si pozrel osobnosti na stránke, moje rozpaky sa ešte zväčšili – čo mám ja, obyčajný a nehodný hriešnik, a napísať o Bohu a mojom vzťahu k Nemu? Tu máte môj príbeh – v hlavnej roli On a ja v komparze.

Som profesor priemyselného inžinierstva, občas prednášam v Nemecku, na Slovensku alebo v Česku, ale mojou hlavnou prácou je vedenie spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Ak by som mal krátko zhrnúť svoju profesiu tak je to podnikanie, výskum v oblasti inovácii a organizácie podnikov, poradenstvo a koučing pre podnikateľov a manažérov.

Moja cesta k Bohu nebola rovná. Jej prvá etapa bola výchova v katolíckej rodine a vplyv prastarej mamy a starých rodičov vo Varíne.

Detské modlitby a detský obraz Všemohúceho. Nechápal som, prečo som v roku 1968 mohol ísť na Prvé sväté prijímanie a o rok neskôr mala moja mama, učiteľka, strach podpísať mi prihlášku na náboženstvo.

Detskú etapu vzťahu k Bohu a Cirkvi vystriedala etapa, keď som si myslel, že som dospelý a nezávislý. Poznáte to? Ja nepotrebujem cirkev, aby mi predpisovala ako sa mám modliť. Kde bol Boh, keď sa dialo všetko to zlo vo svete? Nebudem chodiť do kostola, kde je kňaz, ktorý sa mi nepáči. Nebudem chodiť do kostola.

Toto obdobie by som nazýval skôr obdobím vzdoru a rúhania sa, ako hľadaním Boha. Môj vtedajší pocit dospelosti a sebavedomia, dnes vidím ako nezrelosť a slabosť. Cesta pokračovala sobášom a našimi deťmi Jankom, Luckou a Zuzkou. Silným impulzom bol pre mňa práve krst našich detí a zodpovednosť za to, čo sme pri ňom sľubovali. Dnes si myslím, že toto bol bod, keď sa začala tretia etapa mojej cesty k Bohu. Keď dnes porovnávam moju modlitbu s modlitbami v detstve a mladosti, tak slová Pane urob, prosím, daj, zmeň...nahradili slová ďakujem, odpusti, zmiluj sa a zachovaj.

Moju cestu by som teda označil za tichú cestu hľadania Boha, keď som si uvedomil, že vlastne hľadám to, čo je v nás a všade okolo nás. Začal som spoznávať, že keď sa stíšim a zahĺbim do modlitby alebo kontemplácie, tak môžem počuť a cítiť Boha. Že Ježiša Krista môžeme stretnúť každý deň v druhom človeku. Keď som sa zamýšľal nad tým, ako môže syn vrátiť svojim rodičom všetko čo mu dali, tak som si uvedomil, že nie je možné a môžem odovzdať iba ďalej – svojim deťom, svojim spolupracovníkom a priateľom. A presne tak je to s tým, čo nám dal náš Otec – talenty, lásku, milosť a odpustenie – to všetko mu vrátime tak, že to budeme dávať ďalej, že budeme pomáhať odhaľovať talenty druhým, pristupovať k nim s láskou a schopnosťou odpúšťať. Pre mňa je vzťah k Bohu, hľadaním a prenikaním do tajomstiev. Nie je to vždy priama cesta bez jám, pádov a odrenín. Je posiata mojou nedokonalosťou a hriešnosťou, pochybnosťami, zlyhaniami, striedaním svetla a tmy. Posilňuje ma Biblia, kde vidím, že ani Boží syn Ježiš sa nesprával ako superman, padal pod krížom, ktorý niesol a vykríkol zúfalé slová „Otče, prečo si ma opustil“.

Dnes už viem oceniť krásu života v cirkevnom spoločenstve. Cirkevný kalendár, sviatosť zmierenia, eucharistia, svätá omša a ďalšie súčasti nášho náboženstva ma nijako neobmedzujú, ako to niekedy zaznieva od našich priateľov za hranicami nášho spoločenstva, ale naopak dávajú môjmu životu naplnenie a pestrosť. Dospel som k presvedčeniu, že schopnosť zachytiť a počuť Boží hlas, možnosť prihovárať sa Bohu a odovzdať svoj život do jeho rúk, je ten najväčší dar, ktorý dostávame.

Spomínam si na jednu udalosť. Moja dcéra Zuzka sa sťažovala na bolesť nohy. Lekári nevedeli zistiť príčinu, až v jeden piatok, keď sme sa chystali do školy, nevedela zísť dole schodmi. Namiesto do školy sme išli k lekárke, kde Zuzka nedokázala rovno prejsť ani pár metrov. Z hodiny na hodinu strácala schopnosť pohybu a koordinácie, dokonca nedokázala celkom ovládať ani mimiku tváre. Popoludní ležala ochrnutá na jednotke intenzívnej starostlivosti a nikto nevedel príčinu.

V ten deň oslavoval môj otec 70 rokov a mojej Zuzke skenovali mozog. Čakali sme na správu z nemocnice. Volal som môjmu priateľovi, kňazovi, ktorý išiel práve slúžiť omšu do kláštora Sestier z Betlehemu Kinderalm pri St.Veit. „Neboj sa, sestričky sa budú modliť za Zuzku a jej uzdravenie. Ony sa vedia modliť tak, ako málokto z nás“, hovoril mi Lacko.

Na mozgu sa našťastie nič nenašlo a príčina nemoci sa zistila až na druhý deň – borelióza. Striedali sme sa s manželkou pri Zuzke v nemocnici a ja som si vtedy silne uvedomil, že možno práve dostávam správu zhora, že mám spomaliť, viac sa venovať svojej rodine ako biznisu.

Intenzívne som si uvedomil aké je dôležité a krásne byť spolu. Zuzka sa uzdravila a ja som sa vybral do kláštora poďakovať sa sestričkám. Prijali ma s tichým úsmevom, ktorý hovoril – „neďakujte nám, ale Jemu“. Zostal som pár dní v malej kláštornej cele, uprostred krásnej prírody. Celé dni ticho a možnosť na modlitby rozhovory s Pánom. Aj toto ma posunulo na mojej ceste k Bohu. Spomínam si na rozlúčku so sestričkou, ktorá mi hovorili „A dávajte si pozor – tam dole“. Snažím sa dávať si pozor „tu dole“, ale bez spojenia s energiou, ktorá je „tam hore“, by to bolo veľmi ťažké. Pochopil som, že zmyslom života nie je žiť, prežívať a užívať, ale niečo oveľa hlbšie, čo človek môže objavovať aj celý svoj život. Mal by sa však o to pokúsiť a nemal by to vzdať.

Pochopil som, že zmysel podnikania nemôže byť iba zisk a peniaze, ale niečo viac – hlbší zmysel, pomoc ľuďom a tomuto svetu, trpiacemu veľkými morálnymi a ekologickými ranami.

Myslím si, že aj napriek tomu, že sme hriešni, malí, bezvýznamní a slabí, v porovnaní s Božím dielom, aj tak môžeme, a musíme, usilovať o dobro a vôľu nášho Pána. Som presvedčený o tom, že máme v sebe oveľa viac energie a sily, ako si myslíme, len sa musíme naučiť načúvať Božiemu hlasu. Som presvedčený, že nemusíme hľadať Boha na exotických miestach ani v množstve ezoterických kníh, ale môžeme ho stretnúť a hovoriť s ním každý deň tam, kde práve sme.


Takže toto je môj príbeh. Obyčajný, ako u mnohých z vás. Ale neobyčajný, pretože do neho vstúpilo Božie svetlo, bez ktorého by som dnes asi blúdil. Nie som na konci, vôbec mi nie je všetko jasné, padám a vstávam, dávam si predsavzatia a neplním ich, činím pokánie a opakujem svoje chyby a hriechy. Jeden deň mám pocit, že má Boh drží za ruku a niekedy sa bezradne pýtam, kam sa mi skryl. Nie som pán dokonalý, ani stopercentný katolík, ani múdry profesor – ale verím tomu, že Pán nás má rád aj takých akí sme. Môj príbeh s Bohom sa dostáva do fázy, ktorú nedávno Arcibiskup Bezák nazval etapou, „v ktorej už vidíme do cieľa“.

Čím som starší, tým viac mám otázok ako odpovedí. Som však pokojnejší a vôbec ma to neznervózňuje, pretože mať otázky je lepšie ako mať na všetko odpoveď.

Hlavne keď máme Jeho, s ktorým tieto otázky môžeme preberať. A to je pre mňa najkrajšie na poslednej etape našej cesty pri hľadaní Boha a zmyslu života.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Milada Passerini
    Keď v októbri 2015 sa u nás zastavil Gerhard s návrhom, že či by som aj s mojím manželom a s ním spolu nešli do Lisieux po relikvie sv. Terezky, začali sme sa smiať, že čo ho to mohlo vôbec napadnúť. My? Po aké relikvie? Kedy? Ako si to predstavuje?
    2016-05-26
  • Štefan Patrik Kováč
    Pakistan v roku 1947 vznikol ako náboženský štát – moslimský štát. Už to veľa hovorí. Pakistan je dvojtvárny. Na jednej strane ústava deklaruje akúsi slobodu náboženského vyznania, na druhej strane sú tam kresťania rôznym spôsobom šikanovaní. Náboženstvo majú napísané v pase a aj podľa mena vedia všetci, že tento človek je kresťan. Napríklad kresťana z ničoho nič vyhodia – lebo o to miesto mal záujem moslim a podobne. Robia len tie najnižšie práce – ako upratovači, zametači, poľnohospodársky robotníci a pod. Keď málo zarábajú – nemôžu si dovoliť dobré školy a teda dobré miesta.
    2016-04-14
  • Marek Nikolov
    Anička zomrela. S hrôzou v očiach nám najstaršia 9 ročná dcéra čítala smutný obsah sms správy. Po chvíli začala srdcervúco a nezastaviteľne plakať a počas vzlykania hovoriť: ona bola taký dobrý človek, bola taká mladá a mala nás rada. Čo bude s jej deťmi? Čo bude s jej manželom? Privinul som si dcérku na hruď a hovorím jej: Anička je už v nebi a s láskou bude odtiaľ hľadieť na svoju rodinu a aj na nás, ktorí ju nosíme v srdci.
    2016-04-05
  • Branislav Škripek
    Aby sme odpovedali poctivo na otázku, musíme nájsť zdroj radikálneho islamizmu a terorizmu. Radikálni imámovia nielen v Belgicku ale aj v iných krajinách Európy, beztrestne šíria nenávisť a zasievajú zlo do sŕdc detí a mladých ľudí v tzv. “mešitách zo zadných dvorov”.
    2016-03-25
  • Božena Paulínyová
    Moje detstvo nemôžem považovať za príliš šťastné a harmonické. Skôr ako som začala vnímať svet a ľudí okolo seba úplne naplno, stratila som mamu vo svojich piatich rokoch. Pamätám si pár situácií prežitých s ňou, ale ten pocit kto je a čo je skutočná mama som nikdy nezažila.
    2016-03-21

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.