Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Slavo Pjatak
Najväčšia radosť

small_small_1. Slavo PJatak.jpeg

Mám 42 rokov, pochádzam zo Sabinova, povolaním som pilot, rád behám a venujem sa, okrem svojej rodiny, aj záhradke. Snívam o stanovaní s mojimi chlapcami, o malom drevenom domčeku a o stretnutí sa so všetkými mojimi dávnymi priateľmi, ktorí mi veľmi chýbajú.

Volám sa Slávo, mám 42 rokov, som otec troch krásnych chlapcov a mám nádhernú, obetavú manželku. Keď som mal 18, stál som na križovatke:

  • vyberiem si život s Bohom, neviem kam ma povedie,
  • alebo si pôjdem vlastnou cestou, budem mať svoj život vo vlastných rukách a budem si sám pánom svojho života.

Druhá cesta ma lákala, ale malo to jeden háčik - už som sa poznal a vedel som, že na seba sa 100% spoľahnúť nemôžem. Vedel som o svojich slabinách, zlyhaniach, pretvárkach a divadle, čo som hral pred ľuďmi, no niečo pevné, nemenné, to isté dnes, aj zajtra som v sebe nevedel nájsť. Vedel som, že je tu Boh, ale nedokázal som si predstaviť, že by sa mohol zaujímať o mňa a moje smiešne problémy.


V ten deň, bolo to 2. augusta 1986, som čítal knihu Quo Vadis a oslovil ma dialóg:

Čo priniesli na zem Gréci - vzdelanie, čo priniesli na zem Rimania - právo a čo prinášate na zem vy, kresťania? Odpoveď bola - Lásku.

V tej chvíli som pocítil dve veci: že mi je strašne ľúto, že som žil dovtedy ďaleko od Boha, že sa chcem vrátiť k nemu a že chcem poznať Lásku, ktorú majú prinášať na túto zem kresťania. Sám som si bol vedomý, že ako pokrstený som bol ďaleko od tejto lásky. Ale strašne som zatúžil ju mať a v tom momente, som veľmi silne precítil, že mi Boh odpúšťa a prijíma ma späť k sebe. Väčšiu radosť som nikdy nezažil ani predtým, ani potom. Divokú, nespútanú, prekypujúcu radosť. 

Odvtedy už uplynulo skoro štvrťstoročie, a mnohé sa udialo v mojom živote. Vzlety a pády, bohaté, no aj suché obdobia, celkom obyčajný ľudský život. No s jedným podstatným prvkom. Už nikdy som necítil, že sa nemám o čo oprieť. Už nikdy som nezažil, že sa nemám kam vrátiť. Už som nikdy nepodľahol ilúzii, že ma nikto nemá rád. Už nikdy som neprežil ani jeden deň bez toho, aby som vedel, že som milovaný a Boh si ma našiel. Môj najstarší syn, keď mal tri a pol roka, raz na prechádzke okolo miestneho potoka ma chytil za ruku a povedal mi:

„Tati, nechcem ťa stratiť“.

Boli to tie najkrajšie slová, čo som kedy počul. Ja dennodenne vravím od toho pamätného dňa Bohu to isté. Pretože On je môj Otec a ja som jeho syn.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium