Môj príbeh

Bývalá špiritistka

Nadprirodzené javy ma od malička veľmi zaujímali. Zopár parapsychologických udalostí v detstve ešte väčšmi zdôraznili túto moju túžbu.

Moja matka tiež zažila parapsychologické či telepatické skúsenosti zo svojho detstva, ale až neskôr sa tým začala serióznejšie zaoberať. Pred tým, ako som začala chodiť na strednú školu, cítila som sa pripravená prehĺbiť svoje experimentovanie. Raz sa mama prechádzala po parku so psami. Priblížil sa k nej tzv. vyvolávač a povedal jej, že v nej vidí potenciál pôsobiť ako médium. Pozval ju do špiritistického chrámu v Glasgowe.

Mamu začalo rýchlo ovládať všetko nadprirodzené. Ako nový člen špiritistického krúžku chodila na nedeľňajšie služby; cez týždeň absolvovala skupinové stretnutia na vývoj parapsychologických javov a kurzy jogy. Podelila sa so mnou o všetky jej nové poznatky a ja som bola užasnutá. Jej túžba bola trénovať ako médium a ostatní vyvolávači ju v tom povzbudzovali; vyzvali ju, aby sa zúčastnila otvoreného kruhu, aby sa naučila meditovať a spojiť sa s dušami zosnulých. Bola ochotná a naklonená k tomu, aby čoraz viac vyvíjala svoje jasnovidecké schopnosti (zrakom, sluchom i citom) a učiť sa od iných vyvolávačov.

Keď mama dohodla súkromné seansy na veštenie s nejakým vyvolávačom (tunajším alebo len tak na návšteve v našom meste), mala vždy jednu kazetu, kde nahrávala seansu; a potom sme si ju neskôr púšťali doma ešte v ten deň. Bola som milo prekvapená, že polhodinová kazeta môže obsahovať toľko komunikácie s duchmi. Boli prenesené najpodrobnejšie detaily o našich životoch. Často sa spomínali presné mená, miesta a dátumy.

Bolo nám jasné, že vyvolávači neboli jednoducho šarlatáni, ktorí strieľali mená úplne náhodne. Dôkladne popisovali telesný vzhľad, osobnosť a taktiež opakované bežné frázy našich príbuzných zosnulých, keď s nimi konverzovali.

Keď som mala na to vek, pridala som sa aj ja do špiritistického sveta. Prečítali sme si množstvo mystických kníh o otváraní čakier, liečení kryštálmi, reinkarnácii, alternatívnych liečbach, atď. Zúčastňovali sme sa na akcií v strediskách New Age a parapsychologických stretnutiach a výstavách. Tam sme nasávali čo najviac informácií na náš špiritistický rast.

Trápili nás environmentálne otázky, sociálna spravodlivosť a medzinárodný mier; preto sme sa podieľali na liečbe ľudí či zvierat prostredníctvom parapsychologických metód (s priamym kontaktom či na diaľku). Napokon sme chodili aj na kurzy transfigurácie. Mama pokročila v oblasti automatického písania a vyvolávači predpovedali, že ja budem parapsychologickou umelkyňou, t.j. budem kresliť portréty príbuzných zosnulých a duchovných sprievodcov pre zákazníkov. Skúšala som aj kirliansku fotografiu; použitím infračervených filmov sme zachytávali obrázky vytvárajúce ektoplazmy.

V priebehu nasledujúcich desiatich rokov sme často počúvali o vyvolávačoch, ktorí už nedokázali zvládať situácie, keď duchovia k nim prehovorili, resp. cez nich hovorili. Mnohí vyvolávači mali nervové kolapsy alebo útočili na ľudí tvrdiac, že ich do toho nútili ich duchovní sprievodcovia; ďalší skončili na psychiatrickom oddelení.

Počuli sme o výskyte fenoménov tzv. poltergeist v domácnostiach vyvolávačoch. Na začiatku sme prijali vysvetlenie, že zlí a protivní duchovia môžu niekedy prejsť naprieč; a toto sa bralo ako potenciálne riziko tejto práce. Avšak keď sa to skutočne stalo aj nám, bolo to veľmi ťažko znesiteľné. Nedalo sa prakticky "poriadne fungovať".

Naši známi, ďalší parapsychológovia a vyvolávači nedokázali oslobodiť náš dom od zlých duchov. Duchovia neustále hovorili s mojou matkou tak, že nemohla vôbec spať. Fyzicky na ňu útočili, vydávali strašné zvuky z vnútra skrine, búchali dverami, atď.

Raz ju vnútili do tranzu proti jej vôli, keď vyprážala jedlo. Po návrate z tranzu celá kuchyňa horela. Dostala som sa domov po tom, ako hasiči hasili oheň; stihli to tak, že sa plamene nešírili do ďalších miestností. Všetci sme si boli vedomí, že mama, psy a mačky mohli zomrieť. Raz poobede mamina staršia teta, ktorá tiež navštívila špiritistické komunity, cítila neviditeľné ruky, ktoré ju chmatli a hodili dolu schodmi. Zlomila si zápästie. Jeden deň na ceste do obchodu som v hrôze videla mamu, ako sa zrazu zdvihla zo zeme a rýchlo spadla na dlážku, odkiaľ sa odrazila na kapotu okoloidúceho auta.

Rozhodli sme sa opustiť špiritizmus a žiadali sme svojich duchovných sprievodcov, aby nás tiež opustili. Boli sme veľmi nemilo prekvapené, keď sme zistili, že ich odpoveďou na to boli len urážky a výsmech. Zintenzívnili fyzické útoky na nás. Bolo to divné, keďže nás počas dlhých rokov sprevádzali a boli vždy milí. Bolo to jasné, že nás podviedli. Tvárili sa, že sú benevolentní, ale skutočne boli diabolskí a škodliví.

Najväčší šok prišiel vtedy, keď sa aj naši starí príbuzní zosnulí obrátili proti nám. Tiež sa nám vysmievali a bili nás. Duchovia nás upozornili na to, že sa z okultizmu nedostaneme, keďže sme im nevediac ponúkali kontrolu nad našimi životmi, a to od prvého dňa, kedy sme ich pozvali do našich životov.

Počas môjho druhého ročníka na univerzite sa mamin zdravotný stav zhoršil a jej duchovní sprievodcovia sa jej vyhrážali, že ju použijú na zabíjanie ľudí. Mamin lekár neveril jej príbehom o poltergeist fenoménoch a diagnostikoval schizofréniu. Prijali ju na psychiatrické oddelenie. Po dlhých mesiacoch ťažšej sedatívnej liečby (aby ju prepustili) mama zo svojej vlastnej vôle tvrdila, že hlasy už nepočuje. Prepustili ju. Avšak po návrate domov zažila ďalšie obťažovanie zo strany duchov a spáchala samovraždu.

Pri jednej psychologickej konzultácii som sa zoznámila s jedným kresťanom, ktorý ma pozval do pentekostálnej cirkvi. Vysvetlil mi, že iní parapsychológovia, ktorí mali podobné tragické skúsenosti, boli nakoniec vyslobodení od duchovných útokov vtedy, keď prijali Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Zriekla som sa špiritizmu a stala som sa kresťankou. Mamin dom neskôr navštívil jeden pastor s jeho známym. Modlitbou ho dokázali vyčistiť, a to na prvýkrát. Keď počuli meno Ježiš, všetci duchovia zmizli a nikdy sa nevrátili. O rok neskôr som mamin dom predala, ale neupozornila som nových majiteľov na prípadné obťažovanie duchmi.

Pentekostálna cirkev nespomínala náboženské tradície o mŕtvych. Bola živá, láskavá, a príjemná. Členovia trénujú v Duchu Svätom prorokovať o budúcnosti ľudí, uzdravujú sa telá a stávajú sa ďalšie zázraky, znamenia a divy. Ak mám byť úprimná , v priebehu zopár rokov v pentekostálnej cirkvi som videla viac uzdravených ľudí než za vyše desať rokov v špiritistických komunitách.

Keď som sa stala kresťankou – aj pred tým, ako som čítala biblické varovanie pred okultizmom v Deuteronómiu (kap. 18) – inštinktívne som pochopila, čo sa stalo. Chýbajúci kus skladačky sa našiel. Keď naši príbuzní zosnulí a duchovní sprievodcovia začali útočiť na moju matku a na mňa, to bolo jasné, že nás zlí duchovia podvádzali tak, že sa zjavovali v podobe našich milovaných zosnulých členov rodiny. Kresťania mi vysvetlili, že sa mŕtve duše nesmú vrátiť a prihovoriť sa k nám, keďže sú naveky v raji alebo v pekle. Bolo mi všetko jasné. Dozvedela som sa, že zlí duchovia sú padlými anjelmi, ktorí žili dlhé storočia a privlastnili si duševné vedomosti v našich rodinách a historické osobnosti počas rôznych pokolení. Dokážu jednoducho maskovať svoju hroznú podobu a vyzerať ako naši príbuzní zosnulí či akákoľvek známa osobnosť, ktorá kedysi žila. Potvrdenie som našla v 2 Kor 11, 14-15: „A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky”. Zlí duchovia pôsobiaci cez špiritizmus slúžia Satanovi a podvádzajú ľudí, aby si títo mysleli, že hovoria s príbuznými zosnulými účinkujúcimi ako duchovní sprievodcovia.

Pred tým, ako som okultizmus opustila, nevedela som o jasnom upozornení uvedenom v Biblii (1 Jn 4, 1-3):

„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.“

Ako špiritistka som si myslela, že Ježiš bol len kozmickou silou; súčasťou vesmírneho vedomia, resp. veľkým duchovným liečiteľom. Po obrátení som sa stretla aj čítala o rôznych parapsychológoch, veštcoch, vyvolávačoch, bosorkách ba dokonca satanistoch, ktorí tiež objavili, že ich duchovní sprievodcovia či príbuzní zosnulí vystupovali pod falošnou identitou. Aj títo ľudia boli vyslobodení a zbavení démonických útokov po tom, ako prijali Krista do svojich životov.

Dvaja úspešní vyvolávači z Glasgowu, Sadie Bryce a Geordie Aitken, sa tiež stali kresťanmi. Sadie chodila do tej istej špiritistickej komunity ako ja. Hovorila o svojej okultistickej minulosti v rôznych reláciách v televízii BBC. Geordie napísal knihu o svojej skúsenosti. Ako kresťania, Sadie a ja sme si vymenili viacero listov a stretla som sa s　Geordiem pri rôznych príležitostiach, pričom sme zistili, že sme všetci boli rovnako podvádzaní zlými duchmi.

Ježiš ma vyslobodil od strachu, fóbií a zlých fyzických stavov. Daroval mi radosť a pokoj, o ktorých som ani netušila, že existujú. Jeho ozajstná hmatateľná prítomnosť najčistejšej lásky je skutočnejšia než akékoľvek mocné stretnutie, ktoré som zažila pri špiritizme.

Po tom, ako som sa o svoju životnú skúsenosť podelila v TV a rozhlase, počúvam o viac a viac ľuďoch, ktorí sa odvracajú od špiritistických stretnutí, tarotových kariet atď. Prednedávnom som dokončila dielo obsahujúce niekoľko podrobností o udalostiach, ktoré sme s mamou zažívali pri okultizme. Tiež obsahuje nádherné príbehy o stretnutiach s Ježišom a anjelmi, ktoré sa radikálne líšia od mojich skúseností so špiritizmom.

Ak si chcete objednať kópiu mojej knihy „A Spiritual Quest" (Duchovné hľadanie), kontaktujte ma, prosím, na searching.08@hotmail.co.uk