Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Marek Šefčík
O službe láskavosti a milosrdenstva

small_small_marek sevcik.jpg

Stredoškolský učiteľ, manžel a otec 3 detí. Jeho najväčšou záľubou je rodina. Hrá šach, sleduje a komentuje veci verejné. Autor brožúry: Krížová cesta za nenarodené deti. Tvorí portál
sefcik.eu

 

Aj v priebehu uplynulého týždňa som vybavil množstvo telefonátov, no jeden bol výnimočný. Veľmi ma zasiahol a ukázal mi s akým veľkým človekom žijem. Ten telefonát ma zastihol v práci. Volala mi manželka. Aj ona bola v práci. Občas sa mi, keď nemá taký zhon, ozve. Ale tentokrát to neboli bežné veci, čo mi chcela povedať. Povedala – “Práve som odprevadila Idušku…”

Každú nedeľu majú v Domove sociálnych služieb omšu. No a niekedy sa podarí, že Milka vezme so sebou niektoré klientky, ktoré majú záujem ísť a zájde tam s nimi. Aj minulú nedeľu sa tak stalo.

Večer prišla domov. Unavená, zničená. Ale nezabudla mi povedať, že po omši si spomenula na Idušku. To je ich klientka. Už iba ležala a sily ju opúšťali.

Chodieva za ňou čas od času len jej manžel, ktorý je tam na inom oddelení. Milka po omši poprosila kňaza, aby zašiel k nim na špecializované alzheimerovo oddelenie. K Iduške. Pomodlili sa pri nej, dostala sviatostné pomazanie chorých. Potom prišli ďalšie dni. Všedné. A v jeden z tých všedných dní sa Iduška “rozhodla” odísť. Milka postrehla čo sa deje a povedala kolegyniam v práci, že si myslí, že už to nepotrvá dlhšie ako hodinu. Zavolali hneď Iduškinho manžela. Ten prišiel a videl, že sa jeho Iduška poberá z tohto sveta. Rozlúčil sa s ňou a odišiel. Povedal, že ju nechce vidieť umierať.

 

Nemala už nikoho. Ešte dýchala, ešte trochu. Ťažký nádych, výdych. Milka prišla k nej. Chytila ju za ruku a povzbudzovala. Alebo skôr utešovala. Iduška v posledných sekundách svojho života cítila, že nie je sama, že nie je opustená. Mozog jej už dávnejšie síce neslúžil ako voľakedy, ale prítomnosť človeka, ľudskosť a teplo inej ruky určite cítila.

Milka jej hovorila slová “Iduško, už to bude dobré…” A takto jej pomohla prekonať poslednú úzkosť. Vydýchla naposledy. Potom sa mi Milka ozvala. “Práve som odprevadila Idušku …” povedala. Stislo mi to srdce. Čo som všetko vtedy pokladal za dôležité a neodkladné. A zrazu som sa potreboval na chvíľu zastaviť. Milka urobila jednoduchú a pritom tak veľkú vec.

Keď nás Ježiš kedysi učil povedal aj to, že “… ani pohár vody, ktorý z lásky podáte svojmu blížnemu, nezostane bez odmeny.” Akú odmenu si teda zaslúži ten, kto takto získa dušu pre jeho kráľovstvo?

“Ďakujem ti Milka moja za tvoj príklad, za tvoju lásku, za tvoju ľudskosť a ochotu pomáhať. Ukazuješ, akú obrovskú hodnotu má život. Mám sa od teba čo učiť. Robíš veľmi náročnú a nedocenenú prácu. Ale tvoja skutočná odmena ťa ešte len čaká. Verím, že sa raz stretneš aj s Iduškou, ktorá sa ti sama s otvorenou náručou a širokým úsmevom poďakuje za to, čo si pre ňu v posledných dňoch jej pozemskej púte urobila.”


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium