Dobré správy

  • Patrik Daniška
    nezaškodí pripomenúť, že najdôležitejšími vychovávateľmi detí nie sú školy, ale rodičia. Dieťa nepatrí štátu! Škola preto musí rešpektovať právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojim filozofickým a náboženským presvedčením. Hoci tento princíp je uznaný medzinárodným právom aj našimi zákonmi, prax býva niekedy iná.
    2018-09-03
  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26
  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Rozhovor - Branislav Škripek
Evanjelium v politike

small_branislav-skripek24021155_0.jpeg

Poslanec európskeho parlamentu

Braňo, ty si po celom Slovensku známy medzi kresťanmi ako evanjelizátor, ktorého Boh povolal ohlasovať radostnú zvesť Ježiša Krista. Aký bol Tvoj život predtým, než si stretol Krista a po Tvojom osobnom stretnutí s Ním?

Pred obrátením som žil ako každý bežný ateista v našej československej socialistickej vlasti. Vyrastal som v priemernej 5-člennej rodine, kde nám rodičia dokázali zabezpečiť všetko potrebné, akurát neudržali pokope rodinu a rozviedli sa keď som mal 14 rokov, čo mnou dosť otriaslo. Nasledujúcich pár rokov som viedol dosť „rozháraný” život. Ledva som ukončil školu, ktorá ma nebavila a nastúpil do práce, ktorá ma tiež vôbec nebavila. Krátko pred revolúciou – v apríli 1989 som narukoval. Vtedy ešte „na 730″ – ako sa vravievalo dvom rokom vojenčiny. Pol roka pred odchodom do civilu som zažil silný moment, kedy sa môjho vnútra dotkol Boh. Bol som ľahostajným ateistom, nič duchovné ma dovtedy nezaujímalo, ani som nič také nehľadal, nič také som nepostrádal. Bolo to pre mňa šokujúce stretnutie a pochopil som, že toto je Niekto, kto dáva všetkému zmysel. Začal som sa snažiť zistiť o Bohu čo najviac. Objavil som osobu Ježiša Krista a Božie Slovo.
Neskôr som stretol kresťanov, ktorí to mysleli s Bohom a vierou v Neho vážne. Dovtedy som stihol zaregistrovať, že pre mnoho kresťanov sa jedná o akési vonkajšie náboženstvo, o istý kultúrny výraz života, ale nie je pre nich aj životným merítkom tejto našej každodennej prítomnosti a neberú ohľad na fakt, že pár minút po smrti sa budú zodpovedať pred posledným Sudcom všetkých vecí.
Rozhodol som sa zmeniť v živote všetko a začal som sa snažiť robiť dobro, ako som len vedel. Do roka od môjho prvého stretnutia s Tvorcom všetkých vecí som mal nových priateľov, zmysluplnú prácu a radosť zo života.


Čo Ťa viedlo k tomu, že si začal robiť evanjelizačné výjazdy po Slovensku? Ako dlho už slúžiš Bohu ako laický misionár a aký prínos vidíš za tie roky zo svojej služby?

