Youtube (video correlati)


 

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Kara Tippettsová

    2014-10-30
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Storia - Peter Mášik

small_small_Peter Masik.JPG

Farár vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Bratislave - Petržalke. Dogmatický teológ na CMBF ÚK.

Každý veriaci človek vie, že slová Biblie „Od večnosti som si ťa zamiloval“ nás uisťujú o tom, že nie sme Bohom zabudnuté deti, ale Bohom plánované, chcené a milované. A okrem lásky ku nám má Boh aj svoj plán, svoju vôľu s každým. Aj so mnou. Som kňazom, a preto pevne verím, ba som o tom presvedčený, že Boh ma povolal ku kňazskému životu, ku kňazskej službe v Cirkvi. Nebola to moja vôľa, ale Jeho.

Od detstva som vyrastal v úprimne veriacej a praktizujúcej rodine. Vo farnosti som mal možnosť spoznať viacero kňazov, z ktorých mi všetci boli dobrým vzorom. A i keď mi občas počas strednej školy preblesla myšlienka na kňazstvo, bola to pre mňa len neurčitá a nejasná predstava. Boli osemdesiate roky, vládla totalita - možno aj preto som sa rozhodol po gymnáziu študovať stavbu počítačov na elektrotechnickej fakulte.

Počas prvých rokov na vysokej som už vôbec nemyslel na niečo iné – zaujímalo ma štúdium a aj dievčatá.

Potom prišiel november 1989 a následné postupné zmeny. Pricestoval pápež Ján Pavol II., a ja mám dodnes v pamäti nezabudnuteľný zážitok zo svätej omše, ktorá sa na vajnorskom letisku konala v nedeľu Božieho milosrdenstva, 22. apríla 1990.

Bol som vtedy tretiak - zaľúbený, stále hľadajúci a otvorený. Boh ma už vtedy začal pripravovať na prijatie jeho vôle, ale ja som si mozaiku skladal len postupne. V roku 1990 som prečítal množstvo kníh, hádam všetky, ktoré začali vychádzať v katolíckych vydavateľstvách.

Ešte ich nebolo tak veľa. Doslova som hltal stránky svedectiev o prežívaní viery počas 40 rokov totality. Oslovilo ma svedectvo kardinála Korca spísané v knihách Od Barbarskej noci a neskôr som začal čítať všetky jeho knihy. Pamätám si na nadšenie a zápal, ktorý som cítil počas čítania knihy K manželstvu a rodine. Myslel som si, že to je Božia vôľa pre mňa. O niekoľko týždňov neskôr som si v predajni Lúč na Kapitulskej ulici kúpil knihu s fialovou obálkou a s titulom Kristov kňaz. Bolo to v jeden októbrový večer, keď som bol vo svojej izbe zahĺbený do čítania tejto knihy. Zrazu som pocítil taký silný a nástojčivý vnútorný hlas, že som sa zľakol. Hovoril mi, aby som sa stal kňazom. Bolo to niečo silné, jedinečné a nespochybniteľné. Môžem s pokojom povedať, že ten deň som vstával s presvedčením, že sa ožením, založím si rodinu, budem mať deti, a zaspával som s jasnou myšlienkou, že budem kňazom.

V nasledujúcich dňoch táto túžba nezmizla, ale práve naopak, začala postupne pretvárať celý môj život. Začal som o budúcnosti premýšľať v úplne iných kategóriách, ako dovtedy. Pochopiteľne, rozišiel som sa s dievčaťom, s ktorým som určitý čas chodil, začal som premýšľať, ako a kedy vstúpiť do seminára a začať študovať teológiu. Nakoniec som dokončil vysokú školu a v roku 1992 som bol prijatý do bratislavského seminára na formáciu ku kňazstvu a na teologické štúdium. Po úvodných dvoch rokoch v Bratislave som absolvoval teologické a nadstavbové štúdiá v Ríme na Pápežskej univerzite Sv. Kríža.

V roku 1999, na sklonku tisícročia, som bol vysvätený za kňaza pre vtedajšiu Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Ako kaplán som pôsobil v Šamoríne, ako správca farnosti v Závode a v súčasnosti som farárom vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke. Teraz prežívame rok kňazov, a ja počas neho ďakujem za už 10 rokov kňazskej služby.

Svoj krok, ktorým som sa vydal za Ježišovým hlasom, som nikdy neoľutoval. Za veľký dar kňazského povolania som vďačný a s pribúdajúcimi rokmi si stále viac uvedomujem, aký dobrý a milosrdný je ku mne Pán. Napriek tomu, že ma poznal a vedel, kto som a aký som, nechal vo mne zaznieť svoje silné volanie ku kňazstvu. Pripomínam mu to vo chvíľach skúšky, či vlastných zlyhaní a nedostatočnosti; vtedy, keď si uvedomujem, ako veľmi kňazské poslanie prevyšuje moje prirodzené dary a schopnosti. A Pán, i keď dopúšťa, nikdy neopúšťa. Dvojnásobne svojho kňaza, od ktorého robí závislým spásu toľkých duší. 


Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel