Môj príbeh

Katolícky kňaz, exorcista. Bloguje na leopoldjablonsky.blogspot.com

Apoštol Pavol svojho času túžil navštíviť kresťanov v Ríme. Keďže však ešte nebol ten správny čas, rozhodol sa napísať im list. V tom liste na úvod hovorí silné slová: „Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou.“ ( Rim 1,11 -12)

Toto moje svedectvo má presne ten istý zámer. Dať vám nejaký duchovný dar na posilu vašej viery.

V roku 1994 som stretol skutočne živého Boha, postupne, vďaka spoločenstvu do ktorého som bol pozvaný v našej martinskej farnosti som sa učil čo je to modlitba, čítať Bibliu, žiť vieru, ktorá je unavená z priemernosti a kompromisov. Boh si v tom čase veľmi použil ľudí, z tohto spoločenstva, aby ma formoval a vyučoval.

Pamätám si, že som v sebe riešil otázku Božieho konania v živote človeka. Keďže som bol konfrontovaný v Biblii na každom kroku ako Boh zasahuje, koná zázraky, uzdravuje, oslobodzuje, kriesi mŕtvych a to všetko z lásky ku konkrétnemu človeku a preto, aby sa zjavil ako Boh živý, mocný a tu a teraz prítomný, jednoducho aby zjavil svoju slávu a aby sme padli na kolená a vyznali, že On je Pán.

Na túto tému som dostával rôzne odpovede. Jedni mi hovorili, že tieto veci sa diali iba v prvej generácii kresťanov, aby sa ľahšie šírilo evanjelium a aby pohania uverili, že Boh, ktorého im ohlasujú, je naozaj živý a mocný a hlavne že je láska, ktorá koná konkrétne gestá lásky. Iní mi hovorili, že Boh koná aj dnes takéto veci o ktorých som čítal v skutkoch apoštolov, ale že osobne to nezažili, iba o tom počuli. Raz som sa uspokojil s jednou odpoveďou, inokedy z druhou, no nikdy nie natrvalo.

V tom čase som sa stretol s literatúrou pochádzajúcou z prostredia Komunity blahoslavenstiev. Tieto knihy mi odpovedali, „áno“, dnes v našich spoločenstvách sa to deje. Boh koná a rozlieva svojho Ducha a dáva seba samého, dáva svoje dary a charizmy na službu aby ukázal, že má o nás záujem aj dnes. V roku 2004 ( vtedy som už bol 6 rokov v reholi menších bratov františkánov) som sa po prvý krát stretol s realitou zlého ducha. Niečo čo bolo pre mňa doteraz známe len z Biblie, avšak javilo sa mi to všetko ako vzdialená realita.

Mal som sen. Vstúpil do jedného z bratislavských kostolov, kde prebiehala modlitba chvál. Bolo tam množstvo mladých ľudí. Len tak som prechádzal pomedzi nich a sledoval som ich modlitbu. V tom oproti mne vystúpila mladá žena po 20 – tke a pozrela sa na mňa očami z ktorých som hneď pochopil, že je tam Zlý. Taký pohľad som dovtedy nevidel. Dievčina na mňa zaútočila a začala sa mi vyhrážať neprirodzeným hlasom. V sne som sa začal v úplnom pokoji modliť, cítil som Pánovu prítomnosť a napodiv ma výpad dievčiny neprekvapil. Po krátkej modlitbe klesla na zem od vysilenia a zostala úplne pokojná, bola oslobodená. Tu som sa zobudil. Prvé čo som počul po zobudení boli slová: „budeš exorcista“, na to som odpovedal: „no to teda určite“ a spal som pokojne ďalej.

Prišiel rok 2007 a ja som bol preložený do iného mesta. Moja kňazská služba prebiehala štandardne, i keď nič som nebral v tejto veci na ľahkú váhu. Keby sa ma niekto opýtal, čo najradšej robím z toho čo je službou kňaza, odpovedal by som, že je to slúženie sv. omše. Nič ma tak nepriťahuje ako tých pár sekúnd po premenení, keď držím v rukách Jeho, Živého Pána.

Avšak v tejto „štandardnej“ službe kňaza sa Pán rozhodol niečo vo mne oživiť niečo, čo je prítomné v srdci a rukách každého kňaza. Prišla za mnou na spoveď jedna osoba. To sa samozrejme kňazovi bežne stáva. Pri rozhrešení však osoba odpadla. Nevoľnosť? Hovorím si, ale iba dovtedy kým nezačala na mňa hovoriť jazykom indického typu. Začali sme sa pravidelne stretávať na modlitbe za oslobodenie, keďže na základe nadprirodzených prejavov som jednoznačne vylúčil psychickú poruchu. Bolo to prvý krát, Keď som ako kňaz použil duchovnú moc, ktorú som dostal a modlil som sa modlitbu oslobodenia. Po konečnom oslobodení som si uvedomil, že Pán dnes koná rovnako ako v som to čítal v Skutkoch apoštolov a oslobodzuje a uzdravuje svojich synov a dcéry. Od tohto prvého stretnutia za mnou začali spontánne chodiť ľudia s problémami so zlým duchom, vnútornými zraneniami a postupne za pochodu vďaka spoločenstvu horlivých kresťanov a múdrych kňazov, ktorý mi radili a modlili sa za mňa, som 2/3 svojho času začal venovať modlitbe príhovoru za ľudí. Zrazu som sa konečne mohol dotknúť toho, o čom so dovtedy len čítal v Biblii. Boh sa oslavoval uzdravením z neplodnosti, psychických ťažkostí, zviazaností atď. Nie všetci boli uzdravení, lebo iba On je Pán života a On rozhoduje, či sa oslávi viac utrpením, alebo uzdravením, či dotyčný človek musí prejsť tmavou dolinou, aby sa očistil a spevnel, alebo sa viac priblíži k Bohu skrze zázračné uzdravenie. Pretože o nič menej nejde. Uzdravený a oslobodený sa má priviesť k Ježišovi a prijať ho skrze túto skúsenosť za svojho Pána.

Ku koncu roka 2008 sa za mňa modlilo modlitbu príhovoru jedno spoločenstvo. Po modlitbe mali pre mňa slovo poznania, kde Pán hovoril: „Budeš exorcista.“ Mužovi, ktorý mi toto slovo tlmočil som poďakoval, ale v duchu som si povedal: „no to teda určite“. Bez toho, že by som to vôbec riešil, keďže som považoval za rovnakú hlúposť ako keby mi niekto povedal že budem pápežom.

Prešli tri mesiace a dostal som list z arcibiskupstva: „Dostavte sa vo veciach diecézy na stretnutie s biskupom.“ Začal som si v hlave premietať, čo som urobil? Že by nejaký anonym na mňa? V meste kde pôsobím je to bežný šport. Nič zlého prečo by ma mal biskup pozvať na koberec som nenašiel a tak si hovorím, „nechám sa prekvapiť.“ Prišiel čas stretnutia s biskupom. Biskup povedal, že počul o mojej službe modlitieb príhovoru a modlitieb za oslobodenie. Poďakoval za túto službu a ponúkol mi poverenie službou exorcistu. Viete si predstaviť, čo mi v hlave vírilo. Slovo poznania, ktoré som dostal pred troma mesiacmi teda bolo naozaj od Pána . Sen, ktorý som mal v roku 2004 tiež nebol len výplodom podvedomia. Rozhovor s biskupom pokračoval v priateľskom duchu, na záver som s ponukou súhlasil.

Nikdy som netúžil po „kariére“ naháňača zlých duchov, avšak túto službu vnímam ako veľký dar a prostriedok pri novej evanjelizácii. Apoštol Pavol hovorí v liste Solúnčanom: „...lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti.“

Som Vďačný Pánovi, že toto môžem vo svojom kňazskom živote zažívať denne. Hlásať evanjelium z kazateľnice nielen slovami, ale aj v moci a v Duchu Svätom, lebo toto je evanjelium v plnosti. Nepotrebujeme snáď dnes, keď pápež Benedikt XVI. vyzýva kresťanov k novej evanjelizácii Európy, k novej evanjelizácii pokrstených, ktorí svoju vieru prežívajú povrchne, aby sa zopakovali znamenia a zázraky ako pri prvom hlásaní evanjelia?