Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Júlia Demjanová
Svoju osamelosť som skrývala za úsmev

small_small_svadba rozboril modre.JPG

Nádherný príbeh Júlie a Jozefa sa stal celoslovensky známym po odvysielaní v relácii Modré z neba na TV Markíza.

 

Svoju osamelosť som skrývala za úsmev. Mám mnoho priateľov, rada budujem medziľudské vzťahy. Tak to bolo aj predtým, až na to, že keď som prišla domov chýbala mi rodina, skutočná podpora, ( keď som mala 7 rokov, naši sa rozviedli, maminka pracovala od rána do noci, lebo mala dve práce a by mohla uživiť mňa a moju sestru, kontakt s otcom sa vytratil úplne a so starými rodičmi taktiež, maminkini rodičia bývajú ďaleko, tak ani oni nemohli byť poruke vždy, keď to bolo potrebné. Tak sa rokmi môjho dospievania priepasť v mojom vnútri zväčšovala........ Je veľmi ťažké písať o sebe svedectvo, lebo druhí by mali svedčiť podľa toho, čo vidia

Volám sa Júlia, mám 24 rokov, no za ten krátky čas som zakúsila mnoho dobrých aj zlých vecí, no nie všetky sú pre uši verejnosti. Momentálne som dva roky vydatá za jedného úžasného muža, ktorý je pre mňa darom od Boha.

Tak teda pekne poporiadku, narodila som sa v Levoči, no vyrastala na strednom Slovensku. Mňa a moju sestru babka od mala vodila do kostola. Rokmi som si na to zvykla a potom som chodila aj keď som nemusela.

Mala som 15 rokov, keď som počula po prvý krát hovoriť o Bohu iným spôsobom. Moja sestra spoznala nových ľudí, ktorí ju s týmto zvláštnym Bohom zoznámili. Trvalo to rok čo chodila nadšená a stále mi hovorila aké predivné veci koná. Počúvala som zo zvedavosti a keďže som bola ´´kresťanka´´ nemohla som namietať.

Veronika (moja sestra) a jej priatelia ma stále pozývali medzi seba. Od mala som mala rada spev a aj toto bola jedna z vecí, ktorá ma k nim tiahla. Ale nie len ten spev, niečo bolo na tých ľuďoch zvláštne, príťažlivé... Dávali mi najavo, že im na mne záleží a viem, že aj záležalo, lebo to robia do dnes.

Neskôr mi došlo, že za tie roky čo som chodila do kostola, som si vypestovala strach, strach z toho, že keď nepôjdem do kostola pôjdem do pekla. To bol môj pravý dôvod prečo som tam chodila.

Po roku sestrinho ospevovania toho zvláštneho cudzieho Boha som nakoniec podľahla a stal sa aj mojim osobným Bohom. Je to už 9 rokov čo môžem kráčať týmto životom s Ježišom Kristom a neľutujem to, ba ešte viac mám z toho, z Neho obrovskú radosť.

Verím tomu, že so živým Bohom prichádzajú do života aj nové veci. O tom by mohli najlepšie svedčiť moji blízki. Veľmi rada som sa hádala a rozčuľovala som sa nad maličkosťami a bola som hnusná k svojej sestre. Bola som tvrdohlavá a mala som veľkú papuľku . Otec ktorého som veľmi milovala nás opustil, tak som si po mnohých slzách povedala, že ho nepotrebujem.

Ľudia z okolia by možno povedali, že som slnko, ale to čo som pod povrchom skrývala, Boh videl veľmi dobre. Milovala som svoju maminku, ale tým, že otec bol mimo našich životov, musela zastúpiť aj jeho rolu. Pracovala, stále pracovala a keď nie, tak bola nervózna z toho všetkého. Veľmi mi chýbala. Miestami som si myslela, že nás nemiluje, ale teraz viem, že toho bolo na ňu priveľa.

Moja osamelosť rástla, aj napriek tomu, že som bola spoločenská, nič nedokázalo utíšiť ten hlad v mojom vnútri. Túžila som po láske.

V ten deň, keď som prijala Ježiša Krista do svojho života, zdalo by sa, že je to deň ako každý iný, no nie, to bol začiatok nového života. S Ježišom som dostala Otca a s Otcom krásnu rodinu, ktorá mi tak veľmi chýbala počas rokov dospievania. No nie len to, hoci som mala len 15 rokov, ale zažila som pocit, ako by mi z hrude bol odobratý balvan, ktorý mi bránil dýchať zhlboka.

Odpustila som svojmu otcovi, hoci dovtedy som ani netušila, že mu mám niečo odpustiť, lebo dovtedy pre mňa už neexistoval.

Boh mi dal toľko lásky, že milujem aj tých čo mi ublížili. Neviem ako ty, no ja som najbohatší človek na svete . To neznamená, že je vždy slnko na oblohe, ale aj keď je búrka v mojom živote mám nádej, že opäť uvidím slnko.

Život s Bohom neznamená prechádzka ružovým sadom, no je to to najkrajšie, čo môže byť a práve v tých chvíľach, keď som zlomená môžem vidieť jasne aký mocný je Boh. On opäť a opäť zbiera črepy a tvorí z nich krásnu nádobu.

S úctou a láskou Júlia


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium