Dobré správy

  • Patrik Daniška
    nezaškodí pripomenúť, že najdôležitejšími vychovávateľmi detí nie sú školy, ale rodičia. Dieťa nepatrí štátu! Škola preto musí rešpektovať právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojim filozofickým a náboženským presvedčením. Hoci tento princíp je uznaný medzinárodným právom aj našimi zákonmi, prax býva niekedy iná.
    2018-09-03
  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26
  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Sv. Otec František
Svätý Otec František o vernosti Kristovi až po mučeníctvo a o nádhere ohlasovania evanjelia

small_small_ppfranciscoB140313.jpg

Svätý otec František

Svedectvom života prinášajme to najcennejšie, čo máme: Krista a jeho evanjelium. Aj touto výzvou adresovanou takmer stotisícovému zástupu veriacich na Námestí sv. Petra dnes Svätý Otec priblížil životné príbehy nových svätých, ale predovšetkým ich neohrozené vydávanie svedectva o viere a Božej láske mučeníctvom, dobrotou a charitatívnou činnosťou. Počas svätej omše, ktorá sa začala dopoludnia o pol desiatej, pápež František svätorečil 802 mučeníkov z Otranta, ktorí položili životy za Krista počas otomanských vpádov, a dve zakladateľky rehoľných kongregácií Lauru Montoyovú z Kolumbie a Mexičanku Máriu Guadalupe García Zabalovú. Homíliu vám prinášame v plnom znení:

Drahí bratia a sestry!

V dnešnú Siedmu nedeľu vo veľkonočnom období sme sa s radosťou zišli sláviť sviatok svätosti. Vzdávajme vďaku Bohu, ktorý dal zažiariť svojej sláve, sláve svojej lásky, nad mučeníkmi z Otranta, nad matkou Laurou Montoyovou a nad matkou Máriou Guadalupe Gracía Zavalovou. Pozdravujem všetkých vás, ktorí ste prišli na túto slávnosť z Talianska, Kolumbie, z Mexika a z iných krajín – a ďakujem vám. Pozrime sa na týchto nových svätých vo svetle Božieho slova, ktoré sme počuli.

Je to slovo, ktoré nás vyzvalo byť vernými Kristovi až po mučeníctvo; pripomenulo nám nutnosť a nádheru prinášania Krista a jeho evanjelia všetkým; hovorilo nám o svedectve lásky, bez ktorej i mučeníctvo a poslanie stráca svoju kresťanskú príchuť.

Skutky apoštolov, rozprávajúc o diakonovi Štefanovi, prvom mučeníkovi, zdôrazňujú, že bol mužom „plným Ducha Svätého“ (6,5; 7,55). Čo to znamená? Znamená to, že bol plný Božej lásky, že celá jeho osoba, celý jeho život bol podnecovaný Duchom vzkrieseného Krista tak, že nasledoval Ježiša s úplnou vernosťou až po darovanie seba samého. Dnes nám Cirkev predkladá k úcte zástup mučeníkov, ktorí boli spoločne povolaní vydať najvyššie svedectvo evanjeliu v roku 1480. Približne osemsto osôb, ktoré prežili obliehanie a vpád Otomanov do Otranta, bolo sťatých v blízkosti mesta. Odmietli sa vzdať svojej viery a zomreli vyznávajúc vzkrieseného Krista. Odkiaľ vzali silu, aby ostali verní? Práve vo viere, ktorá pomáha vidieť ponad náš ľudský pohľad, ponad hranice pozemského života, umožňuje kontemplovať „otvorené nebo“ – ako hovorí sv. Štefan – a živého Krista po pravici Otca.

Drahí priatelia, zachovajme si vieru, ktorú sme dostali, obnovme našu vernosť Pánovi aj uprostred ťažkostí a nepochopenia. Boh nikdy nedopustí, aby nám chýbala sila a vyrovnanosť.

Pri uctievaní mučeníkov z Otranta prosme Boha, aby posilnil toľkých kresťanov, ktorí v našich časoch v mnohých častiach sveta teraz ešte trpia násilie a daroval im odvahu k vernosti a schopnosť odpovedať na zlo dobrom.

Druhá myšlienka vychádza z Ježišových slov, ktoré sme počuli v evanjeliu: „Prosím aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás (porov. Jn 17, 20-21). Sv. Laura Montoyová sa stala nástrojom evanjelizácie najprv ako učiteľka a potom ako duchovná matka indiánov, ktorým priniesla nádej, prijímajúc ich s láskou, ktorú čerpala od Boha. Privádzala ich k nemu s výchovnou účinnosťou, ktorá rešpektovala ich kultúru a neprotirečila jej. Vo svojom evanjelizačnom pôsobení sa matka Laura stala naozaj všetkým pre všetkých, podľa vyjadrenia sv. Pavla (porov. 1 Kor 9,22). Aj dnes jej duchovné dcéry prinášajú evanjelium do tých najodľahlejších a najnúdznejších miest ako istý predvoj Cirkvi. Táto prvá spomenutá svätá, narodená v prekrásnej kolumbijskej zemi, nás učí byť veľkodušnými voči Bohu a neprežívať vieru osamote – akoby bolo možné žiť ju izolovane –, ale komunikovať ju, prinášať radosť z evanjelia slovom a svedectvom do každého prostredia, v ktorom sa nachádzame.

Všade, kde sa nachádzame, vyžarujme život evanjelia. Učí nás vidieť Ježišovu tvár, ktorá sa odráža v každom človeku, víťaziť nad ľahostajnosťou a individualizmom, ktorý rozožiera kresťanské spoločenstvá, rozožiera naše vlastné srdcia.

Učí nás tiež prijímať všetkých bez predsudkov, bez diskriminácie a obmedzení, s láskou, dávajúc im to najlepšie čo máme, a tým nie sú naše diela a naše organizácie, nie; tým najcennejším, čo máme, je Kristus a jeho evanjelium.

Nakoniec tretia myšlienka. V dnešnom evanjeliu sa Ježiš modlí k Otcovi týmito slovami: „Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja“ (Jn 17,26). Vernosť mučeníkov až po smrť a ohlasovanie evanjelia všetkým sú zakorenené a vyrastajú z Božej lásky, ktorá je rozliata v našich srdciach prostredníctvom Ducha Svätého (porov. Rim 5,5) a zo svedectva, ktoré máme vydať tejto láske v našom živote. Sv. Mária Guadalupe García Zavalová to dobre vedela. Zriekla sa pohodlného života – koľko škody narobí pohodlný a blahobytný život a unudenosť srdca, ktorá nás paralyzuje – a ona, zrieknuc sa pohodlného života kvôli nasledovaniu Ježišovho volania, učila láske k chudobe, ktorá uschopňuje ešte viac milovať chudobných a chorých.

Matka Lupita sa skláňala na kolená na dlážku nemocnice pred chorými a pred opustenými, aby im slúžila s nehou a súcitom. Toto znamená dotýkať sa Kristovho tela. Chudobní, opustení, chorí, vytlačení na okraj sú Kristovým telom. A matka Lupita sa dotýkala Kristovho tela a učila nás, aby sme sa nehanbili, nebáli, neštítili dotýkať sa Kristovho tela. Matka Lupita pochopila, čo znamená dotýkať sa Kristovho tela.

Aj dnes sa jej duchovné dcéry usilujú, aby odzrkadľovali Božiu lásku v charitatívnych dielach, nešetriac obetami a prekonávajúc a znášajúc akékoľvek ťažkosti s miernosťou, apoštolskou vytrvalosťou (hypomonē) a odvahou. Táto nová svätá z Mexika nás pozýva milovať tak, ako nás miloval Ježiš. To znamená, že sa nemáme zatvoriť do seba samých, do vlastných problémov, vlastných myšlienok a záujmov, do nášho malého sveta, ktorý nám tak škodí, ale vyjsť a ísť v ústrety tomu, kto potrebuje pozornosť, pochopenie, pomoc a priniesť mu hrejivú blízkosť Božej lásky prostredníctvom prejavov ohľaduplnosti, úprimnej náklonnosti a lásky.

Vernosť Kristovi a jeho evanjeliu kvôli jeho ohlasovaniu slovom a životom, vydávanie svedectva o Božej láske našou láskou, našou dobročinnosťou voči všetkým: to sú žiarivé náučné príklady, ktoré nám ponúka trojica dnešných svätorečených. Zároveň vzbudzujú otázky adresované nášmu kresťanskému životu: Ako som verný Kristovi? Odnesme si so sebou túto otázku, aby sme na ňu mysleli po celý deň: Ako som ja verný Kristovi? Som schopný „ukázať“ moju vieru s rešpektom, a zároveň s odvahou? Som pozorný voči iným, všímam si tých, čo potrebujú pomoc, vnímam všetkých ako bratov a sestry, ktorých mám milovať? Prosme, na príhovor Panny Márie a troch nových svätých, aby Pán naplnil náš život radosťou zo svojej lásky. Nech sa tak stane! Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ

 

Text zverejnený na internetovej stránke sk.radiovaticana.va


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium