Dobré správy

  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29
  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Katarína Gajdošová
Premena zmýšľania a Pánova starostlivosť

small_Katka Gajdosova 1.jpg

Žena, ktorá objavila lásku svojho života.

Veľmi dlho som uvažovala nad tým, ako povedať o mojom živote ľuďom, čo Boh spravil a ako zmenil moje myslenie. Vyrastala som v klasickej katolíckej rodine, kde sa dodržiavajú všetky Božie prikázania.

Pred 28 rokmi som sa rozhodla, zasvätiť svoj život Bohu a vstúpila som do kláštora. Keď som bola v noviciáte, Boh mi dal prvú skúšku. Moji rodičia keď išli za mnou do kláštora havarovali a mamka o týždeň v nemocnici zomrela. Bol to veľmi ťažký čas a nevedela som to prijať. Pýtala som sa Pána prečo to dopustil.

Nevidela som žiadnu odpoveď a riešenie a keď mi pred sľubmi povedali, že mám opustiť kláštor a mám ísť domov, tak toto už bolo nad moje chápanie, ale moja túžba po stretnutí s Bohom v mojom živote pokračovala ďalej. Chodila som do kostola, spievala som v zbore a mala som neskutočné klapky na očiach. S ľuďmi z inej cirkvi som sa nerozprávala a všetko som odsudzovala a nechcela som nič iné prijať. Bola som zákonnícka.

Keď som pracovala v Tatrách, prišiel na návštevu k mojej kamarátke jeden chlapec, ktorý bol zapálený pre Boha. Pozval ma na jedno stretnutie spoločenstva do Košíc a povedal mi, aby som nebola prekvapená, pretože tam sa nebudú modliť ruženec, ale budú tam chvály. Keď som tam prišla, bola som naozaj užasnutá a kládla som si otázku, kde som to prišla. Cez jednu prednášku, keď kazateľ povedal: „Boh ťa miluje takého aký si“, som ostala v nemom úžase. Hoci som bola veriaca, nikdy som takto Boha nepoznala.

Boh mi bol predstavený ako niekto, kto je prísny, pozerajúci sa na naše hriechy a podľa toho ma bude Boh aj súdiť. Bála som sa Boha. Robila som veci ako keby som bola nejaký otrok pretože som sa bála, že Boh ma bude karhať, keď niečo pokašlem. Keď som neskôr vstúpila do spoločenstva, bola som na kurze Filip a tam sa ma Pán snažil dotknúť, ale moja tvrdohlavosť to nedovolila. Keď sa za mňa modlili, jeden chlapík mi povedal: „Odovzdaj svoj život Pánovi.“ Pozerala som na neho a povedala, že ja už nechcem ísť do kláštora. Vôbec som nechápala, čo to znamená. Odovzdala som svoj život, ale len svojimi ústami, srdcom to nebolo. Bála som sa pretože ja som Boha poznala ako sudcu. Robila som kroky opatrne.

Vstúpila som do spoločenstva a Boh ma vložil do chválospevovej služby. Keď sme na Veľkú noc s kapelou v roku 1999 spievali pieseň Dotkol sa ma dnes Pán, vtedy som zažila ozajstný dotyk Boha. Cítila som Pánovu ruku na mojom pleci. Otáčala som sa, kto sa ma dotýka, ale s mikrofónom v ruke som stála asi 3 kroky od všetkých a vtedy som pochopila, že to bol Pán, ktorý sa ma dotkol. V tej chvíli som povedala, Pánovi: „Pane, chcem ísť za tebou a dávam ti svoj život, konaj v mojom živote ako chceš ty.“ Keď som toto spravila, Boh sa začal o mňa špeciálne starať.

Dnes môžem svedčiť, že Pán sa naozaj ujíma siroty. Premenil moje myslenie a dal mi slobodu myslenia a hlavne odvahu robiť kroky vo viere. Naučil ma kráčať po vode.

Ako dieťa som bola stále ponižovaná a bolo mi vštepované, že ja nič nedokážem. Stále som mala sen byť učiteľkou spevu alebo v materskej škole. Keďže som nemala maturitu a veľmi som chcela mať ukončenú školu a robiť to, čo ma baví, tak som začala študovať na konzervatóriu a po skončení som išla na ďalšiu nadstavbu, aby som mohla pracovať v materskej škole. Všetko mi Pán splnil čo som chcela. Keď ma prepustili z jednej firmy a bola som nezamestnaná, veľmi ma to zobralo. Vtedy som sa postavila pred Pána a modlila sa, že čo budem teraz robiť, keď nemám už rodičov a mám na krku úver.

Starosť Pána o mňa sa opäť prejavila. Dal vnuknutie mojej najlepšej priateľke, že mi bude platiť úver. Platila mi ho ½ roka. Veľmi som bola Pánovi vďačná, že takto sa o mňa stará. Pán si ma vyformoval za svojho bojovníka a človeka, ktorého môže používať ako on potrebuje.

Chcem ťa povzbudiť, aby si sa nebál/la aj ty vložiť do Pánových rúk a dovolil/la mu konať v tvojom živote. My mnohokrát robíme veci len zo strachu a nie preto, že to Pán chce, pretože nariaďuje to zákon. Ja som vo svojom živote pochopila jedno, ak človek sa pozerá na Pána a robí to čo on chce, tvár mu nikdy nesčervenie hanbou. Bez Pána nevykročím ani na jednu cestu. Všetko čo mám je od Pána a tvrdo vybojovaných nociach. Pán je moja Sila, Priateľ a môj Vodca. Je Kráľom môjho srdca a preto sa nebojím nasledovať svoje srdce a bojovať za to, čo milujem pretože Pán nie je zákonník, ale LÁSKA.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium