Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Susie and Hans Eisenhardt
Návrat k Pánovi

small_Eisenhardt.JPG

Nestori charizmatickej obnovy v Rakúsku. Spolozakladatelia komunity Návrat k Pánovi (Umkehr zum Herrn) .
Rodičia 4 detí.

Ja, Hans, som sa narodil vo Viedni v roku 1934. Obaja moji rodičia boli katolíci, ale chodili do kostola iba dva krát za rok. V škole som sa naučil niečo o našej viere a snažil som sa chodiť do kostola každú nedeľu. V roku 1962 som stretol Susie (narodenú v r. 1942), ktorá patrila od svojich 5 rokov k luteránom, jej otec bol rozvedený a znovu sa oženil. Aby sme sa mohli vziať v katolíckom kostole, rozhodli sme sa, že sa stane katolíčkou, aby sme v budúcnosti mohli naše deti vychovávať v tej istej denominácií. Dominikánsky kňaz ju uviedol do viery katolíckej cirkvi a konvertovala. V roku 1963 sme sa zosobášili a máme 4 deti a 7 vnúčat.

Po našej svadbe sme s týmto kňazom ostali v kontakte a pridružili sme sa k malej biblickej skupinke, ktorú viedol, aby sme lepšie chápali našu katolícku vieru. Na Veľkú noc roku 1974 sme s touto skupinkou a spolu s ľuďmi z charizmatickej obnovy (Charismatic Renewal – CR) tu v Rakúsku slávili liturgiu Veľkého týždňa.

Všetko, čo sme tu zakúšali, sa odlišovalo od toho, čo sme poznali z kostola, ktorý sme predtým navštevovali. Počas týchto dní sme obaja zažili hlboké stretnutie s Bohom.

Cítil som, že stvoriteľ celého vesmíru chce mať so mnou osobný vzťah – a kto som ja, že by som mohol odmietnúť takéto pozvanie? Susie nebola počas tých dní sprvu otvorená, ale začala sa zhovárať s Ježišom a uvedomila si, že je vždy po jej boku.

Od toho týždňa sme boli plne odhodlaní učiť sa viac o charizmatickej dimenzii cirkvi a často sme sa vracali na to miesto, kde sme zažili túto skúsenosť. Navštevovali sme charizmatickú modlitebnú skupinku vo Viedni a pozvali sme ich, aby sme sa stretávali u nás doma. Skupinka sa rozrastala, a keď sa nás už každý týždeň schádzalo 35 ľudí, presťahovali sme sa do dominikánskeho kláštora.

Na turíce roku 1975 sa konalo prvé medzinárodné stretnutie CR v Ríme a zišlo sa tam 10.000 ľudí. Objednali sme tam autobus, ktorý bol plný charizmatikov z Rakúska. Susie tam už šla skôr, aby reprezentovala Rakúsko na vodcovskej konferencii. Hneď nato som sa rozhodol ísť do komunity Word of God (WOG), Ann Arbor, USA, aby som sa dozvedel viac o CR. Keďže sme mali rodinnú firmu, nebol problém so zabezpečením takejto cesty. Keď som sa vrátil domov, naša modlitebná skupina sa rozhodla spojiť sa s inou modlitebnou skupinkou vo Viedni. Obe skupinky mali v tom čase po približne 50 stálych členov.

V lete toho roku som chcel začať s medzinárodnými stretnutiami pre CR, ale nie všetky časti Rakúska mohli poslať svojich zástupcov, lebo mali už naplánované iné stretnutia. Nakoniec sa stretlo 75 ľudí. Nasledujúci rok som sa odvážil zorganizovať rakúsku konferenciu pre CR vo väčšom priestore a zišlo sa 220 ľudí. V roku 1977 sme mali 600 účastníkov a v rokoch 1978 a 1979 okolo 2500. A od roku 1980 je to každý rok viac ako 3000. Od roku 1976 taktiež organizujem každoročné konferencie pre vedúcich, aby sa títo vedúci modlitebných skupín učili a povzbudzovali. Na mysli som mal aj úzky vzťah CR s kardinálom Königom a biskupmi. Preto sme založili Rakúsku ogranizačnú komisiu, aby bola tým správnym telesom na komunikáciu v cirkvi. Bol som aj členom tohto výboru do približne roku 1990.

V roku 1976 sa naša skupinka rozrastala do veľkosti  asi 200 ľudí, ktorí sa stretávali pravidelne každý týždeň.

V rámci skupinky vedúcich už v r. 1976 vzrastala túžba robiť viac vecí spoločne, predovšetkým mať viac času na modlitbu a lepšie vzťahy. Takto začala fungovať istá komunita pod názvom „Reseda“. Asi o rok neskôr, 15. augusta 1977, počas konferencie CR v Linzi dostal jeden brat proroctvo a spolu 8 ľudia sme sa potom po oficiálnom stretnutí stretli, aby sme sa modlili a pýtali Boha, čo nám chce týmto proroctvom povedať.

Zistili sme, že Boh chce, aby sme založili charizmatickú komunitu. Náš brat nám potom povedal iné proroctvo, ktoré dostal pol roka pred tým: Boh nám v ňom dal naše meno: „Umkehr zum Herrn / Return to the Lord“ (UZH).

Začali sme 9 a na nedeľu Krista kráľa na konci novembra, pridala sa k nám skupinka mladých a bolo nás 22. V r. 1978 sme mali ťažkosti s niektorými členami z tej veľkej modlitebnej skupiny a rozhodli sme sa pokračovať osobitne.

Naša nová komunita bola katolícka, ale vďaka otvorenosti CR voči iným denomináciam, ktoré tiež zažili nové vyliatie Ducha svätého, sme boli taktiež otvorení pre členov z iných denominácií. Zakrátko sa k UZH pridala jedna dáma, luteránka. Vďaka mojim stykom s WOG sme v r. 1978 v Bruseli zorganizovali víkendovku, aby sme spoločne pochopili veci ohľadom života v komunite. Zúčastnili sa jej 14 členovia z UZH. O nejaký čas sa k nám pripojilo niekoľko Švédov a stali sme sa ekumenickými. Nasledujúci rok naša komunita usporiadala konferenciu CR v Rakúsku. Naďalej sme udržiavali pravidelný kontakt s komunitou WOG a jej vedúcimi. Keď WOG rozbehlo medzinárodnú skupinku spoločenstiev „Sword of the Spirit (dalej už len S/S), UZH sa stalo pridruženým členom tejto skupiny a Susie a ja sme boli zvolení pridať sa k Európskemu externému tímu S/S. Kvôli rozdielom vo vedení v S/S sa táto komunita rozdelila a my sme sa ako UZH museli rozhodnúť, ako chceme pokračovať. Nakoniec sme sa vzdali nášho členstva, ale pokračovali sme v udržiavaní stykov s S/S do r. 1986.

Od 80-tych rokov sme ako pár dávali biblické vyučovania vo farnostiach a v jednej katolíckej škole, čiastočne ekumenickým spôsobom pre členov jednej katolíckej a jednej luteránskej farnosti. Od r. 1982 som začal organizovať konferencie s ostatnými charizmatickými spoločenstvami a pozval som aj nejaké skupiny z Nemecka. Ale toto bolo priskoro a tieto podujatia boli ukončené. O pár rokov neskôr vzniklo Európske spoločenstvo komunít (ENC) a UZH sa stalo jeho členom.

V r. 1990 sme boli na konferencii v Baltimore, USA a jeden prednášajúci sa po workshope za všetkých modlil a prorokoval, že ja som/budem učiteľom národov.

O niekoľko týždňov neskôr sa to potvrdilo, lebo sme dostali pozvánku viesť seminár pre CR vo Vorarlberg, Rakúsko. Mal som však mnoho práce a jediný voľný čas, ktorý mi zostal na prípravu, bol počas cesty vlakom z Viedne do Bregenz. Seminár bol požehnaný a dostali sme ďalšie pozvanie. Odvtedy vedieme mnoho druhov seminárov v Rakúsku a v početných krajinách Európy.

V roku 1997 som v Rakúsku začal s duchovnými cvičeniami pre kňazov, diakonov a seminaristov na základe povzbudenia od Andrzeja Sioneka z Poľska, ktorý mi prisľúbil doviesť 20 kňazov. Niekoľko rokov neskôr sme otvorili tieto cvičenia pre všetkých a došlo až 153 účastníkov z 11 krajín. Taktiež v r. 1987 sme sa rozhodli pomáhať bratovi Ernestovi Sieversovi s komunitou CR, ktorú založil v Katikamu v Ugande. Predtým sme sa tiež podieľali na založení komunít v Innsbrucku, Mníchove a v Litve. V Ugande sme rozbehli biblickú školu o Markovom Evanjeliu. Tam sme si uvedomili, že našou hlavnou úlohou je pomáhať rodinám, ktoré sme rokmi spoznali.

V priebehu 13 rokov sme boli v Ugande 23 krát, každý raz sme sa zdržali 2 až 8 týždňov. Pomáhali sme, kde sme videli, že je naša pomoc potrebná: od starostlivosti o deti až po účtovníctvo, od budovania vodcovského tímu až po semináre pre manželov a pod.

Potom nás biskup z Luwery, terajší arcibiskup Kampaly, požiadal o pomoc pre rodiny pri získavaní pozemkov, aby sa stali sebestačnými. Preto sme medzi našimi priateľmi urobili zbierku, aby sme mohli založiť obežný fond „ECCODA“ v komunite Emmaus v Katikamu spolu s domom, formačným centrom pre evenjelizátorov a farmou. Z tohto fondu si mohli rodiny požičiavať peniaze, aby si mohli kúpiť pozemok, zvieratá alebo postaviť dom. Napriek všetkým negatívnym očakávaniam tento fond narastá a pomáha tamojším rodinám. Aj v Soroti na východe Ugandy založil páter Sievers komunitu. Aj tam, i v iných diecézach Ugandy a Tanzánie, sme pomáhali s vedením seminárov a vytváraním komunít. Od jednej ženy z Rakúska, protestantky, sme dostali dar na kúpu pozemku v Soroti a postavili sme exercičný dom a pomáhali rodinám vďaka fondu.

V roku 2010 požiadal kardinál Schönborn komunitu UZH kvôli ťažkostiam vo vodcovskom tíme, aby odstúpili z vedenia skupiniek a na 2 roky zvolil Susie za hlavnú dočasnú koordinátorku. Komunita sa rozhodla ísť týmto smerom a Susie sa spolu s ostatnými snažila, opäť priniesť pokoj a systém do spoločenstva. Po dvoch rokoch tejto služby sa teraz ako seniori snažíme nájsť pokojnejšie miesto, aj keď ostávame aktívni v doprevádzaní a pomoci pre CR, vždy, keď nás o to požiadajú.

Sme vďační Pánovi, ktorý do nás osobne vstúpil pred takmer 40-timi rokmi. Odvtedy sa náš život úplne zmenil a sme šťastní za všetko to požehnanie a pomoc od Ducha svätého v službe pre Božie kráľovstvo počas celej tejto doby.

 

Hans Eisenhardt

Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.