Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Anna Václavová
Pane, neber mi ho!

small_Anna Vaclavova.jpg

Je matkou a vdovou.

Pri jednej návšteve syna v nemocnici primár oddelenia si zavolal nás rodičov do svojej kancelárie. S hlasom plným porozumenia a neutajeného súcitu nám oznamoval:
 
„Ťažko mi je vysloviť čo musím, lebo je to o to bolestnejšie, že som spolupracoval s vami vo všetkom čo sa pre vášho syna vykonalo. Ale verte mi, zo všetkých síl sme robili všetko čo sa len dalo urobiť pre záchranu vášho syna. Žiaľ, vybral všetky dostupné typy chemoterapie, ožarovanie ešte zhoršilo jeho stav, zobrali sme mu kostnú dreň... Čo pre neho môžeme ešte urobiť, dať mu jednu chemoterapiu, ktorá mu pomôže ešte aspoň 20-30 dní život predĺžiť. Hovorím to aj preto, aby ste sa podľa toho zariadili.“
 
Nasledoval náš argument, že „však má odobratú kostnú dreň, pre možnú transplantáciu“. Odpoveď znela: „V takomto štádiu vývoja choroby, to už nie je možné“. Dohodli sme sa, že synovi nedáme poznať skutočný stav, aby sme ho netrýznili.
 
Chceli sme si ho zobrať domov my, rodičia, aby sme jeho manželku a polročnú dcérku ušetrili. Ale primár bol rozumnejší. Povedal, aby sme zariadili čo je treba, starali sa o syna v jeho rodine, aby si malej ešte užil. Ťažké by bolo zdôvodňovať, prečo nemôže byť s malou a manželkou. Prirodzene prijali sme tento argument. Nakoniec, denne sme mu nosili domácu diétnu stravu, čaje, švédske kvapky, ovocné šťavy, šťavu z cvikly a kozie mlieko k nim domov.
 
Jeden kňaz, v dobrom úmysle chcel, aby sme mu povedali pravdu o jeho stave. My sme to na základe rozhovoru s lekárom odmietali. Po niekoľkých týždňoch, kedy už prekročil určený časový limit sme zbadali, že už nemá taký hrubý krk, ani tak vydutý chrbát a nesťažuje si na bolesti rúk. Črtal sa zázrak!
 
Nasledovala kontrola v nemocnici, na ktorú išiel, aj si to odšoféroval sám. Po kontrole zatelefonoval domov a mi oznámil, že je zdravý. Moja odpoveď znela: „to nie je možné“ – až som sa seba zľakla. Ako sme spolu dohovorili, išla som to oznámiť manželovi:
 
„Ocinko, Jojko je zdravý!“
 
Jeho odpoveď: „To nie je možné!“ Ale bolo! Zmizli všetky nádory, upravili sa markery! Ako to Boh dokonale urobil!
 
V tomto príbehu je len jediný hrdina: „Boh.“
 
Po tom, ako Boh uzdravil môjho syna, išla som sa poďakovať primárovi MUDr. P. Fuchsbergerovi, a MUDr. Lakotovi, súčasne aj ošetrujúcim lekárom nášho syna. MUDr. P. Fuchsberger sa zaujímal, čo sme doma so synom robili. Oznámila som mu, že napriek jeho výroku o stave syna, aj keď sme mu dôverovali, sme pokračovali v modlitbách a v alternatívnej liečbe, ktorú synovi vybrala, a aj čiastočne zabezpečovala moja priateľka lekárka, a ktorú on predtým schválil, okrem toho pribudla aj liečba hladom, lebo dostal zápal okostice a dokázal prijímať len tekutinu. Jeho otázka: „Keby sme vedeli čo mu pomohlo?“
 
Odpovedala som slovami: „Pán primár, neurazte sa, ale bol to jedine Pán Boh.“ Jeho odpoveď: „Máte 100%-ne pravdu.“
 
Bol to známy kresťanský lekár, primár interného oddelenia na Onkológii v Bratislave na Klenovej ul., MUDr. Peter Fuchsberger (zomrel po autonehode). 
Poznámka: Prečo až teraz? Syn po chemoterapiách mal problém s pamäťou. Priebeh ochorenia i liečenia mal vykreslený inak a nebolo možné do toho vstúpiť, lebo by to vyvolalo neželateľné ťažkosti - žijú niektorí svedkovia, ktorí vedeli, s nami spolupracovali a videli čo robíme pre syna. 
Ani jeden z lekárov, ktorí sa starali o nášho syna, nevzal žiaden úplatok. 
Musím citovať doc. Babála: „Ako si to predstavujete, veď nám ide o život človeka.“ MUDr. Koza, MUDr. Fuchsberger aj MUDr. Lakota:
 
„Pre mňa je pacient ako otec, či mama, syn, či dcéra, brat, či sestra.“
 
Toto je skutočnosť o týchto lekároch, ktorú som osobne s nimi zakúsila.
 
Nech je týmto oslávený Boh, pre ktorého nie je problém ani rakovina tela - ale ani rakovina duše: hriech. Jediné, čo hľadá, je ľútosť a pokora zohnúť sa pred majestátom Boha.

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium