Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Správa - Ľuboš Štofko
Milosrdenstvo voči Bohu?

small_small_1723934_3853820041703_433692562_n.jpg

Pripravuje v Prešove snúbencov na sviatosť manželstva. Túži, aby čím viacerí spoznali tajomnú Božiu lásku a milosrdenstvo.

Keby som sa našinca opýtal, čo si predstavuje pod pojmom byť milosrdný, pravdepodobne by odznelo niečo, čo by sme mohli zhrnúť do slov: „odpustenie a almužna“. A má to svoje logické dôvody. V novembri minulého roku skončil Svätý rok milosrdenstva (SRM) (8.12.2015 - 20.11.2016). Počas tohto roka v presbytériu nielen nášho kostola visel plagát s logom „Milosrdní ako Otec“ a zoznamy skutkov telesného a duchovného milosrdenstva. Veriaci mali v našom meste k dispozícii dve brány milosrdenstva, prejdením ktorých, po splnení istých podmienok, mohli získať jubilejné odpustky.

Nuž konfrontovaní s odpúšťajúcim Milosrdným Bohom a výzvou byť ako On s návodom zhrnutým do zoznamu skutkov telesného a duchovného milosrdenstva, je len prirodzené, že pojem milosrdenstvo sa pre nás stal synonymom súcitu, odpustenia, dobročinných skutkov... Čo je na tom zlé? Samozrejme, že nič. ALE je to všetko? Naozaj všetko? Neopomenuli sme azda nejakú časť mozaiky, bez ktorej hrozí, že výsledný obraz o tom, čo je milosrdenstvo bude značne deformovaný? O tom, že tomu môže tak byť, ma presviedča nielen nasledujúca stať z evanjelia:

Keď bol (Ježi&scaron v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu[1]. Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?! Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ [2] A osopovali sa na ňu.

Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ (Mk 14,3-9)

Prísediaci (podľa Matúša – učeníci, podľa Jána – Judáš Iškariotský volajú po milosrdenstve: „Musíme myslieť na chudobných!“ a osopia sa na ženu, ktorá na chudákov nemyslí a svoj majetok míňa tak nekresťansky! Vyleje ho jednoducho Ježišovi na hlavu, resp. na nohy! „Buď milosrdná k tým, ktorí to viacej potrebujú!“, zaznieva obzvlášť aktuálne v tomto čase.

Ježiš však nesúhlasí. Dokonca hodnotí ich postoje ako násilné: „Netrápte ju! Dajte jej pokoj! Voláte po milosrdenstve, a vaše milosrdenstvo voči vašej sestre je kde?!“ Mohlo by sa nám zdať, že inými slovami hovorí: „Buďte milosrdní a odpustite jej!“ Sme však na omyle. Ježiš volá po milosrdenstve voči nej, ktoré však nespočíva v odpustení – v odpustení jej „priestupku“, pretože to priestupok vôbec nebol!

Ježiš sa necíti trápne, keď sa na Neho míňa tak veľa. Naopak, oceňuje a uprednostňuje to aj pred chudobnými. Jeho slová majú sklon znieť v našich ušiach až necitlivo: „Mňa nemáte vždy. Chudobní počkajú!“ Jednoznačne dáva najavo, že skutok tejto ženy je nasledovaniahodný a povyšuje ju nad všetkých prizerajúcich sa filantropov. Zdá sa, že sa žena zachovala tak, ako On chce. Veď mu urobila dobrý skutok.

Ježišova poznámka o pohrebnom pomazaní by mohla vyjadrovať aj to, že olej na hlave či nohách, nie je práve Jeho aktuálna potreba, ale o to vôbec nejde. Ak zoberieme do úvahy, že pomazanie bolo u Židov hodnotené ako väčší skutok milosrdenstva v porovnaní s almužnou, potom týmto Ježiš už nikoho nenecháva na pochybách, že žena prejavila niečo, čo ju vyvyšuje nad iných. Odteraz sa už nikdy neopomenie jej skutok. V každom prípade od tých čias si nemôžeme nevšímať jej počin, keď hovoríme o milosrdenstve, pretože mal veľký význam, väčší ako si ešte aj dnes vieme predstaviť. V čom je jeho veľkosť? Nie je práve v tom, že ona prejavila milosrdenstvo tak, ako to chce Ježiš?! Vieme my vôbec, ako to Ježiš chce?!

Z uvedeného príbehu je zjavné, že milosrdenstvo, ktoré chce Ježiš nie je len o skutkoch smerovaných voči chudobným. Ani sa neprejavuje okrem charity potom už len výlučne odpúšťaním.

Akéže to milosrdenstvo Ježiš očakáva od svojich učeníkov voči žene, ak to nemá byť, ani odpustenie, ani almužna? V čom môže spočívať milosrdenstvo k našim bratom a sestrám, ktorí zjavne nepatria do kategórie našich dlžníkov či chudobných? Vyzerá to tak, že dotyčná žena zastupuje skupinu ľudí, ktorí sú akoby vyňatí z našich predstáv o milosrdnej láske. A je to nemalá skupina ľudí. Čím sa tento dav ľudí vyznačuje?

Žena prejavuje lásku spôsobom, ktorému okolie nielenže nerozumie, ale vzbudzuje priam pohoršenie. A to len preto, lebo nezodpovedá predstave jej okolia o tom, ako má milosrdný skutok vyzerať. To, čo Ježiš očakáva, určite nemá nič spoločné s pohoršovaním sa nad jej bláznivým počinom. Práve naopak. Chce, aby sme jej skutok obdivovali, no nie ako kaskadérsky kúsok, ale ako parádny prejav jej lásky. Byť milosrdný znamená vidieť v skutkoch blížnych voči nám prejavy lásky aj keď im nerozumieme, ba sú v príkrom rozpore s tým, čo nám velia naše očakávania

No nie je to jediné, čo Ježiš v dome Šimona Malomocného očakáva od svojich učeníkov. To, čo chce je, aby sme sa z milosrdného skutku ženy poučili. Spomeňme si na podobnú situáciu, keď Ježiš vyčíta farizejovi Šimonovi „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela.“ Žena prejavuje to, čo by mal urobiť jeho hostiteľ. (Lk 7,36-50) Možno si to neuvedomujeme, ale aj Boh očakáva, aby sme boli voči nemu milosrdní! Iste, nemáme Mu čo odpúšťať a ani naše almužny nepotrebuje. To, čo odlišuje milujúcu ženu od štedrého hostiteľa je to, že kým žena si vypočula slová odpustenia hriechov, Šimon nie. A odpúšťanie hriechov nie je niečo, čím by Ježiš hodlal šetriť. Kým žena vierou uznala Ježiša ako Božieho Syna, zo Šimonovho postoja voči Ježišovi badať deficit prijatia Ježiša ako gesto Lásky Otca. Je zrejmé, že aj Ježiš čelí rovnakej situácii ako žena z nášho príbehu. Aj Jeho Láska je nepochopená a preto aj prehliadaná.

Milosrdní ako Otec?

V súlade s mottom SRM máme sklon vnímať milosrdnú Lásku Otca len cez skutky rozmenené v zoznamoch telesných a duchovných skutkov milosrdenstva. Napríklad telesné skutky milosrdenstva sa týkajú takmer výlučne tých, čo sú núdzni, pravda, s výnimkou mŕtvych, ktorých máme pochovávať. Ide o hladných, smädných, nahých, pocestných, väznených, chorých. Naše skutky duchovného milosrdenstva sú adresované predovšetkým[3] duchovne, resp. duševne strádajúcim: hriešnikom, nevedomým, pochybujúcim, zarmúteným a tým, čo nám ubližujú (tak, že budeme znášať krivdy, ktoré nám spôsobili a tiež im odpúšťať). Milosrdenstvo sa podľa toho prejavuje výlučne v ochote pomáhať núdznym (teda v almužnách), v pochopení pre ľudskú biedu, slabosť a zlyhania. Predpokladá byť súcitný a tolerantný, neposudzovať, nehodnotiť, nekritizovať, ale prijať druhých takých akí sú. Inými slovami - prijať ich hoci sú zlí, nepríjemní, pretože aj ja som taký istý.

A tak nevdojak nadobúdame dojem, že Boh Otec svoje Milosrdenstvo neprejavuje inak ako odpúšťanímzľutovaním. Samozrejme, je to nad naše sily pochopiť ako veľmi nás takto Boh miluje. No mohol nám to SRM viac priblížiť, keď momentom jeho zavŕšenia sa sväté brány zatvorili a kompetencie spovedníkov sa vrátili do normálu? Možno zabrániť, aby si jeden nemyslel, že to bola len akcia na prilákanie hriešnikov?

Jeden z najväčších obrazov milosrdného Otca nám predstavuje podobenstvo o márnotratnom synovi. Naozaj sa milosrdenstvo tohto otca prejavuje len v odpustení prešľapu jeho márnotratného syna, len v tejto jedinej chvíli jeho kajúcneho návratu? A aký bol po celý zvyšný čas? Kde je príbeh jeho staršieho syna?  „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.“  (Lk 15,31)

Je azda neodpúšťanie najväčším problémom našich vzťahov?! A nie je to predovšetkým to, čo otcovi chýbalo na jeho staršom synovi? Ak otec v našom podobenstve zastupuje nášho nebeského Otca, nechýba aj Bohu to isté?

Chýbajúce „milosrdenstvo“ voči Bohu

Môžeme vôbec hovoriť o milosrdenstve a pritom vynechať Kult Božieho Milosrdenstva (KBM)? Nie je vari stredobodom tohto kultu to, čo si Ježiš praje v súvislosti s milosrdenstvom? Zaujíma nás prečo Ježiš v našej stati tak vysoko vyzdvihol čin ženy? Vieme o čo v KBM ide? Čítali sme denníček sv. Faustíny? A je vôbec potrebné, aby sme o tom niečo vedeli?

Svätá Faustína vo svojom denníčku píše, že jej poslaním v diele Božieho Milosrdenstva (BM) bolo poodhaliť závoj neba, aby nás presvedčila o Božej Dobrote a aby sme viac nezraňovali Ježiša nedôverou (281, 386, 483, 598, 930), nepochybovali o BM; Boh chce, aby sme všetci vedeli, že je nekonečne milosrdný a poznali Ho ako Kráľa milosrdenstva (378, 438, 1665). Sv. Faustína mala hovoriť o nepochopiteľnom a nepreniknuteľnom BM, o Jeho Láske (635, 699, 835, 848, 965, 1074, 1142, 1160, 1190, 1325, 1396, 1567, 1666), aby sme sa nebáli priblížiť k Ježišovi (1396, 1693) s cieľom povzbudzovať iných k dôvere v nekonečné BM (294, 1059, 1325, 1452). Aby sme ho oslavovali a uctievali (305, 742, 998, 1059, 1572, 1708).

Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu! Iste, ale nezamieňame si príčinu s následkom? Nezabúdame na hlavné prikázanie lásky? „Nadovšetko“ nezahŕňa aj blížnych, vrátane chudobných? Je automaticky láska k blížnym aj láskou k Bohu? Ak by tak bolo, prečo sa Ježiš nepridal na stranu rozhorčených a nenapomenul ženu: „Ak si mi chcela urobiť dobre, mala si speňažiť vzácny olej a rozdať zisk chudobným.“? A môžeme byť stopercentne presvedčení, že to, čo nazývame láskou k blížnym je naozaj skutočnou láskou?

Je láska jednosmerný proces? Ježiš miluje nás a my sa máme takto usilovať milovať iných? V tomto chápaní akosi vymizla odpoveď lásky. Tak ako sa veľmi nehovorí o tom, že aj my sme Ježišovi v láske „partnermi“, akoby nepotreboval našu lásku, veď je Boh, tak aj my sme nabádaní neočakávať žiadnu lásku od tých, ktorým sa chystáme nezištne prejavovať tú svoju. Posolstvo KBM je však o niečom inom. Nejde len o záslužné kopírovanie Ježišovej lásky, resp. toho, čo si myslíme, že je Jeho láska k nám, ale predovšetkým ide o adekvátnu odpoveď Ježišovi na jeho lásku. Ježiš očakáva naše „milosrdenstvo“ voči nemu, ktoré sotva spočíva v odpúšťaní Jeho hriechov voči nám! Myslím si, že bude pre nás nesmierne užitočné ba životne dôležité, zamyslieť sa nad tým, čo ešte môže znamenať milosrdenstvo okrem odpúšťaniadávania almužien...

Ak to nepochopíme, budeme sa utvrdzovať v konaní nášho „konvenčného milosrdenstva“ voči iným, pričom to azda povedie k väčšiemu počtu stravných lístkov v schránkach, k štedrejším darčekom pre opustené deti, k vyprovokovaniu ďalších miliónov migrantov do našich krajín, ale v zásade sa nezníži počet chudobných, ba skôr naopak. Okrem toho naše milosrdenstvo povedie k zániku povedomia o tom, čo je normálna rodina, čoraz väčší počet detí príde o svojich rodičov a bude sa musieť zmieriť z rôznymi bizardnými formami rodiny. Nakoniec to povedie k postaveniu Cirkvi mimo zákon a násiliu, ktoré nebude príliš odlišné od toho, ktoré svetu ukázali totality 20-tého storočia. Totiž vyberajúc si zo skutkov milosrdenstva len tie, nazvime ich „charitné“, zamieňame si ho so súcitom a toleranciou. Spravodlivosť sa zdá byť natoľko neľudská, že ju vytesňujeme nielen z ľudskej spoločnosti, veď zákony nič neriešia, ale vytesňujeme ju aj z prirodzenosti Boha! Veď predsa teraz je čas Jeho milosrdenstva! Nie sme schopní pripustiť, že by mohol byť súčasne aj Spravodlivý, keď je Milosrdný. Nie je vari správny otec súčasne aj spravodlivý?!

Nejde mi o to, aby sme v súvislosti s témou milosrdenstva nerozprávali o odpúšťaní a almužnách, ale aby sme neopomenuli ten aspekt milosrdenstva, ktorý chýba najviac. Aj našim vzťahom. Práve jeho ignorovanie stojí za zraneniami, ktoré vedú k chudobe a úbohosti nás všetkých. Bez jeho pochopenia stojí naša schopnosť byť milosrdný na piesku. Prečo si myslíme, že najviac zranil otca syn, ktorý mu prehajdákal majetok? Nebola to náhodou nevďačnosť jeho staršieho brata? Nezodpovedá to práve tomu, o čom píše sv. Faustína, že chýba Ježišovi?

 

 

[1] Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; (Jn 12,3)

[2] Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“ (Mt 26,8-9)

[3] Jeden zo skutkov duchovného milosrdenstva sa týka všetkých ľudí: Za živých a mŕtvych sa modliť.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.