Môj príbeh

Richard Vašečka, otec, učiteľ, kresťan, poslanec NR SR

Začiatkom septembra 2013 som dostal pozvanie zúčastniť sa konferencie v Jeruzaleme. Až mi od radosti poskočilo srdce.

Vo Svätej zemi som ešte nikdy dovtedy nebol a veľmi som tam túžil ísť. Keď som sa však pozrel do kalendára, ihneď som zvážnel. Termín kolidoval s dátumom Národného pochodu za život 22. septembra 2013 v Košiciach!

Váhal som len pár sekúnd. Do Jeruzalema ešte niekedy pôjdem. Otec vie o túžbe môjho srdca a On sa už postará. Moje miesto aj s celou rodinou je teraz v Košiciach.

A tak sme sa 22.9. zúčastnili s Martuškou a deťmi na Národnom pochode za život. Bola to úžasná udalosť, historický moment pre našu krajinu. Je mi cťou, že som sa tam mohol byť! A som pevne odhodlaný – ak budeme živí a zdraví – ísť aj na Pochod za život, ktorý bude 20. septembra 2015 v Bratislave!

Asi o dva mesiace som sedel v lietadle z Budapešti do Tel Avivu. Vedľa mňa sedel môj najstarší syn Samuel (15). Spolu s nami cestovali aj dvaja naši priatelia, moji bývalí študenti.

Spôsob, ktorým sa môj sen o návšteve Svätej zeme začal napĺňať, mi opäť hovoril o Otcovi, ktorý má pozná a miluje. Žiadna konferencia, žiaden náboženský zájazd. Chlapský trip. Nocľah na karimatke v kláštore, šoférovanie po Izraeli, program plne vo vlastnej réžii. Šabat pri Múre nárekov v Jeruzaleme, prvá adventná nedeľa v Betleheme, bazilika Zvestovania v Nazarete, Jesus town v Kafarnaume, Hora blahoslavenstiev, Sion, Olivová hora, peší výstup na Massadu, kúpanie sa v Mŕtvom mori.

Okrem chlapských zážitkov to bola samozrejme silná duchovná skúsenosť. A tu ma Otec znova prekvapil. Môj najhlbší duchovný zážitok sa neodohral totiž na žiadnom z vyššie spomenutých svätých a historických miest. Prežil som ho v prístavnom meste Haifa. V McDonalde!

Po arabských a židovských jedlách sme sa rozhodli zjesť aj niečo známejšie. Cestou z Galiley sme sa teda zastavili v haifskom „mekáči“. Dali sme si klasické menu – burger, hranolky, kola. Keď sme dojedali, pri vedľajšom stole sa usadila mladá židovská rodinka. Ocko a mamička so staršou dcérkou išli k pultu vybrať jedlo a najmladšieho synčeka nechali sedieť za stolom. Bol to asi päťročný chlapček. Džínsy, biela košieľka. Nedosiahol na zem, tak si kopkal nožičkami. Keďže rodičom to trvalo trochu dlhšie, začal sa hmýriť. A po chvíli to už nevydržal a začal na svojich rodičov kričať.

A vtedy prišiel môj najhlbší zážitok vo Svätej zemi! Ten chlapček totiž volal: „Abba! Abba!“ Veľakrát som o tom čítal, ale teraz som to prvýkrát počul na vlastné uši: Tie malé židovské deti naozaj volajú na svojho otca „abba, ocko!“. Hlboko ma to zasiahlo. Tak volal Ježiš na Otca. A takto môžem – vďaka Ježišovi – volať na Otca aj ja. Abba, Ocko! A v tej chvíli som vedel, že to je to najsvätejšie. Nie Jeruzalem, nie Betlehem, nie Nazaret, ale Ocko. A synovský vzťah s ním.

Posledné roky mi Boh veľa hovoril o rodine. Myslím, že vôbec všeobecne je čas, keď Boží Duch silno poukazuje na rodinu. V spoločnosti sa o ňu zvádza tuhý boj. To, čo mi však ukázal Boh, ma prekvapilo. A to, že láska muža a ženy, manželstvo a rodičovstvo nehovoria v prvom rade o nás, ale o Ňom. Preto je kľúčové, aby naše vzťahy a rodiny neboli falošným, ale pravdivým obrazom Otca a jeho lásky.

Aj prvé slovo, ktorým začína Katechizmus katolíckej cirkvi, je „Otče“. Konkrétne cituje slová Ježišovej modlitby pri Poslednej večeri: „Otče, … večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17,3). Od toho, akým spôsobom odrážame Boží obraz, nezávisia len naše ľudské vzťahy v rodine, ale aj večnosť nás a našich detí!

Cieľom kresťanskej rodiny nie je zabezpečiť si príjemný, pohodlný, podľa možností čím bezproblémovejší život v blahobyte. Jej cieľom nie je ani zrealizovať svoje plány a predstavy, naplniť svoju vôľu. Z jednoduchého dôvodu: Nie je to pre nás to najlepšie! Svet, ktorý nepozná Boha, tvrdí opak. Je na nás, komu budeme dôverovať.

Najzákladnejšia kresťanská modlitba nás učí dôvere: „Otče, ... buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi“ (Mt 6,9-10). A vyznanie viery (krédo) začína slovami: „Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme“. Veríme v Boha, ktorý je Otcom a Stvoriteľom. Odráža naša rodina a vzťahy v jej vnútri takéhoto Boha, takúto vieru? Poznáme Boha, rozumieme jeho plánu s našou rodinou, dôverujeme mu?

Ak túžite spoznať pravdivý obraz Otca, porozumieť jeho plánu s mužom a ženou, s rodičmi a deťmi a povzbudiť sa v dôvere voči nemu, ponúkame vám prednášky a brožúrky zo série Milovať a ctiť: Milovať a ctiť – navždy, Milovať a ctiť – sexualita, Milovať a ctiť – výchova detí, Milovať a ctiť – úcta v rodine.

Vyučovania a svedectvá o praktických Božích princípoch v rodine vám chceme prinášať aj na tomto mieste.

Viac informácii o projekte Milovať a ctiť a kontakty nájdete na mojom webe alebo na Facebooku.

Richard Vašečka, otec, učiteľ, kresťan, poslanec NR SR