Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Lucia Babiak
Oslobodená z úzkosti

small_Lucia Babiak1.jpg

Manželka a milujúca matka.

Môj otec bol vojak z povolania a tak sme celé moje detstvo boli na cestách. Boli to neopísateľné chvíle plné nových miest a zážitkov, na ktoré doteraz rada spomínam. Moji rodičia verili v Boha, ale neboli praktizujúcimi katolíkmi a ani ja ani môj brat sme neboli pokrstení.

Vyrastali sme v kľudnom rodinnom prostredí a život bol gombíčka. Nikdy som nepatrila medzi hanblivé deti a bola som taký malý rebel. Keď som začala chodiť na strednú školu, veľa sa pre mňa zmenilo. Spočiatku som odolávala nástrahám, ktoré toto obdobie prináša, no nie na dlho.

Začala som chodiť s kamarátmi von, veľa sme pili, fajčili. Niekde vo vnútri som cítila, že to nie je to, čo hľadám a čo ma spraví šťastnou, ale nebola som dosť silná a nedokázala som sa vzoprieť. V jeden večer som to s alkoholom prehnala viac ako zvyčajne. Ten večer sa v mojom živote stal prelomovým.

Sedela som na zemi a prišiel za mnou chlapec, ktorý sa mi páčil. Pozrel sa na mňa a vtedy som to tak vnímala, že mnou pohŕda a povedal ako si toto môžem robiť a odišiel. Niečo sa vo mne v ten okamih zlomilo a už som to viac nebola ja.

Začala som sa vyhýbať ľudom, bála som sa byť vonku, nemohla som cestovať v dopravných prostriedkoch, vlastne som stratila samú seba. Už pre mňa nebolo nič ako dovtedy. Prestala som síce piť a stretávať sa s kamarátmi, ale vtedy som prestala mať aj radosť zo života. Prechádzali roky plné strachu a úzkostí, volalo sa to vraj panická porucha, na ktorú som sa začala aj liečiť. No nič nepomáhalo. Už som nevládala.

Emócie, ktoré vtedy človek prežíva sú neopísateľné a nepriala by som ich zaziť ani najhoršiemu nepriateľovi. Modlila som sa k Bohu, Bože, čo mám teraz robiť?

Na čo mám byť na tomto svete, však som úplne na nič! Nikto ma ani takúto nebude chcieť! Veľa som sa modlila a hľadala som na otázky môjho života odpovede. To predsa takto nemohol Boh chcieť. Áno utrpenie je súčasťou ľudského života, ale toto je utrpenie horšie ako pre psa... Toto boli monológy mojej duše.

No už vtedy ma Ktosi počúval, vlastne po celý ten čas a pomaličky začal vo mne pracovať. Pociťovala som silnú potrebu dať sa pokrstiť a tak sa aj stalo. No Boh si dával so mnou na čas. Chcel totiž odo mňa, aby som sa mu odovzdala celá (som totiž tvrdohlavá a chcem mať veci pod kontrolou, čo mi vlastne paradoxne ani vtedy nešlo). No pozemský život plynul a môj vnútorný boj pokračoval.

Vyštudovala som medicínu (aj to bola súčasť Božieho plánu, Boh má s nami všetkými totiž svoj osobný plán a ráta s nami a vydala som sa. No stále som prežívala mučivé úzkosti. Otehotnela som a porodila krásneho chlapčeka (modlila som sa aby som to zvládla). A vtedy pre mňa nastal čas očisty. Teraz, alebo nikdy!

Keď sa na to spätne pozerám bol to neskutočne dokonale premyslený plán, ktorý na mňa Boh ušil (ale tak to On robieva, pretože mu na nás záleží .

Totižto všetko sa razom zrútilo, ako domček z karát. Moje manželstvo bolo takmer v troskách, mala som dieťa a bola som tu ja ako vetvička vo vetre. A vtedy som si povedala dosť (to som síce povedala mnohokrát predtým), ale tentokrát som to povedala sebe a ak v tomto momente neprestanem, tak zomriem. Neviem čo presne sa vo mne odohralo, ale uvedomila som si, že tie myšlienky, ktoré som voči sebe mala boli všetky klamstvo.

Klamár sveta, ktorý sa votrie do myšlienok a systematicky pretvára vaše vnútro a pravdu o vás. Nadobudla som silu s tým bojovať (takú, ktorú som dovtedy nikdy nemala), pretože som pochopila, že sú to len klamstvá, ktorým som dala priestor, aby sa vo mne za tie roky rozrastali ako rakovina.

Boh mi dal poznanie aj silu s tým bojovať. Nebolo to ako mávnutie čarovným prútikom, ale proces uzdravovania mojej duše a tela trval asi dva roky. Nánosy na mojej duši sa pomaly zmývali. Ale čo sú to dva roky v porovaní s 15 rokmi plných strachu. Strach neprichádza od Boha! Boh je láska a pravda. A pravda oslobodzuje, aj z úzkosti! Tam, kde už medicína pre mňa nestačila nastúpil lekár všetkých lekárov Boh, Ježiš Kristus a Duch Svätý. Za orodovania milovanej panny Márie.

A tak prajem všetkým skoré uzdravenie, klamár tohto sveta nikdy nespí, ale my vieme čo je pravda a Pravda o nás je v ňom. Na veky Amen.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium