Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Anna Václavová
Pane, neber mi ho!

small_Anna Vaclavova.jpg

Je matkou a vdovou.

Pri jednej návšteve syna v nemocnici primár oddelenia si zavolal nás rodičov do svojej kancelárie. S hlasom plným porozumenia a neutajeného súcitu nám oznamoval:
 
„Ťažko mi je vysloviť čo musím, lebo je to o to bolestnejšie, že som spolupracoval s vami vo všetkom čo sa pre vášho syna vykonalo. Ale verte mi, zo všetkých síl sme robili všetko čo sa len dalo urobiť pre záchranu vášho syna. Žiaľ, vybral všetky dostupné typy chemoterapie, ožarovanie ešte zhoršilo jeho stav, zobrali sme mu kostnú dreň... Čo pre neho môžeme ešte urobiť, dať mu jednu chemoterapiu, ktorá mu pomôže ešte aspoň 20-30 dní život predĺžiť. Hovorím to aj preto, aby ste sa podľa toho zariadili.“
 
Nasledoval náš argument, že „však má odobratú kostnú dreň, pre možnú transplantáciu“. Odpoveď znela: „V takomto štádiu vývoja choroby, to už nie je možné“. Dohodli sme sa, že synovi nedáme poznať skutočný stav, aby sme ho netrýznili.
 
Chceli sme si ho zobrať domov my, rodičia, aby sme jeho manželku a polročnú dcérku ušetrili. Ale primár bol rozumnejší. Povedal, aby sme zariadili čo je treba, starali sa o syna v jeho rodine, aby si malej ešte užil. Ťažké by bolo zdôvodňovať, prečo nemôže byť s malou a manželkou. Prirodzene prijali sme tento argument. Nakoniec, denne sme mu nosili domácu diétnu stravu, čaje, švédske kvapky, ovocné šťavy, šťavu z cvikly a kozie mlieko k nim domov.
 
Jeden kňaz, v dobrom úmysle chcel, aby sme mu povedali pravdu o jeho stave. My sme to na základe rozhovoru s lekárom odmietali. Po niekoľkých týždňoch, kedy už prekročil určený časový limit sme zbadali, že už nemá taký hrubý krk, ani tak vydutý chrbát a nesťažuje si na bolesti rúk. Črtal sa zázrak!
 
Nasledovala kontrola v nemocnici, na ktorú išiel, aj si to odšoféroval sám. Po kontrole zatelefonoval domov a mi oznámil, že je zdravý. Moja odpoveď znela: „to nie je možné“ – až som sa seba zľakla. Ako sme spolu dohovorili, išla som to oznámiť manželovi:
 
„Ocinko, Jojko je zdravý!“
 
Jeho odpoveď: „To nie je možné!“ Ale bolo! Zmizli všetky nádory, upravili sa markery! Ako to Boh dokonale urobil!
 
V tomto príbehu je len jediný hrdina: „Boh.“
 
Po tom, ako Boh uzdravil môjho syna, išla som sa poďakovať primárovi MUDr. P. Fuchsbergerovi, a MUDr. Lakotovi, súčasne aj ošetrujúcim lekárom nášho syna. MUDr. P. Fuchsberger sa zaujímal, čo sme doma so synom robili. Oznámila som mu, že napriek jeho výroku o stave syna, aj keď sme mu dôverovali, sme pokračovali v modlitbách a v alternatívnej liečbe, ktorú synovi vybrala, a aj čiastočne zabezpečovala moja priateľka lekárka, a ktorú on predtým schválil, okrem toho pribudla aj liečba hladom, lebo dostal zápal okostice a dokázal prijímať len tekutinu. Jeho otázka: „Keby sme vedeli čo mu pomohlo?“
 
Odpovedala som slovami: „Pán primár, neurazte sa, ale bol to jedine Pán Boh.“ Jeho odpoveď: „Máte 100%-ne pravdu.“
 
Bol to známy kresťanský lekár, primár interného oddelenia na Onkológii v Bratislave na Klenovej ul., MUDr. Peter Fuchsberger (zomrel po autonehode). 
Poznámka: Prečo až teraz? Syn po chemoterapiách mal problém s pamäťou. Priebeh ochorenia i liečenia mal vykreslený inak a nebolo možné do toho vstúpiť, lebo by to vyvolalo neželateľné ťažkosti - žijú niektorí svedkovia, ktorí vedeli, s nami spolupracovali a videli čo robíme pre syna. 
Ani jeden z lekárov, ktorí sa starali o nášho syna, nevzal žiaden úplatok. 
Musím citovať doc. Babála: „Ako si to predstavujete, veď nám ide o život človeka.“ MUDr. Koza, MUDr. Fuchsberger aj MUDr. Lakota:
 
„Pre mňa je pacient ako otec, či mama, syn, či dcéra, brat, či sestra.“
 
Toto je skutočnosť o týchto lekároch, ktorú som osobne s nimi zakúsila.
 
Nech je týmto oslávený Boh, pre ktorého nie je problém ani rakovina tela - ale ani rakovina duše: hriech. Jediné, čo hľadá, je ľútosť a pokora zohnúť sa pred majestátom Boha.

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium