La mia storia

Taliansky autor príbehov v ktorých je ukrytá múdrosť. Bruno Ferrero je kňaz-salezián. Je autorom mnohých zaujímavých kníh dostupných aj v slovenskom jazyku.

Vidiečan silno zaklopal na dvere kláštora. Keď mních otvoril bránu, vidiečan mu dal nádherný košík hrozna.

„Brat toto je to najlepšie čo sa narodilo v mojej vinici. Priniesol som to ako môj dar.“ „Vďaka Ti! Odnesiem ich hneď opátovi, bude potešený týmto darom“. „Nie! Priniesol som ich pre Teba“ povedal muž.

„Pre mňa?“ mních sa začervenal pretože si nemyslel, že by si zaslúžil takýto nádherný dar prírody.

„Áno“, naliehal muž. „Pretože vždy, keď som klopal na dvere, bol si to ty, kto ich otvoril. Keď som potreboval pomoc v čase, keď úroda bola zničená suchom, ty si mi každý deň dal kúsok chleba a pohár vína. Dúfam, že tieto strapce hrozna ti prinesú trochu slnečnej lásky, daždivej krásy a zázraku Boha, pretože je to On, kto dal, aby vyrástlo tak nádherne.

Mních sa stále pozeral na košík hrozna a uvažoval nad tým, aké je nádherné. Pre jeho krásu sa rozhodol priniesť tento dar opátovi, ktorý ho vždy povzbudzoval múdrymi slovami.

Opát bol veľmi potešený košíkom hrozna, ale spomenul si, že majú chorého brata v kláštore a pomyslel si: dám mu hrozno. Kto vie, možno mu prinesie nejakú radosť do jeho života. A tak aj urobil.

Ale hrozno nezostalo v miestnosti chorého mnícha dlho pretože ten si uvedomil: že kuchár sa o neho už dlho stará, kŕmi ho iba najlepším jedlami. Som si istý, že ho poteší.

Keď sa kuchár na obed zjavil nesúc mu jeho jedlo, obdaroval ho hroznom. „Tieto sú pre teba“ povedal chorý mních. „Pretože vždy prichádzaš do kontaktu s plodmi prírody, budeš vedieť čo robiť s týmto Božím darom.“

Kuchár bol nadšený krásou hrozna a ukázal svojmu pomocníkovi, aké je úžasné. Tak úžasné, premýšľal v sebe, že nikto ich viac neocení ako kostolník, ktorý je zodpovedný za Najsvätejšiu sviatosť a mnohí v kláštore ho považujú za svätého muža.

Kostolnik pre zmenu dal hrozná ako dar najmladšiemu novicovi, ktorému to pomôže porozumieť práci Božieho stvorenia.

Keď ich prijal novic, jeho srdce bolo naplnené vďačnosťou pretože nikdy nevidel tak nádherné hrozno.

Potom si spomenul, že prvý krát keď prišiel do kláštora osoba, ktorá mu otvorila dvere, že to bol moment, ktorý mu umožnil byť v tejto komunite ľudí, ktorá vie oceniť zázraky života. A tak pred zotmením zobral hrozno mníchovi ku bráne.

„Jedz a vychutnaj si ho“ povedal. „Pretože si tu strávil väčšinu svojho času sám a toto hrozno ťa urobí veľmi šťastným“.

Mních pochopil, že dar bol naozaj určený pre neho a vychutnal si každú guličku hrozna predtým ako spokojne zaspal.

Tak sa kruh uzavrel. Kruh šťastia a radosti, ktorý vždy jasne svieti v okolí štedrých ľudí.