Stalo sa to, keď som mal asi štyri roky a dodnes tie chvíle živo pociťujem a preciťujem. Ležal som vo svojej detskej postieľke, sám, bolo neskoré ráno, rodičia boli vo vedľajších miestnostiach nášho bytu. Zrazu som si uvedomil, že Boh je.
Po tom ako som bola prostitútkou a natáčala pornofilmy som stratila schopnosť mať funkčnú sexualitu. Skutočnosť, že som si mohla a môžem vychutnávať zdravý sexuálny vzťah, je absolútny zázrak.
Presvedčil som túto kamarátku, aby sme mávali pravidelné hypnotické sedenia. Do spánku som ju neskôr uvádzal iba počítaním do desať. Fungovalo to aj vonku, keď bola zima, ba i vtedy, keď nechcela.
Bola som milo prekvapená, že polhodinová kazeta môže obsahovať toľko komunikácie s duchmi. Boli prenesené najpodrobnejšie detaily o našich životoch. Často sa spomínali presné mená, miesta a dátumy. Bolo nám jasné, že vyvolávači neboli jednoducho šarlatáni, ktorí strieľali mená úplne náhodne.
V tej dobe som pracoval ako policajt, konkrétne som patril k špeciálnym zásahovým jednotkám, ktoré sú známe pod názvom „kukláči“. 6. januára 1994 som bol zasiahnutý touto skúsenosťou a radikálnym spôsobom sa zmenil môj doterajší život. Život bez Boha, bez viery, okorenený rôznymi skúsenosťami.
Moje cesta k víře nebyla jednoduchá ani jednoznačná či přímočará. Kolem sedmého roku jsem začala vnímat první zvláštní pocity a průniky do duchovních světů a v té době jsem si uvědomila, jak hodně živo v mém vnitřním prostoru je.
... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!
Po modlitbách za vyslobodenie z pút bulímie som doslova pocítila, ako Boh zlomil reťaze, čo ma zväzovali. Prosila som ho za obnovenie môjho trávenia aj psychiky. Výsledok? Už nemám alergiu ani na jedno z tých jedál, ktoré som nesmela jesť.
Keď na mňa potom počas modlitby príhovoru vložili ruky, pocítil som, že predo mnou stojí osoba Ježiša Krista.
Z hodiny na hodinu strácala schopnosť pohybu a koordinácie, dokonca nedokázala celkom ovládať ani mimiku tváre. Popoludní ležala ochrnutá na jednotke intenzívnej starostlivosti a nikto nevedel príčinu.
Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.
Jedného večera som si pozrela v televízii film Ježiš a povedala nahlas sama pre seba: „Ježiš Kristus je Boh.“ Prežila som hĺbku tohto slova v jednej sekunde. V tom čase sa už môj syn modlil vlastnými slovami a pri jeho modlitbách som cítila Niekoho živú prítomnosť.
.jpg)
Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.
Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.
Keď som vstúpil do obdobia puberty, začal som klásť otázky iným katolíkom, napríklad: „ak je Boh milujúci, prečo posiela ľudí do pekla?“ V tom čase som nedostal žiadnu odpoveď, ktorá by ma uspokojila.
Bola som zameraná na zmysluplnú prácu – v mojom prípade žurnalistiku – stretávanie zaujímavých ľudí a všeobecne na zábavu a dobrodružstvo. Boha som vytláčala na okraj. Pretože som chodila do kostola a vo všeobecnosti som viedla morálny život, cítila som, že robím to, čo všetci odo mňa očakávajú.
Nemal som záujem o Boha a ani mi nikto o ňom nič nehovoril. Boh neexistoval, bol neznámy, úplné ticho, nepotreboval som ho.
Som presvedčený, že veľa ľudí, ktorí sa boria s problémami, či strádajú, by sa vedelo ďaleko ľahšie vyrovnať s negatívnymi stránkami života, keby nachádzali viac času na zamyslenie sa nad vyššími hodnotami.
Bol som oslovený Vašou vzájomnou pozornosťou, láskou a rešpektom jedného k druhému po 45 rokoch manželstva. Čo by ste odporučili mladým párom, ak chcú byť takí šťastní ako Vy po mnohých rokoch spolužitia?
Centrom môjho záujmu od mladých čias boli spoločenské vedy a spoločenské vzťahy. Najskôr iba nevdojak som začal registrovať javy okolo seba v spoločnosti a porovnávať ich s náboženským učením, ktorými by sa dali vysvetliť alebo vyvrátiť. Výsledky ma zaujali.
Zistilo sa, že mám rakovinu hrubého čreva štvrtého stupňa a nádor je veľký ako pomaranč. Doktor mi odporučil 5 týždňov chemoterapie a rádioterapie a neskôr operáciu, ktorá rakovinový nádor odstráni.
Prišla za mnou na spoveď jedna osoba. To sa samozrejme kňazovi bežne stáva. Pri rozhrešení však osoba odpadla. Nevoľnosť? Hovorím si, ale iba dovtedy kým nezačala na mňa hovoriť jazykom indického typu.
"John, čo ty robíš v Adane, v Turecku? Všetci tvoji ľudia odišli. Pred skoro 100 rokmi boli zavraždení, alebo vyhnaní ľuďmi, ktorí Ťa nenávidia. Si blázon ak si myslíš, že môžeš zasiahnuť týchto ľudí Evanjeliom."
Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“
Začalo sa vypočúvanie – facky, údery do žalúdka, občas kopanie. Zápasil som s vierou: „Je Boh so mnou? Miluje ma? Ak je Boh dobrý, prečo dovoľuje, aby som bol v tejto situácii?“
Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.
Väčšiu radosť som nikdy nezažil ani predtým, ani potom. Divokú, nespútanú, prekypujúcu radosť.
Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.
Jsem teď víc než pozemšťan, protože jsem chodil po Měsíci. Cesta do vesmíru mne zcela změnila, můj život nyní dostal hlubší smysl. Předtím jsem dával přednost sobeckému způsobu života, žil jsem rychle a na vysoké noze. Avšak let na Měsíc mě naučil pokoře, skromnosti. Začal jsem si vážit života, lidí…
Mal som neveriacich spolužiakov, ktorí sa mi zdali šťastní... a ja som hľadal odpoveď na otázku – načo mi je Boh?
Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.
Mala som tajomstvo, ktoré som nemohla prezradiť. Druhí ľudia môžu možno pochopiť a odpustiť jeden potrat, možno dokonca dva. Odpustiť však 7 potratov, v to sa už hádam ani nedá dúfať.
Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat. 
Nakoniec oni môžu dosiahnuť najvyššiu úroveň slobody, keď sú schopní radovať aj zo svojich problémov a dokonca utrpení, ktoré prichádzajú, pretože vedia, že nakoniec všetky veci pracujú spolu pre dobro tých, ktorí milujú Boha.
Z jeho vyjadrení som vyrozumela, že bol šéfkuchárom v Bratislave a dosť sa mu darilo. Lenže, prepadol alkoholu. Bol liečený v Pezinku i na Prednej Hore. Z alkoholovej závislosti sa mu podarilo vyviaznuť, aspoň si to myslel... 
"Niekto rozdáva, a stále mu pribúda, kým ten, kto je skúpy máva nedostatok. Štedrá duša bude nasýtená dobrom, a kto občerstvuje, sám bude občerstvený. ... kto dúfa vo svoje bohatstvo padne, kým spravodliví budú rašiť ako lístie." (Kniha prísloví 11 kap, verše 24-25.28).
Keď poviete ľuďom, ktorí boli od narodenia katolíkmi o novej evanjelizácii, zareagujú asi takto: „Evanjelizácia? Prosím? No, ale veď my také veci nerobíme, to robia protestanti.“
Švagr mi nepřestal opakovat evangelium. Pořád mluvil o Kristu, dokonce i když jsem byl opilý, až jsem se těšil, že pojedu domů a budu mít od toho Ježíše pokoj. 
Ja sa stále pozerám na svet plný nádeje. A dúfam, že kríza nás privedie k uvažovaniu o tom, čo už možno cítime: že nemôžeme myslieť len na seba. V globalizovanom svete závisí všetko od všetkého a sme vzájomne prepojení. Krajina si nemôže dovoliť nemyslieť na budúcnosť a žiť bezstarostne.