La mia storia

Poznáte rozprávanie o tom, ako Izraeliti cestou do Zasľúbenej zeme dobíjali Jericho? (Pozri Joz 7 kapitola). Boh im prikázal, aby nad všetkým, čo je v Jerichu, vykonali kliatbu – mali to zničiť a nesmeli si so sebou nič zobrať. Lenže jeden z nich, Achan, tento Boží príkaz porušil. Z Jericha si zobral striebro, šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré sa podľa mienky odborníkov používali pri vešteckých praktikách.

V dôsledku tohto činu ale Izraelský národ stratil Božiu ochranu. Pri dobíjaní pomerne malého mesta Haj utrpel zdrvujúcu porážku, pri ktorej zahynulo tridsaťšesť izraelských bojovníkov. Ich postup do zasľúbenej zeme sa zastavil. Keď sa Jozue pýtal Boha na príčinu neúspechu, ten mu ukázal, že niekto v jeho mužstve porušil Boží zákaz. Losovaním sa zistilo, že to bol Achan. Vtedy Izraeliti vyviedli z tábora Achana, jeho deti, jeho stáda i všetko čo mal a ukameňovali ich. Takto bolo odstránené prekliatie a Izraeliti mohli ďalej víťazne napredovať do Zasľúbenej zeme.

 

Čo sa vlastne stalo?

Achan neposlúchol Boha. Ponechal si niektoré prekliate veci, lebo sa mu páčili a ukryl ich v dome.

Čo tým zapríčinil?

1. Stratu Božieho požehnania

2. Kliatbu pre celý Izrael

3. Prehru v boji a neschopnosť víťaziť nad nepriateľmi

4. Zastavenie putovania do zasľúbenej zeme

5. Smrť (tridsiatich šiestich bojovníkov, seba, svojich detí a zvierat)

 

Všimnite si, aké hrozné dôsledky mal jeho hriech! A  nielen na neho, ale aj na jeho rodinu, jeho veci i na celý Izrael. Máme tu do činenia s jedným s najväčších a najničivejších hriechov – s hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu.

Prečo boli tie veci, ktoré si zobral Achan prekliate? Lebo obyvatelia Jericha sa klaňali pohanským diabolským božstvám, prinášali im obety, veštili, vyvolávali duchov, mali čarodejníkov a podobne. Šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré si Achan zobral, sa používali pri veštení.

 

Čo je prekliate?

Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou. Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské. Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest. Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie...“ (Múd 14, 8-11).

 

Čo je modlárstvo?

Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí: Je to „zbožšťovanie toho, čo nie je Boh“ (KKC 2113). Čo to znamená? Modlárstvo je keď človekovi, veci, činnosti alebo duchu pripisujem moc, ktorú má iba Boh. Modlárstvo je keď to, čo si mám získavať cez modlitbu, vieru, sviatosti a sväteniny, chcem získať vlastnou silou alebo pomocou mágie a okultizmu. Modlou nemusí byť len socha. Môže to byť červená šnúrka, amulet pre šťastie alebo na lásku. Modlou sa môžem stať aj ja sám, keď sa nechcem podriadiť Bohu, jeho zákonom a chcem robiť len to, čo sa mi zachce.

 

Čo je okultizmus?

Modlárstvo voláme aj okultizmus. Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť alebo sila. V knihe Rituál exorcizmu sa píše: „Prítomnosť diabla a iných démonov sa objavuje, a tiež prejavuje nielen v pokúšaných alebo posadnutých osobách, ale aj vo veciach a miestach, ktoré nejakým spôsobom prenikli svojím pôsobením...“.

 

Čo je mágia?

Mágia je zariekanie alebo činnosť, ktorou chceme privolať okultnú silu v náš prospech. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše: „Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie -, vážne odporujú čnosti nábožnosti“ (KKC 2117).

 

Dôsledky modlárstva podľa Biblie

1. Strata Božej milosti a svätosti a zákaz pristupovať k sviatostiam: „Toto hovorí Pán, Jahve: ...leviti, ktorí ...zablúdili odo mňa za svojimi modlami...Nesmú sa mi priblížiť, aby mi slúžili ako kňazi, a nepriblížia sa k ničomu, čo je mne sväté, k svätosvätým veciam, ale ponesú svoju hanbu a svoje ohavnosti, ktoré popáchali“ (Ez 44, 9-13).

2. Peklo – večné utrpenie a　zatratenie: „Nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba. Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa...“ (Iz 47, 13-14).

3. Pomätenosť: „Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil a ktorý ťa formoval od materského lona: „Ja som Pán, čo som všetko stvoril, nebesá som sám roztiahol, zem som rozprestrel vlastnou mocou. Ničím znamenia veštcov a hádačov šialencami spravím...“ (Iz 44, 24-25). To znamená, že nie hviezdy a znamenia nás ovplyvňujú a formujú, ale Boh. Povedať, že ja som v inom znamení ako v znamení Božom, Ježiša Krista, kríža alebo Panny Márie, je zrieknutím sa svojho krstného znamenia. Je urážkou Boha.

Modlárstvo je takým veľkým hriechom, že Boh v prvom prikázaní hovorí: „Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy“ (Ex 20, 4-6).

A preto Boh aj nám hovorí: „Nech nič neprilipne na tvoju ruku z toho prekliateho, aby sa Pán odvrátil od pále svojho hnevu, a aby ti bol milosrdný a rozmnožil ťa...“ (Dt 13, 17-18).

„A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo“ (Gal 5, 19-22).

 

Aká je Božia vôľa pre nás?

„Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v　nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: "Buďte svätí, lebo ja som svätý." (...) Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom,  ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka“ (1Pt 1, 14-16. 18-19).

Ale ak chceme byť svätí, musíme urobiť to, k čomu nás vyzýva sv. Pavol: „Neviete že trocha, kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom“ (1Kor 5, 6-7a).

Čo máme robiť?

„Varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!“ (Dt 18, 9-13).

„Porúcajte ich oltáre, polámte ich modly, povytínajte ich háje a ich sošky popáľte na ohni! Veď ty si svätý ľud Pána, svojho Boha; teba si vyvolil Pán, tvoj Boh, za svoj vlastný ľud zo všetkých národov, čo sú na zemi“ (Dt 7, 1-6).

„A keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom“ (Lv 4, 19).

„Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho, nevenuj im svoje srdce! Lebo sny už mnohých uviedli do bludu a došli k pádu, ktorí sa spoliehali na ne. Neomylne sa splní slovo Zákona a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami“ (Sir 34, 6-8).

„Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“ (Lv 19, 28).

„A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami...“ (2 Kor 6, 17-18).

 

Nemáme vyhodiť modlárske predmety iba zo svojho domu! Musíme ich vyťať, vykoreniť aj zo seba samých. Lebo my sme Boží dom – chrám Ducha Svätého. Vykoreniť ich zo svojho tela, psychiky aj ducha. Zo svojej mysle, pocitov i zo srdca:

„Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus“ (1 Sol 5, 23).

„Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý - a ním ste vy“ (1 Kor 3, 16-17).

„Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem...“ (Ž 19, 13).

 

Prečo sa máme zrieknuť modlárstva a okultizmu?

 Prečo nemohli Izraeliti ponechať posvätné háje? Veď stromy nie sú zlé!

 Prečo nemohli ponechať posvätné stĺpy ako kultúrne a historické pamiatky?

 Prečo museli spáliť pohanské sošky a nesmeli si ich ponechať na okrasu? Nestačilo nepripisovať im duchovnú moc?

 Prečo kresťania v Sk 19, 19 spálili knihy o čaroch v hodnote 50 000 strieborných a nebolo im to ľúto?

 

„Musíme povedať, že ktokoľvek zamýšľa múdro robiť nejaké dielo, najprv odstráni prekážky svojho diela, ako hovorí Jeremiáš: „Preorte si úhor a nesejte do tŕnia“ (Jer 4, 3). Sv. Tomáš Aquinský

 

„Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6, 4-5).

„Keď budeš počúvať tieto ustanovenia ... a plniť, Pán, tvoj Boh ... rozmnoží ťa; požehná plod tvojho života, plod tvojej zeme... Budeš požehnaný nad všetky národy; nebude u  teba neplodného ani neplodnej ani len u dobytka. Pán oddiali od teba každú chorobu a nedovolí aby na teba doľahla nejaká hrozná egyptská bieda, ktoré poznáš, a dopustí ich na všetkých tvojich nepriateľov“ (Dt 7, 12-15).

 

Aké sú dôsledky okultizmu?

1. Strata lásky, vnímania Ducha Svätého, Božej blízkosti a požehnania

2. Nešťastia, nevysvetliteľné zdravotné problémy, choroby až smrť...

3. Agresivita, nutkavé myšlienky, nutkanie na samovraždu, vraždu alebo iné zlo

4. Strach, nepokoj, úzkosti, hrôzostrašné sny, depresie až psychické zrútenie

5. Problémy, zábrany až bolesť pri modlitbe a prijímaní sviatostí

6. Nechuť čítať Božie slovo, chodiť do kostola, na spoločenstvo alebo slúžiť

7. Vnímanie hlasov a čudných zvukov, videnie temných bytostí a iných zvláštnych vecí

8. Zatemnenie rozumu a srdca, strata rozlišovania dobra a zla, pravdy a klamstva

9. Posadnutosť

10. Večné zatratenie

 

Stupne pôsobenia zlého ducha na človeka

1. Pokušenie

2. Zviazanosť

3. Posadnutosť

 

Spôsoby oslobodenia z okultizmu a vplyvu diabla

1. Sviatosti: Krst, Sviatosť zmierenia a Eucharistia

2. Modlitba a pôst

3. Malé exorcizmy, zriekanie sa a modlitby oslobodenia

4. Slávnostný exorcizmus

 

Ako pôsobí diabol cez hudbu? (1 Sam 16, 1-23)

Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Prejavilo sa to aj tým, že začal hrať, skladať a spievať piesne, ktoré boli z vnuknuté Duchom Svätým. Väčšina žalmov pochádza od neho. Táto hudba a piesne upokojovali chorého kráľa Šaula. Trpel ťažkomyseľnosťou, stihomamom a náhlymi výbuchmi hnevu. Dávidove piesne a hudba mu prinášali kráľovi pokoj. Keď ich počúval, „Šaulovi sa uľavilo a bolo mu lepšie, zlý duch od neho odstúpil“ (1 Sam, 16, 23).

Rozlíšenie hudby podľa pôvodu:

1. Hudba, ktorá je výsledkom talentu človeka

2. Hudba, ktorá je z vnuknutia Ducha Svätého

3. Hudba, ktorá je z vnuknutia zlého ducha

Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva. Je to preto, lebo diabol ju inšpiroval, on má na ňu autorské práva. Všimnite si prejavy násilia, agresie a hystérie na rockových koncertoch! Ježiš povedal: „Dávajte si pozor, čo počúvate!“

Ako sa oslobodiť od okultizmu?

1. Vyspovedať sa z toho

2. Vyhodiť okultné predmety a modly (najlepšie spáliť) a prestať robiť mágiu

3. Odvolať zariekania, kliatby a preklínania

4. Prestať navštevovať ľudí, čo také veci robia

5. V Ježišovom mene sa ho zrieknuť a všetkého vplyvu, ktorý na nás zanechal

6. Odovzdať svoj život Ježišovi

7. Používať Božie posvätené veci, modlitbu a sväteniny na ochranu pred zlým

Tieto kroky tvoria aj súčasť tzv. modlitieb za oslobodenie alebo malých exorcizmov, ktoré môže vykonávať každý kresťan. V ťažších prípadoch, kde sa preukáže prítomnosť zlého ducha, je potrebné absolvovať modlitby slávnostného exorcizmu. Ten môže v katolíckej cirkvi viesť iba kňaz, poverenú na túto úlohu biskupom.

Najlepšou ochranou pred útokmi diabla je život v čistote, pokore, svätosti, láske a v poslušnosti Božiemu slovu. Okrem toho môžeme použiť aj niektoré ďalšie prostriedky ochrany:

1. Kríž, škapuliare, obrazy svätých

2. Používanie svätenej vody

3. Zapaľovanie požehnaných sviec

4. Pálenie požehnaného kadidla

5. Požehnanie veci, domu, miesta

6. Pridávanie exorcizovanej soli do jedla

7. Pomazanie exorcizovaným olejom

 

Oslobodzovanie rodu od časných trestov

Všimnite si, že keď si Achan vzal prekliate veci, upadol do kliatby a s ním aj celá jeho rodina i všetky jeho veci. Prečo? Lebo on bol hlavou rodiny a celá jeho rodina, aj jeho veci boli pod jeho autoritou. Alebo si spomeňte na Ježišovo podobenstvo o zlom sluhovi, ktorý dlhoval pánovi 10 000 talentov. „Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť“ (Mt 18, 25).

Poznám prípad istého chlapca, ktorý má jasnovidné schopnosti; vidí akoby do vnútra človeka, aké majú ľudia choroby, čo ich čaká atď. Je to preňho veľkou ťarchou, nevie sa normálne pozerať na ľudí. On sám neurobil nič pre to, aby získal takéto schopnosti a ani nerobil okultizmus. Táto schopnosť sa u neho prejavila spontánne. Nakoniec sa zistilo, že jeho starý otec praktizoval okultizmus.

Čo to znamená? Ako som už na začiatku povedal, hriechy proti prvému Božiemu prikázaniu sú tak veľké a škodlivé, že svojimi dôsledkami a vplyvom zasahujú aj ďalších ľudí. No nielen tieto hriechy, ale každý náš hriech má dopad aj na druhých ľudí. A preto, ak robíme pokánie za svoje hriechy, potrebujeme sa modliť nielen za seba, ale aj za tých, na ktorých mali vplyv, a tiež našich zomrelých predkov, ktorí páchali podobné hriechy a nerobili z nich pokánie.

V Katechizme katolíckej cirkvi sa píše: „Vo svetle viery nejestvuje väčšie zlo ako hriech a nič nemá zhubnejšie následky pre samého hriešnika, pre Cirkev a pre celý svet“ (KKC 1488).

„V spoločenstve svätých, nik z nás... nežije pre seba a nik pre seba neumiera (Rim 14, 7). Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu sním všetky údy, a tak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s　ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy (1 Kor 12, 26-27). A ďalej: Láska nie je sebecká (1 Kor 13, 5). Aj ten najmenší z našich skutkov, ak ho vykonáme z lásky, je na osoh všetkým v tejto solidarite so všetkými ľuďmi, živými či mŕtvymi, ktorá sa zakladá na spoločenstve svätých. Každý hriech tomuto spoločenstvu škodí“ (KKC 953).

„Každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie sa k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného „časného trestu“ za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu“ (KKC 1472).

„Kresťan, ktorý sa pomocou Božej milosti snaží očisťovať od svojho hriechu a posväcovať sa, nie je sám. Život každého Božieho dieťaťa je v Kristovi a skrze Krista podivuhodným putom spojený so životom všetkých bratov kresťanov v nadprirodzenej jednote Kristovho tajomného tela akoby v jednej tajomnej osobe (KKC 1474).

„V spoločenstve svätých je nepochybne trvalé puto lásky a hojná výmena všetkých dobier medzi veriacimi, ktorí už dosiahli nebeskú vlasť alebo odpykávajú svoje viny v očistci, alebo ešte putujú na zemi. Pri tejto obdivuhodnej výmene svätosť jedného prospieva druhým oveľa viac, než hriech jedného mohol uškodiť druhým“ (KKC 1475).

„Cirkev je teda svätá, hoci má vo svojom lone hriešnikov, lebo nemá iný život ako život milosti: ak sa ním jej údy živia, posväcujú sa, ak sa mu odcudzia, upadajú do hriechov a nezriadeností, ktoré bránia, aby vyžarovala jej svätosť. Preto trpí a robí pokánie za tieto hriechy, z ktorých má však moc vyslobodzovať svoje deti Kristovou krvou a darom Ducha Svätého“ (KKC 827), čiže cez krst, sviatosť zmierenia, sv. omšu, modlitby, exorcizmy atď.