Po čase som pochopil, aké je pre mladých, nových kresťanov potrebné mať malé spoločenstvo, kde sa dá duchovne rásť – tzn. kde sa okrem zábavy a príjemného strávenia času s priateľmi ľudia aj modlia, nachádzajú reálnu prítomnosť Ježiša Krista a poznávajú biblické posolstvo, aby pochopili, čo im Boh hovorí pre dnešok. Už prvých pár rokov ako kresťan a medzi kresťanmi na Slovensku som však spozoroval, že ľudia v činnom zrelom veku nemajú zvyčajne jasné poznanie o osobe Ježiša Krista a nenechávajú sa cielene inšpirovať Jeho učením a životom. To je jedna skupina ľudí – kresťania; ale tou druhou skupinou sú ľudia, ako som bol ja – ktorí o Bohu ani o Ježišovi Kristovi nevedia vôbec nič. Ja som začal hovoriť o svojej novej životnej ceste ľuďom okolo seba krátko po obrátení, veď to nakoniec patrí k základom kresťanstva. Poznal som to z evanjelizačnej školy ICPE kde som sa bol učiť evanjelizovať v r.1993, videl som to v Anglicku, kde som žil v komunite kresťanov v r. 1995, vedel som o tom z literatúry a čítal o tom v pápežských dokumentoch. Vedel som, že sa to v zahraničí robí, ale u nás to nebolo. Ale v malom spoločenstve, ktoré viedol Oto Németh sme veľakrát zažili, ako sme kdekoľvek niekoho oslovili – či už na stanici, keď sme sa spoločne modlili a spievali, alebo na výlete. Neskôr sa naša malá skupina výrazne rozšírila a pomenovali sme ju Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina. Tam sme začali po istom čase živiť myšlienku, že by sme toto ohlasovanie mohli robiť aj na uliciach a z pódií. Mário Tomášik kedysi na skupinke hovoril o tom, že by sme snáď raz urobili výlet po Slovensku a všade, kde budeme, hoc aj v každej dedine sa rozbehneme za ľuďmi a budeme im hovoriť o Kristovi. Takto sme to pretavili do Kampaní pre Ježiša. Prvá bola v roku 2000.
Ako laický evanjelizátor pôsobím od roku 1996 a odvtedy som videl veľa zmien hlavne medzi mladými kresťanmi v spoločenstvách. Predovšetkým do môjho života to prinieslo obrovský posun, veľa som sa naučil a získal. Mojou túžbou bolo, aby hlavne mladí katolícki kresťania porozumeli, čo to znamená mať verejné neformálne zhromaždenia, čo sú chvály a spontánne spoločné modlitby, aby začali existovať komunity rôzneho typu, aby existovala formácia, a mnoho iného. Som šťastný z toho, že Evanjelium naozaj prinieslo pozitívnu zmenu a kvalitu do života ľudí. Som totiž presvedčený, že ho treba nielen ukazovať kvalitou svojho života (čo je naozaj rozhodujúce), ale aj vedieť ho otvorene a priamo povedať ľuďom okolo seba. Napĺňa ma radosťou a pocitom dobrej práce to, čo vidím a zároveň ma trápi istá stagnácia rastu a malá hĺbka týchto nových rozmerov, ale to už je o inom. Teším sa z toho, že na Slovensku je už viac evanjelizačných skupín a spoločenstiev, ktoré túto prácu robia.


Ohlasovanie Evanjelia ako laický misionár nie je platená práca, z čoho si teda žil ty a tvoja rodina?

Je pravda, že to nie je platená práca, verím však že má byť podporovaná uvedomelými kresťanmi, ktorí vedia rozoznať kto to má robiť, pretože je na to povolaný. Moje pôsobenie bolo vždy podporované takýmito ľuďmi s ktorými som sa vždy stretol akosi „v pravý čas” a som za nich Bohu veľmi vďačný; takisto ma z istej časti podporovala moja pôvodná modlitebná skupina a neskôr Spoločenstvo pri Dóme. Stále som na takejto podpore závislý, bez nej to nejde. Počas celých tých rokov (a doteraz je to tak) som pracoval aj na prekladoch kresťanských kníh z angličtiny, čo tvorilo podstatnú časť mojich príjmov. Manželka pracuje ako lekárka na onkológii, takže sme vždy mali oba príjmy.


O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?


Myslím, že je veľmi zlé že my na Slovensku naozaj takto politiku vnímame, hoci z dlhodobého hľadiska chápem, ako táto averzia vznikla. Vždy mi to však vadilo a všetci, ktorí ma kedy v živote počúvali vyučovať vedia, že som konštantne vyzýval do účasti na spoločenskom a politickom dianí. Priatelia, nikto nemôžeme povedať, že sa nás politika netýka a nič s ňou nemáme, neexistuje pre nás. Nebrať politiku na vedomie a neísť voliť je jeden z najnerozumnejších životných postojov človeka. Politika je súčasťou nášho života, či už si to uznáme, alebo nie. Politika je nástrojom na spravovanie spoločnosti a jej skutočnou a pravou podstatou je služba a obeta pre druhých. Má prinášať do životov ľudí v krajine, v národe dobro, múdrosť a pomoc pre každodenný život a nie osobné obohacovanie sa. To sa naozaj nedá znášať a je pochopiteľné, že nás to všetkých hnevá; ale neslobodno si pred tou „špinavou politikou” zavrieť svoje vnútro, srdce, rozum, vôľu…
Nezakladám si na svojej ambícii vstúpiť do politiky, nebol to môj nápad a pozvanie na kandidátku OL prišlo od iných ľudí. V živote je pre mňa dôležité ísť po Božích cestách a modlil som sa, aby som vedel, či to mám prijať. Pochopil som že áno a preto som na kandidátke, preto je tento rozhovor. Záleží mi na tom, čo mám priniesť, povedať, urobiť v tomto prostredí – z pohľadu Evanjelia Ježiša Krista. Program a pôsobenie OL sa mi páči a viem sa s ním stotožniť a chcem priniesť to, čo sám mám. Dlhodobo som na rôznych stretnutiach povzbudzoval ľudí na pôsobenie v politike a čakal som, že v súčasnosti tam už bude veľa ľudí, ktorí rešpektujú Boha a prinesú a uskutočnia pravé hodnoty.


Ako si doteraz vnímal slovenskú politiku?


Nanešťastie ako zmätok. Nevieme sa na ničom dohodnúť a umožniť aby tu existovali a pôsobili kvalitné a zmysluplné skutočnosti. Každé voľby sa krajina vydá iným smerom, opozícia nadáva na koalíciu a naopak. Nikto nevie zdôrazniť na tých druhých nič dobré – ani len to, čo je skutočne a viditeľne dobré. Poslanci nemajú k sebe rešpekt, nejeden z nich je hrubý a vulgárny človek, ich prejavy na verejnosti sú zahanbujúce… niet tu rešpektu voči autorite Boha, následne niet rešpektu a úcty k sebe navzájom, prezident nerešpektuje ani zákon a zasa úrad prezidenta bol znevážený v minulosti a je aj dnes. A kto má rešpekt voči národu? Ako sú poslanci v kontakte s ľuďmi, ktorých majú reprezentovať?


Ako vnímaš Igora Matoviča, Vladimíra Palka prípadne ďalšie osobnosti, ktoré sú na kandidátke OĽ?


Pán Matovič urobil kroky, na aké sa dodnes nikto neodvážil, vážim si jeho prístup. To, že sa rozhodol na svojej kandidátke dať priestor nezávislým osobnostiam dokazuje jeho priamosť. Skutky odhaľujú skutočné úmysly. Cením si aj jeho entuziazmus a vieru v dobré veci a schopnosť dokázať to činmi. Rovnako to, že dal priestor iným skúseným politikom, ako je p.Palko, p. Zajac a ostatní prejavuje, že nemá v sebe len konkurenčné myslenie a súťaženie, rovnako ako to, že sami sa dali na posledné miesta na kandidátke. Ja som rád, že títo skúsení ľudia tam sú a dúfam, že prinesú do politiku kvalitu, slušnosť, charakternosť a víziu.
S pánom Matovičom som mal aj inú osobnú skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi sa moja rodina ocitla vo vážnej finančnej situácii, kedy som potreboval veľkú finančnú pomoc a nebolo ju možné získať od bánk. Hoci ma nepoznal, pomohol mi sprostredkovaným spôsobom, bez toho, aby chcel byť poznaný. Odmietol akúkoľvek vďaku aj revanš. Poskytol mi prostriedky bez záruk, len na základe dobrého slova a viditeľne mu záležalo na pomoci v núdzi. V tej chvíli našu rodinu naozaj zachránil. My sme sa pozbierali a o niekoľko desiatok dní sme svoj záväzok dokázali vrátiť. V tom čase som sa modlil k Bohu o pomoc a jeho konanie mi bolo skutočnou odpoveďou.


Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa teba dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?


Predovšetkým verím, že existuje nádej na skutočnú a veľkú zmenu. Je treba odmietnuť beznádej a frustráciu, treba aby sme konali, angažovali sa, zaujímali sa… Lenže si musí byť každý z nás vedomý, že kvalitne musím žiť predovšetkým ja sám. Tu je naozaj ten skutočný začiatok spoločenskej zmeny, ktorú ty sám budeš uskutočňovať celý život. Lebo spoločnosť nezmenia šikovnejší či výrečnejší politici, viac peňazí v systéme, viac tovaru, viac investorov, … Som presvedčený, že celá naša spoločnosť – jednotlivci ale – a predovšetkým ľudia postavení v autorite – sa musia odvrátiť od egoistickej zameranosti na seba a svoje záujmy k rešpektovaniu Božích zámerov pre ľudí, a skúmať a napĺňať potreby ľudí – teda byť nesebeckí. Inak povedané, prakticky uskutočňovať to, čo znamená milovať Boha a ľudí. Pretože každý človek pôsobiaci v autorite sa bude zo svojho úradu zodpovedať aj pred Božím súdom a toto nie sú ľahkovážne veci. Preto skutočná bázeň voči Bohu je zdrojom zodpovednosti.


Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mnohí ekonómovia, sociológovia a ďalší odborníci sa zhodujú, že problém súčasnej doby je v morálnej kríze Európy a USA. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?


Zámerom Boha je požehnať národ, to znamená, že chce aby sa všade prejavovalo dobro, ktorého On je pôvodcom. Úlohou politikov, poslancov, vlády je vytvoriť systémy, nástroje, kanály, ktoré toto požehnanie privedú až k ľuďom. Teda musia stanoviť princípy, podľa ktorých sa to bude riadiť a ustanoviť spravodlivé zákony, ktoré rešpektujú čo žiada Boh. Ak nie, potom bude systém spravovania štátu blokovať to, čo chce národu Boh dať a nebude sa nám dariť. Lenže ak nezačneme ako jednotlivci od seba, ak nebudeme žiť vo svojom súkromí morálne zdravo, ak nevieme striedmo užívať čo máme k dispozícii, budeme upadať jednotlivo, aj ako národ do stále hlbšej nezmyselnosti a marazmu. Ak sa v tomto národe budú diať veci, pre ktoré zožneme súd od Boha, prejaví sa to na kvalite nášho žitia. V našom národe sa dejú viaceré veci, ktoré Boh neschvaľuje – ako je zadržiavanie mzdy, ľahostajnosť ku vdovám a sirotám, utláčanie rôznymi formami bezbranných a slabých… Čeliť sa musí začať predovšetkým vo svojom svedomí a vnútri a musíme si uvedomiť, že v mnohých oblastiach žijeme príliš konzumne. Striedmosť a skromnosť v užívaní svojich možností, osobná disciplína, kreativita v hľadaní a vytváraní dobra a nie hedonizmus, bezuzdnosť, svojvôľa, bezohľadnosť, hrubosť…


Prečo by Ťa mali ľudia krúžkovať (č.64 – OĽ) v najbližších parlamentných voľbách? Čo ponúkaš a čo by si chcel presadzovať? Aká je tvoja vízia?


Presadzovať chcem to, o čom tu vravím a môžem to vo verejnom živote urobiť len vtedy, ak sa tam dostanem. Veríte v to, že sa to dá zmeniť? Ja verím v to, že musíme jasne zviditeľniť Božie zámery a vedieť to priniesť a povedať civilne, zrozumiteľne a jasne. Boh chce požehnať všetkých ľudí, (nielen veriacich&hellip pretože všetko stvoril a má voči ľuďom, nám živým bytostiam na zemi skutočnú lásku. Musíme sa Mu však snažiť porozumieť a uskutočňovať čo vraví. Získam Vás pre to? Presadíte ma?


Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov


Späť na rozhovory | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium