My story

Aby som Vám ukázal silu modlitby a milosti, ktoré si vyprosíte z neba, môžem Vám len povedať, že práve vďaka modlitbe mali všetci spravodliví to šťastie, že vytrvali.

 

Modlitba je pre našu dušu tým, čím je dážď pre zem. Hnojte zem koľko chcete: ak nezaprší všetko, čo budete robiť, bude zbytočné. Robte teda dobré skutky, koľko len chcete, no ak sa nemodlíte tak často, ako treba, nikdy nebudete spasení. Modlitba totiž otvára našej duši oči, dáva jej pocítiť veľkosť vlastnej biedy, potrebu utiekať sa k Bohu a vzbudzuje v nej strach z vlastnej slabosti.

Kresťan sa vo všetkom spolieha len na Boha, na seba samého v ničom. Áno, vďaka modlitbe všetci spravodliví vytrvali. Veď nakoniec aj sami zistíme, že len čo zanedbáme svoje modlitby, hneď stratíme túžbu po veciach nebeských: myslíme len na veci pozemské. Keď sa však opäť ponoríme do modlitby, pocítime, že sa v nás obnovujú myšlienky a túžby po nebeských veciach. Áno, ak máme šťastie byť v Božej milosti, tak sa vrátime opäť k modlitbe, lebo ak nie, môžeme si byť istí, že na ceste do neba nevydržíme.

Dá sa povedať, že všetci hriešnici vďačia za svoje obrátenie modlitbe, iba modlitbe, nie nejakému zvláštnemu zázraku, ktorý sa stáva len zriedkakedy.

Vidíte čo robí svätá Monika, aby vyprosila obrátenie pre svojho syna, raz kľačí pred krížom, modlí sa a plače, inokedy zas prosí múdrych ľudí o podporu v modlitbách. Pozrite sa aj na svätého Augustína, čo robil, keď sa chcel skutočne obrátiť.

Áno, môžeme byť akýmikoľvek hriešnikmi, ale keď sa opäť vrátime k modlitbe a budeme sa modliť tak, ako treba, môžeme si byť istí, že dobrý Boh nám odpustí.

Ó bratia moji! Nečudujme sa, že diabol robí všetko, čo len môže, aby nás odpútal od našich modlitieb alebo aby sme sa zle modlili. On, na rozdiel od nás dobre vie, aký strach vzbudzuje v pekle modlitba, a vie, že nie je možné, aby dobrý Boh odmietol to, o čo ho prosíme.

Dobrý Boh nehľadí na to či sú naše modlitby dlhé a krásne, ale či vychádzajú z hĺbky srdca, či je v nich veľká úcta a ozajstná túžba zapáčiť sa Bohu. Máme na to aj jeden dobrý príklad zo života svätého Bonaventúru, veľkého učiteľa Cirkvi, ktorému jeden veľmi prostý rehoľník hovorí:

"Otče, myslíte si, že sa ja, taký nevzdelaný, môžem modliť k dobrému Bohu a milovať ho" Svätý Bonaventúra mu odpovedá: Ach, priateľu, veď práve takých dobrý Boh miluje a najviac sa z nich teší." Dobrá správa tak veľmi potešila tohto prostého rehoľníka, že sa postavil ku dverám kláštora a všetkým, ktorí tadiaľ prechádzali, hovoril: Poďte priatelia, mám pre Vás dobrú správu! Otec Bonaventúra mi povedal, že aj my, nevzdelaní, môžeme milovať dobrého Boha rovnako ako vzdelaní. Aké máme šťastie, že môžeme milovať dobrého Boha a páčiť sa mu, aj keď nič nevieme!"

Preto Vám hovorím, že nie je nič ľahšie a potešujúcejšie ako modliť sa k dobrému Bohu.

Modlitba, to je vlastne pozdvihnutie nášho srdca k Bohu. Ešte lepšie, je to nežný rozhovor dieťaťa so svojím otcom, poddaného so svojím kráľom, sluhu so svojím pánom, priateľa so svojím priateľom. Do ich sŕdc vkladajú svoje trápenia a bolesti.

 

Spracované na základe knihy: Gérard Rossé - Život, kázne, myšlienky