La mia storia

Pochádzam z dobrej rodiny, ktorú mám veľmi rád. Moji rodičia sú kresťania a odmalička ma vyučovali o tom, čo Ježiš Kristus pre nás urobil a čo to znamená byť kresťanom.

Takisto ma viedli k tomu, aby som Ježiša poprosil o odpustenie svojich hriechov a prijal ho do svojho života. Ja som nemal nič proti tomu, a tak som to urobil. Keď to spätne hodnotím, vidím, že toto rozhodnutie bolo zo srdca a bolo skutočné. Stal som sa Božím dieťaťom. Mal som vtedy možno 4 roky.

Odvtedy som žil svoj život vo vzťahu s Ježišom. Pri pohľade späť vidím, ako ma Boh žehnal. V škole sa mi darilo. Mnohé veci mi vychádzali. Boh ma ochránil od mnohých hriechov. Ale na druhej strane to nebolo také jednoduché. Trpel som komplexom menejcennosti. A popri tom sa viezla rastúca pýcha, ktorá ma zväzovala.

Keď som mal asi 12 alebo 13 rokov, dostali sa mi do rúk knihy Žiť ako kráľovské dieťa a Žiť ako víťaz od Harolda Hilla. Bolo to jednoduché vysvetlenie princípov viery v každodennom živote na mnohých zaujímavých príbehoch, ktoré boli ešte k tomu humorne ladené. Zaujalo ma to. Dočítal som sa o zázrakoch, ktoré sa diali v živote obyčajného človeka v dnešnej dobe. Dočítal som sa o nádhernom vzťahu s Bohom. Tu som sa prvýkrát dočítal aj o krste Svätým Duchom.

Odvtedy som začal viac pestovať svoj vzťah s Bohom. Začal som sa s ním rozprávať v každej situácii. Ale bol tu jeden problém. Uvedomil som si, že Boh je mojím Pánom a ja ho musím poslúchať. Tak som sa začal cvičiť v tejto poslušnosti. Ale strašne som zlyhával.

A to ma plnilo zúfalstvom. Mal som pocit, že som svojimi zlyhaniami odstavený od Božej prítomnosti. Môj vzťah s Bohom sa mi zdal veľmi krehký.

Nevedel som, že je to zákonníctvo. Jednoducho som nepoznal Božiu milosť. Ale hanbil som sa za svoje prežívanie, a preto som o tom s nikým nehovoril. Okrem toho sa mi zdalo, že by mi ľudia okolo mňa nevedeli pomôcť. Ani ich vzťah s Bohom nevyzeral veľmi radostný. Napriek tomu som chcel ísť ďalej za Ježišom a v 15 rokoch som sa pokrstil.

Raz som bol sám doma a modlil som sa v obývačke. Zrazu som prežil niečo krásne. Vedel som, že Boh je pri mne. A vedel som, že ma prijal, že som Jeho dieťa. Dovtedy som sa neodvážil povedať, že Boh je môj otec. Ale teraz tento Otec stál pri mne a ja som si uvedomil, že On je skutočne môj Otec. To ma naplnilo radosťou. Zdalo sa, že prichádza vyslobodenie a nová etapa v mojom kresťanskom živote. Mal som vtedy 17 rokov.

Ale ani toto nádherné duchovné zjavenie ma dlho neudržalo nad vodou. Nová radosť po niekoľkých týždňoch vyprchala. Vtedy som si spomenul na niečo, čo mi chýbalo. Vedel som o tom, ale dlho som to nechal bokom, lebo som nepoznal nikoho, kto by mi s tým vedel pomôcť. Ale teraz som začal viac túžiť. Uvedomil som si, že potrebujem byť pokrstený Svätým Duchom. Krátko na to som bol na jednej konferencii. Tu som našiel človeka, o ktorom som vedel, že by sa za mňa modlil, keby som chcel byť naplnený Svätým Duchom. Predložil som túto vec Bohu a išiel som za tým Božím služobníkom.

Zaumienil som si, že odtiaľ neodídem, kým Svätým Duchom pokrstený nebudem. Musel som čakať asi dve hodiny, kým ten brat slúžil iným ľuďom a dokonca to vyzeralo tak, že už na mňa nebude mať čas, ale nakoniec mu ešte nejaký ostal.

Položil na mňa ruku, pomodlil sa so mnou jednoduchú modlitbu, a potom povedal: "Máš ho. Môžeš hovoriť v jazykoch." Díval som sa naňho ako teliatko na nové vráta.

On však trval na svojom, a tak som si povedal: "Buď to teraz prijmem, alebo neviem, čo budem robiť." Tak som jednoducho uveril. Odišiel som vedľa do haly, kde bežal koncert chvál a pripojil som sa k ľuďom, ktorí oslavovali Boha. 

Vtedy som prežil novú radosť. Zrazu som si uvedomil, že sa začalo niečo nové v mojom živote. Boh mi dal dar, ktorý mal pre mňa pripravený. Nebolo to nič pompézne, naopak, bolo to veľmi jednoduché. Ale Boh mi to potvrdil. V tú noc som začal hovoriť v jazykoch. A v niekoľkých nasledujúcich dňoch som prežil veci, ktoré ma ešte viac uistili. Bolo to ovocie Svätého Ducha. Do môjho srdca prišla nová láska, radosť a pokoj.

Svätý Duch ku mne začal hovoriť takým spôsobom, že mi začal ukazovať tajomstvá z Božieho Slova. Tým som sa učil previazanosti medzi Božím Duchom a Božím Slovom. Verím, že táto prepojenosť je veľmi dôležitá. Začala sa nová etapa môjho kresťanského života.

Teraz, so svojím novým Učiteľom, som zrazu mal zbraň proti nepriateľovi - Božie Slovo. S touto zbraňou som vedel poraziť aj zákonníctvo. Nechcem tým povedať, že sa to udialo šmahom ruky a že to bolo bez problémov. Prišli krízy. Prišli skúšky. Ale už nikdy som sa nevrátil späť. Predo mnou sa otvorila nová dimenzia života s Bohom.

Boh ma vyslobodil zo zákonníctva, dal do môjho života skutočnú radosť, a takisto skutočnú lásku. Tiež ma vyslobodil z komplexu menejcennosti. Zmenil aj moju zakríknutú povahu. Dal mi smelosť.

Zrazu som sa už nehanbil hovoriť o Ježišovi. A viedol ma aj k tomu, aby som sa vzdal svojej nadutosti a pýchy. Som Bohu vďačný za všetko, čo urobil v mojom živote. Viem, že sú ľudia, ktorí majú podobné problémy, ako som mal ja. Môžu to byť nekresťania aj kresťania.

Ak si to práve ty, chcem Ti povedať, že to, čo mi Boh dal, je darom pre všetkých. Aj pre Teba. Je veľmi jednoduché to prijať. Len sa treba poddať Bohu. A poddať sa mu je nádherné. Si pozvaný!