Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Jozef Hegglin
Moje dobrodružstvo s Bohom

small_Dobrodruztvo.jpg

Jozef Hegglin MSC je katolícky kňaz pochádzajúci zo Švajčiarska. V súčasnosti pôsobí na Slovensku v Nitre. Ako misionár 15 rokov pracoval v tichomorskej ostrovnej krajine Kiribati. Je vyhľadávaným exercitátorom v duchovnom centre Domu Srdca Ježišovho pri Nitre. Jeho celé svedectvo si môžete prečítať v knihe Moje dobrodružstvo s Bohom

Každý deň prináša svoje momenty, príhody, udalosti alebo priam „tajomstvá“, ktoré môžeme rozdeliť do rôznych kategórií. Niekedy sa nám darí a prežívame „radostné tajomstvá“. Pamätné chvíle ako svadby, promócie, výročia, úspechy... Potom však prichádzajú ťažké okamihy, keď máme preklenúť ťarchu a nejako prežiť: strach, choroba, smrť. Aby som si ich raz nemusel vziať do hrobu, chcel by som vám porozprávať niektoré príbehy z môjho života, a tak som ich priradil k radostným, bolestným, ako aj slávnostným „tajomstvám“ Ježišovho života.

Dvadsiateho šiesteho februára 1975 som pristál na Tarawe, ktorá je hlavným ostrovom a zároveň hlavným mestom.

O rok neskôr v máji som ochorel a bolo mi čoraz horšie. Vzhľadom na pretrvávajúcu nevoľnosť som navštívil mladého jednonohého lekára (o nohu prišiel pri motocyklovej nehode), ktorý po vyšetrení krvi konštatoval, že mám hepatitídu typu A. Odporučil mi vyhýbať sa tuku a alkoholu a povedal, že čoskoro ožltnem. Mal pravdu. O pár dní neskôr som bol žltý ako banán.

Nepovedal mi však, že by som mal bezpodmienečne ležať. Tak som si ľahol len občas, keď som sa cítil príliš unavený, a preto som sa nemohol z choroby zotaviť. Takmer denne som dostával na jedenie nielen ryby, ale aj kuracinu (jedálny lístok bol o niečo bohatší než ten vyššie spomínaný. Keďže kiribatské kurčatá celý deň hrabú v piesčitej pôde, aby si našli nejakú potravu, vyvinú sa im silné svaly a ich mäso je preto aj riadne tuhé. No po niekoľkých týždňoch už v dedine aj tak skoro žiadne neboli... všetky som ich pojedol. Ľudia mi prinášali miestne liečebné prostriedky vyrobené z rastlín, koreňov alebo z kôry stromov. Nič mi však nepomáhalo, nebolo mi lepšie. V auguste ma teda poslal biskup, francúzsky misionár Srdca Ježišovho, ku svojmu kolegovi arcibiskupovi v Novej Kaledónii, ktorý bol tiež členom našej rehoľnej spoločnosti.

Nouméa

Nová Kaledónia vtedy patrila k Francúzsku. Hlavné mesto Nouméa malo modernú nemocnicu, kde sa o mňa staral odborný lekár. Keď som zdravotnej sestre povedal, ako veľmi mi chutí jedlo, bola ohromená. Väčšina pacientov sa na nemocničnú stravu iba sťažovala. Po týždni ma lekár prepustil a dal mi presné pokyny, čo mám jesť a čomu sa musím úplne vyhnúť. O desať dní som sa mal vrátiť.

Na jednom kopci neďaleko mesta bol malý trapistický kláštor s ubytovacím zariadením. Rozhodol som sa, že čas pred vyšetrením strávim s tamojšími šiestimi mníchmi. Myslel som si, že oni určite budú mať zdravú stravu – no sklamal som sa. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu jedlo pochádzalo viac z konzerv ako zo záhrady. A chudé mäso, ktoré som potreboval, podávali iba veľmi zriedka. Do denníka som si zaznamenal, ako sa môj stav zo dňa na deň zhoršoval.

Na pár dní tam prišla na zotavenie aj jedna mladšia rehoľná sestra z inej krajiny. Nadšene mi rozprávala o novej knihe z Kanady, cez ktorú sa dostala k Bohu oveľa bližšie. Dychtivo som počúval, aj keď sa mi niektoré veci zdali dosť čudné, ako napríklad, že príbeh Adama a Evy je historický, alebo že je viac ako jeden Duch Svätý. No keďže hovorila veľa krásneho o Božej láske, chcel som byť otvorený novým myšlienkam. Možno mi Boh chcel pomôcť k prehĺbeniu viery práve cez túto sestru.

Odrazu mi navrhla „milovať sa“ v láske bez strachu a hanby pred tvárou nášho nebeského Otca. On by vraj mal radosť z toho, že uvidí svoje deti spolu, keď mu takto preukážu dôveru. Ponuku som „s vďakou“ odmietol a povedal som jej, že Boh bude mať z nás oveľa väčšiu radosť, ak zostaneme verní svojmu povolaniu a tomu, čo sme sľúbili.

Na druhý deň som jej ukázal veľké červené jablko, ktoré predstavuje spomínanú knihu. Ovocie môže byť na 99 percent zdravé a plné vitamínov, ale ak zvyšné jedno percento obsahuje jed, zabíja ľudí. Zahryzol som do neho, vypľul kúsok, čo som mal v ústach, a vyhodil ho von oknom. Takto by mala urobiť aj ona s tou knihou, z ktorej už zjedla „poriadne sústo“.

Pečeň zle znáša silné emócie, a potom, ako tá sestra odišla, som sa cítil ešte slabší. Hľadiac na to ľudsky, bolo by vtedy správne vrátiť sa do nemocnice a nečakať ďalšie tri dni. Niečo ma však na tom kopci zdržalo. V ten večer ma opát požiadal, aby som na ďalší deň – ráno o šiestej hodine na sviatok Narodenia Panny Márie – bol hlavným celebrantom a tiež kázal.

Po svätej omši som bol viac než vyčerpaný a musel som celé dopoludnie ležať, moč bol opäť tmavý ako na začiatku ochorenia. Napodiv som nemal strach. V tejto situácii, keď som nevedel, čo so mnou bude ďalej, som svoj život odovzdal Bohu hlbšie, než som to dokázal kedykoľvek predtým. Bol som pripravený na všetko: na celoživotné ochorenie, nevrátiť sa už na Kiribati alebo dokonca zomrieť. Vopred som na všetko, čo by mohlo prísť, povedal áno: „Pane, urob so mnou, čo chceš.“

To, čo prišlo potom, bolo prekvapenie môjho života, ktoré sa len ťažko dá opísať. Znovu som trávil popoludnie, ležiac na posteli.

Zrazu sa začalo „niečo“ vo mne modliť. Nebol som to ja, ktorý o niečom rozmýšľal alebo Bohu niečo hovoril, zdalo sa mi, že on sám sa vo mne modlí. Bolo to, akoby voda vyvierala z nejakého vnútorného prameňa. Tiež som videl celý svoj život v novom svetle a zvlášť som bol upozornený na chvíle, v ktorých som Bohu nedôveroval. Neboli to žiadne výčitky, naopak, priateľské, láskavé, jemné upozornenia. Cítil som v sebe lásku, ktorá mi takmer roztrhla srdce.

Trvalo to až do štvrtej hodiny popoludní. Keď som vstal, hneď som vedel, že som zdravý. Bola to nepredstaviteľná radosť: „Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať“ (Ž 63, 4).

Na druhý deň som sa vrátil do domu arcibiskupa a potom do nemocnice na nové krvné vyšetrenia. Na ďalší deň som s výsledkami šiel k môjmu lekárovi. Bolo to päť listov so vzorcami, skratkami a s číslami, ktorým som nerozumel. Pozrel sa na každý detail a počul som ho päťkrát povedať „vynikajúco“ a na záver: „Mali ste nebezpečné ochorenie pečene, n'en parlons plus (už netreba o tom hovoriť)!“

V Nazarete Boh zasiahol do dejín ľudstva. Od tej doby to je pred a po: celá história ľudstva sa rozdeľuje na pred Kristom a po Kristovi. Pre mňa je to pred Nouméou a po Nouméi.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26
  • Marek Nikolov
    Jeden večer som nevedel zaspať. Vyšiel som z izby a pred izbou sedela v klbku schúlená moja školo-povinná dcérka, ktorá mala už niekoľko hodín spať. Prekvapený sa jej pýtam, že čo sa stalo. Ona mi na to, že má veľký strach a že od strachu nemôže ani zaspať. To mi bolo čudné a divné, pretože odmalička bola veľmi odvážna a nebojácna.
    2017-04-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.