Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Katarína Gajdošová
Premena zmýšľania a Pánova starostlivosť

small_Katka Gajdosova 1.jpg

Žena, ktorá objavila lásku svojho života.

Veľmi dlho som uvažovala nad tým, ako povedať o mojom živote ľuďom, čo Boh spravil a ako zmenil moje myslenie. Vyrastala som v klasickej katolíckej rodine, kde sa dodržiavajú všetky Božie prikázania.

Pred 28 rokmi som sa rozhodla, zasvätiť svoj život Bohu a vstúpila som do kláštora. Keď som bola v noviciáte, Boh mi dal prvú skúšku. Moji rodičia keď išli za mnou do kláštora havarovali a mamka o týždeň v nemocnici zomrela. Bol to veľmi ťažký čas a nevedela som to prijať. Pýtala som sa Pána prečo to dopustil.

Nevidela som žiadnu odpoveď a riešenie a keď mi pred sľubmi povedali, že mám opustiť kláštor a mám ísť domov, tak toto už bolo nad moje chápanie, ale moja túžba po stretnutí s Bohom v mojom živote pokračovala ďalej. Chodila som do kostola, spievala som v zbore a mala som neskutočné klapky na očiach. S ľuďmi z inej cirkvi som sa nerozprávala a všetko som odsudzovala a nechcela som nič iné prijať. Bola som zákonnícka.

Keď som pracovala v Tatrách, prišiel na návštevu k mojej kamarátke jeden chlapec, ktorý bol zapálený pre Boha. Pozval ma na jedno stretnutie spoločenstva do Košíc a povedal mi, aby som nebola prekvapená, pretože tam sa nebudú modliť ruženec, ale budú tam chvály. Keď som tam prišla, bola som naozaj užasnutá a kládla som si otázku, kde som to prišla. Cez jednu prednášku, keď kazateľ povedal: „Boh ťa miluje takého aký si“, som ostala v nemom úžase. Hoci som bola veriaca, nikdy som takto Boha nepoznala.

Boh mi bol predstavený ako niekto, kto je prísny, pozerajúci sa na naše hriechy a podľa toho ma bude Boh aj súdiť. Bála som sa Boha. Robila som veci ako keby som bola nejaký otrok pretože som sa bála, že Boh ma bude karhať, keď niečo pokašlem. Keď som neskôr vstúpila do spoločenstva, bola som na kurze Filip a tam sa ma Pán snažil dotknúť, ale moja tvrdohlavosť to nedovolila. Keď sa za mňa modlili, jeden chlapík mi povedal: „Odovzdaj svoj život Pánovi.“ Pozerala som na neho a povedala, že ja už nechcem ísť do kláštora. Vôbec som nechápala, čo to znamená. Odovzdala som svoj život, ale len svojimi ústami, srdcom to nebolo. Bála som sa pretože ja som Boha poznala ako sudcu. Robila som kroky opatrne.

Vstúpila som do spoločenstva a Boh ma vložil do chválospevovej služby. Keď sme na Veľkú noc s kapelou v roku 1999 spievali pieseň Dotkol sa ma dnes Pán, vtedy som zažila ozajstný dotyk Boha. Cítila som Pánovu ruku na mojom pleci. Otáčala som sa, kto sa ma dotýka, ale s mikrofónom v ruke som stála asi 3 kroky od všetkých a vtedy som pochopila, že to bol Pán, ktorý sa ma dotkol. V tej chvíli som povedala, Pánovi: „Pane, chcem ísť za tebou a dávam ti svoj život, konaj v mojom živote ako chceš ty.“ Keď som toto spravila, Boh sa začal o mňa špeciálne starať.

Dnes môžem svedčiť, že Pán sa naozaj ujíma siroty. Premenil moje myslenie a dal mi slobodu myslenia a hlavne odvahu robiť kroky vo viere. Naučil ma kráčať po vode.

Ako dieťa som bola stále ponižovaná a bolo mi vštepované, že ja nič nedokážem. Stále som mala sen byť učiteľkou spevu alebo v materskej škole. Keďže som nemala maturitu a veľmi som chcela mať ukončenú školu a robiť to, čo ma baví, tak som začala študovať na konzervatóriu a po skončení som išla na ďalšiu nadstavbu, aby som mohla pracovať v materskej škole. Všetko mi Pán splnil čo som chcela. Keď ma prepustili z jednej firmy a bola som nezamestnaná, veľmi ma to zobralo. Vtedy som sa postavila pred Pána a modlila sa, že čo budem teraz robiť, keď nemám už rodičov a mám na krku úver.

Starosť Pána o mňa sa opäť prejavila. Dal vnuknutie mojej najlepšej priateľke, že mi bude platiť úver. Platila mi ho ½ roka. Veľmi som bola Pánovi vďačná, že takto sa o mňa stará. Pán si ma vyformoval za svojho bojovníka a človeka, ktorého môže používať ako on potrebuje.

Chcem ťa povzbudiť, aby si sa nebál/la aj ty vložiť do Pánových rúk a dovolil/la mu konať v tvojom živote. My mnohokrát robíme veci len zo strachu a nie preto, že to Pán chce, pretože nariaďuje to zákon. Ja som vo svojom živote pochopila jedno, ak človek sa pozerá na Pána a robí to čo on chce, tvár mu nikdy nesčervenie hanbou. Bez Pána nevykročím ani na jednu cestu. Všetko čo mám je od Pána a tvrdo vybojovaných nociach. Pán je moja Sila, Priateľ a môj Vodca. Je Kráľom môjho srdca a preto sa nebojím nasledovať svoje srdce a bojovať za to, čo milujem pretože Pán nie je zákonník, ale LÁSKA.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium