Môj príbeh

Speváčka a herečka

V katolíckej viere sme vďaka našej mame vyrastali odmalička. Vychovávala nás troch súrodencov sama. Brat Peťo pravidelne miništrovával, sestra Bea hrávala na organe, teda aj moje spevácke začiatky a skúsenosti s hudbou v detstve sú spojené aj s chórom v Ilavskom kostole. Ak si dobre spomínam, tak nejaký veľký boj o vieru, alebo špeciálny proces hľadania sa som zatiaľ absolvovať nemusela. Zažila som viacero silných momentov,  kedy som si uvedomila, že to čo robím má zmysel a mala som z toho naozaj dobrý pocit. Napríklad z vydarených akcií pre deti z nemocnice, detských domovov, z vydarenej šnúry predstavení s muzikálom Pilátova žena, ktorý oslovil veľa ľudí po Slovensku. Nabíjalo ma aj dobre fungovanie spoločenstva na kalvárii v Bratislave, kde som 4 roky viedla detský spevácky zbor.

Doteraz najsilnejším a zároveň najzlomovejším momentom vo viere bol pre mňa jeden veľmi ťažký okamih našej rodiny. Dnes už o ňom môžem hovoriť. Pred 10 rokmi, presne 11. Septembra 2000 prišiel o život pri autonehode môj brat Peťo.

Bol to správny chalan a brat, vždy mal dobrú náladu, bol aj vynikajúci šofér a túto nehodu nezavinil on. Bol jednoducho v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Ráno odišiel z domu a večer sa už nevrátil. Nemal vtedy ani 33 rokov. Vrátim sa k tomu, prečo o tom hovorím. V tom čase som bola z profesijného hľadiska maximálne vyťažená. Mali sme necelý týždeň pred premiérou muzikálu Pomáda, takže som naplno žila každodenným kolotočom skúšok, korepetícii, tanečných tréningov a boli to naozaj nekonečné hodiny driny a stresov od rána do neskorého večera. Ten pondelok si pamätám akoby to bolo dnes. Úplne vyšťavená som sa neskutočne tešila domov a hneď vo dverách ma čakala táto hrozná správa. Ten strašný pocit bezmocnosti a bolesti sa nedá opísať. Neprajem ho naozaj nikomu. A potom stále dookola mi v hlave vírili tie príšerné otázky:

Prečo? A prečo teraz? Ako budeme ďalej fungovať? Ako budem teraz schopná ísť spievať a hrať, akoby sa nič nestalo.. A hlavne: Aký to má zmysel?

No a ten zmysel visí na kríži. Keby nebolo Jeho, tak by sme tú traumu v rodine sami nikdy nezvládli. V tomto momente mi viera naozaj pomohla. Boh nás podržal a dal nám silu ísť ďalej. Vďaka nemu som tú krutú realitu bola schopná prijať, vďaka tomu môžem žiť a fungovať ďalej. Aj keď to bolo zo začiatku ťažké. Verím, že všetci, ktorí ste prežili podobnú, nečakanú bolesť v rodine, mi dáte zapravdu. Mne pomohlo vedomie, že  Ježiš zomrel na kríži aj za mňa. Tak to nemôžem len tak vzdať. Tá bolesť nás nakoniec časom posilnila, na mnohé veci sa dnes pozerám inak. Viac si vážim spoločné chvíle s najbližšími a každý deň sa ešte viac ako predtým snažím nebrať ako samozrejmosť. Boh je začiatok aj koniec, On dáva veciam zmysel. Dáva mi pocit istoty a pokoja. Aj preto verím. A všetkým hľadajúcim odkazujem len toľko:

„Boh si Vás nájde, keď mu to sami dovolíte. Tak nestrácajte čas. Na tejto ceste Vám želám veľa šťastia. Buďte tým, čím ste a buďte tým s láskou.“