Môj príbeh

Stredoškolský učiteľ, manžel a otec 3 detí. Jeho najväčšou záľubou je rodina. Hrá šach, sleduje a komentuje veci verejné. Autor brožúry: Krížová cesta za nenarodené deti. Tvorí portál
sefcik.eu

Lenin, Lenin a zas Lenin. Z každej strany Lenin. Je úplne všade. Až sa bojím otvoriť konzervu… Ak si dobre spomínam tak takto nejak sa to kedysi vtipne hovorievalo. No a niektorí ľudia majú podobné pocity aj teraz pred referendom.

Všade na nás číha kampaň a antikampaň, v tlači aj na nete sa vyjadrujú odborníci z takej, či onakej oblasti, aktivisti za, odporcovia proti, ale i obyčajní diskutujúci laici. Každé referendum, ktoré tu doteraz bolo sme viacmenej odignorovali. Jednoducho sa nezdvihla ani každá druhá voličská zadnica a nedošla k urnám. A tak sme sa spoločne postarali o neplatnosť všeľudového hlasovania. Iba raz, jediný raz naše voličské zadky poväčšine nezostali rozložené na pohodlnom domácom gauči a unúvali sa presunúť za plenty. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie bolo označované za jedno z najdôležitejších rozhodovaní v novodobých dejinách Slovenska. A vtedy sa dialo presne to, na čo sedia slová – … až sa bojím otvoriť konzervu, či z nej nevykukne referendum o EÚ.

Ak sme vtedy rozhodovali o politickom zaradení krajiny, o jej ekonomickom smerovaní a z tohto pohľadu o jej budúcnosti, tak dnes sme pred ešte dôležitejším rozhodovaním. Teraz sú toho znova plné noviny, časopisy, televízie, internet. A ja si myslím, že to nie je zlé. Práve naopak. Ak zabrala informovanosť a kampaň vtedy pred vstupom do EÚ, tak by mohla i teraz.

Teraz je čas, kedy nielen my, ale i okolité krajiny, krajiny v tej EÚ, do ktorej sme si vtedy odklepli vstup, čakajú s napätím, ako sa Slovensko vyjadrí. Sme síce malou krajinou, ale aj od nás závisí smerovanie celej EÚ. V takomto zmysle sa kedysi vyjadril aj dnes už svätý Ján Pavol II.

V sobotu budeme mať možnosť povedať, či sme verní svojim koreňom, prirodzenému zákonu, či milujeme svoje deti a či do budúcna zabránime obchodu s nimi, či nám záleží na výchove našich detí, …

V stredu sme mali jedno stretnutie, kde sme sa bavili aj o referende. Vyjadril som sa, že je mylný názor, že referendum rozdeľuje ľudí na kresťanov a tých druhých. To je fakt omyl. Referendum vôbec nie je o kresťanstve, ale o rodine. Sú ľudia, ktorí nie sú kresťanmi, ale rodina je pre nich “svätá”. To, že majú deti a ich deti majú deti považujú za to naj čo sa im v živote mohlo prihodiť. Vnúčatá, krv z ich krvi im dodáva radosť, chuť žiť. Je teda úplne jedno či kresťan, alebo inoveriaci, ateista, všetci to máme v sebe hlboko zakorenené. Je to úplne prirodzená vec.

Som presvedčený o tom, že tie tri otázky v referende sú pre nás rázcestím. Za nimi sa schovávajú ďalšie a ďalšie otázky, ktoré bude musieť naša spoločnosť riešiť. Dostali sme sa teda na križovatku a pokračovať môžme dvoma cestami. Úspešné referendum nás nasmeruje na priamu cestu tradičnej rodiny, ktorú poznali toľké generácie našich predkov. A neúspešné referendum je odbočkou k experimentu s našimi potomkami, čo môže mať nedozierne následky na budúcich generáciách…

Ak teraz na nás vykukuje referendum aj z konzervy, tak je to dobré. Aspoň každý o ňom vie. Ak však nepôjdeme a premárnime svoju šancu rozhodnúť, tak z tej konzervy môže v budúcnosti vykuknúť naše vlastné svedomie s nepríjemnou výčitkou – Mohol si pomôcť a pre tvoju ľahostajnosť, lenivosť teraz mnohé deti, či ich rodiny trpia.

Ja nechcem, aby sa s deťmi obchodovalo, nechcem, aby rodičia boli trestaní, keď odmietnu sexuálnu výchovu svojich detí. Chcem, aby mama bola mamou a otec, aby bol otcom. Ja určite k referendu pôjdem a poviem 3 krát áno. A verím, že ukážeme Európe, že nám záleží na morálnej budúcnosti nielen nášho Slovenska.