Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Dionýz Ordódy
Znovuzrodený

small_small_Dino.jpg

Manžel, otec 3 detí a člen komunity Jána Krstiteľa.

Chcel by som sa s vami podeliť o moju životnú skúsenosť s Ježišom Kristom. Môj príbeh sa začína v bratislavskej mestskej časti Lamač, kde som odmalička vyrastal s mojimi piatimi súrodencami. Moji rodičia nás vychovávali v skromnosti, láske, súdržnosti a vo viere v Pána Ježiša. Chodievali sme na sväté omše, spoločne sme sa modlievali, svätili sme sviatky so sviatočnou atmosférou; skrátka naša rodina bola aktívna a dala mi výborný základ do života.

V čase puberty som však skoro ako každý mladý chlapec na sídlisku mal svoju partiu kamarátov a moje záujmy boli prirodzene odlišné. Plnými dúškami som zakúšal svet, kde som prišiel do styku s alkoholom a mäkkými drogami. Mal som aj zopár vzťahov, ktoré však dopadli fiaskom. Postupom času som vieru a hodnoty, ktoré som mohol zakúšať v rodine videl ako niečo nepotrebné a fanatické – tieto hodnoty sa mi oddiaľovali.

Moja mama a sestra stále hovorili iba o Bohu a o veciach a ľuďoch v spoločenstve. Všetko čo sa týkalo tejto témy som bral do určitej miery z rezervou – bolo mi to vzdialené. Oveľa bližšie a príjemnejšie bolo pre mňa tráviť čas z mojou partiou zo sídliska. Môj životný štýl, však naberal vysoké obrátky, až kým nenabral istý stereotyp, čo sa týkalo mojich aktivít a záujmov.

Po pár rokoch som pociťoval, že ma takýto život nenapĺňa a cítil som sa unudene. Už ma prestával baviť neustály kolotoč „ožieračiek“ a nočného života. Nevedel som, čo chcem, cítil som, že akoby mi niečo chýbalo, no nevedel som čo to je. Moji rodičia sa kvôli mne veľa trápili. Pamätám si na chvíľu, keď som išiel vysypať smeti, predtým ako sme mali ísť celá rodina na dovolenku k moru a ja som sa už pár hodín nehlásil. Po pár hodinách sa ozvala našim polícia, že som bol zadržaný a odvedený na policajnú stanicu. ( Našťastie to všetko dopadlo happy endom  )

Moja sestra a mama v tom období začali navštevovať jedno kresťanské spoločenstvo v Bratislave. Stále som sa im vysmieval a hovoril som im, že sú fanatičky. To ako sa modlili a o čom hovorili sa mi zdalo uletené a zbytočné. V decembri roku 1999 Komunita Ján Krstiteľ robila v Bratislave kurz Jozue, ktorý je zameraný na víťaznú mentalitu kresťana. Moja mama a sestra sa rozhodli, že ma tam zahlásia, napriek tomu, že som s tým nesúhlasil. Keďže som sa dozvedel, že to už za mňa celé zaplatili, povedal som si, že nejako tie tri dni pretrpím, hlavne, že budú mať radosť.

Keď som prišiel prvý deň na kurz, zdalo sa mi všetko uletené, ako ľudia okolo mňa chvália Boha a ako o ňom hovoria. Ešte v ten večer som si z toho všetkého išiel riadne vypiť... Na druhý deň som presedel kurz ( neviem, či som mal „poopicový stav“ ), ale veľa som rozmýšľal... Tretí deň sme boli vyzvaní do jednej aktivity, kde sme mali odovzdať Ježišovi všetko, čo nás trápi a ťaží. Každý hriech a bremeno, ktoré nám bráni ísť za ním. Vtedy som si povedal, že to skúsim a svedomito to urobím a všetko vyznám a odovzdám Bohu. Písali sme to na papieriky, ktoré sme počas modlitby hádzali do ohňa – kde zhoreli – tak ako aj Ježiš sňal naše hriechy a bremeno.

Ako som všetko vyznal a hodil papierik do ohňa, spievali sme jednu pieseň a v tom okamihu sa mi dal Ježiš spoznať osobne. Zažil som dotyk jeho lásky – jeho blízkosť a prítomnosť. Celé srdce mi horelo a v očiach som mal slzy. Prežil som v tom okamihu, že je reálne prítomný a že ma miluje takého aký som. Ešte v ten deň som mu odovzdal môj život a vyznal som ho ako osobného Pána a Spasiteľa.

V ten deň 4. Decembra 1999 Ježiš zmenil môj život a aj moje hodnoty. Večer som prišiel domov a začal som čítať Bibliu. Doslova som „hltal“ Božie Slovo. Môj život sa naplnil radosťou. Kamaráti, s ktorými som predtým trávil čas boli zo mňa šokovaní – nespoznávali ma. Vnímal som túžbu hovoriť im o tom, čo Ježiš spravil v mojom živote. On je Ten, ktorý má riešenie pre každého z nás.

Po pár rokoch som sa zoznámil s mojou manželkou Monikou, ktorá mala vtedy len 16 rokov. Hneď sme sa do seba zaľúbili a plánovali spoločnú budúcnosť. Po troch rokoch chodenia sme sa zobrali. Bol som veľmi šťastný, že Monika pozná Ježiša a má s ním tiež živý vzťah. Na začiatku manželstva to však nebolo až také ružové ako sme si predstavovali. Vnímali sme, že nám chýba spoločenstvo ľudí, s ktorými by sme mohli zdieľať našu radosť z viery.

Asi po roku manželstva sme sa rozhodli spoločne kráčať v Komunite Ján Krstiteľ, pre ktorú nám zahoreli srdcia – vedeli sme, že je to miesto, kde patríme.

Prežívame tu podnes skúsenosť so Živým Ježišom, ktorý je prítomný medzi nami, skúsenosť s Duchom Svätým a priateľstvo.

Je to miesto, kde môžeme rásť, byť formovaní a slúžiť. Ježiš skrze Komunitu mocne požehnal naše manželstvo a našu rodinku. V priebehu piatich rokov sa nám narodili tri krásne detičky, za ktoré sme Bohu veľmi vďační. Sme svedkami toho, ako Ježiš každý deň koná v našich životoch a v životoch našich detí.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium