Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Lucia Babiak
Oslobodená z úzkosti

small_Lucia Babiak1.jpg

Manželka a milujúca matka.

Môj otec bol vojak z povolania a tak sme celé moje detstvo boli na cestách. Boli to neopísateľné chvíle plné nových miest a zážitkov, na ktoré doteraz rada spomínam. Moji rodičia verili v Boha, ale neboli praktizujúcimi katolíkmi a ani ja ani môj brat sme neboli pokrstení.

Vyrastali sme v kľudnom rodinnom prostredí a život bol gombíčka. Nikdy som nepatrila medzi hanblivé deti a bola som taký malý rebel. Keď som začala chodiť na strednú školu, veľa sa pre mňa zmenilo. Spočiatku som odolávala nástrahám, ktoré toto obdobie prináša, no nie na dlho.

Začala som chodiť s kamarátmi von, veľa sme pili, fajčili. Niekde vo vnútri som cítila, že to nie je to, čo hľadám a čo ma spraví šťastnou, ale nebola som dosť silná a nedokázala som sa vzoprieť. V jeden večer som to s alkoholom prehnala viac ako zvyčajne. Ten večer sa v mojom živote stal prelomovým.

Sedela som na zemi a prišiel za mnou chlapec, ktorý sa mi páčil. Pozrel sa na mňa a vtedy som to tak vnímala, že mnou pohŕda a povedal ako si toto môžem robiť a odišiel. Niečo sa vo mne v ten okamih zlomilo a už som to viac nebola ja.

Začala som sa vyhýbať ľudom, bála som sa byť vonku, nemohla som cestovať v dopravných prostriedkoch, vlastne som stratila samú seba. Už pre mňa nebolo nič ako dovtedy. Prestala som síce piť a stretávať sa s kamarátmi, ale vtedy som prestala mať aj radosť zo života. Prechádzali roky plné strachu a úzkostí, volalo sa to vraj panická porucha, na ktorú som sa začala aj liečiť. No nič nepomáhalo. Už som nevládala.

Emócie, ktoré vtedy človek prežíva sú neopísateľné a nepriala by som ich zaziť ani najhoršiemu nepriateľovi. Modlila som sa k Bohu, Bože, čo mám teraz robiť?

Na čo mám byť na tomto svete, však som úplne na nič! Nikto ma ani takúto nebude chcieť! Veľa som sa modlila a hľadala som na otázky môjho života odpovede. To predsa takto nemohol Boh chcieť. Áno utrpenie je súčasťou ľudského života, ale toto je utrpenie horšie ako pre psa... Toto boli monológy mojej duše.

No už vtedy ma Ktosi počúval, vlastne po celý ten čas a pomaličky začal vo mne pracovať. Pociťovala som silnú potrebu dať sa pokrstiť a tak sa aj stalo. No Boh si dával so mnou na čas. Chcel totiž odo mňa, aby som sa mu odovzdala celá (som totiž tvrdohlavá a chcem mať veci pod kontrolou, čo mi vlastne paradoxne ani vtedy nešlo). No pozemský život plynul a môj vnútorný boj pokračoval.

Vyštudovala som medicínu (aj to bola súčasť Božieho plánu, Boh má s nami všetkými totiž svoj osobný plán a ráta s nami a vydala som sa. No stále som prežívala mučivé úzkosti. Otehotnela som a porodila krásneho chlapčeka (modlila som sa aby som to zvládla). A vtedy pre mňa nastal čas očisty. Teraz, alebo nikdy!

Keď sa na to spätne pozerám bol to neskutočne dokonale premyslený plán, ktorý na mňa Boh ušil (ale tak to On robieva, pretože mu na nás záleží .

Totižto všetko sa razom zrútilo, ako domček z karát. Moje manželstvo bolo takmer v troskách, mala som dieťa a bola som tu ja ako vetvička vo vetre. A vtedy som si povedala dosť (to som síce povedala mnohokrát predtým), ale tentokrát som to povedala sebe a ak v tomto momente neprestanem, tak zomriem. Neviem čo presne sa vo mne odohralo, ale uvedomila som si, že tie myšlienky, ktoré som voči sebe mala boli všetky klamstvo.

Klamár sveta, ktorý sa votrie do myšlienok a systematicky pretvára vaše vnútro a pravdu o vás. Nadobudla som silu s tým bojovať (takú, ktorú som dovtedy nikdy nemala), pretože som pochopila, že sú to len klamstvá, ktorým som dala priestor, aby sa vo mne za tie roky rozrastali ako rakovina.

Boh mi dal poznanie aj silu s tým bojovať. Nebolo to ako mávnutie čarovným prútikom, ale proces uzdravovania mojej duše a tela trval asi dva roky. Nánosy na mojej duši sa pomaly zmývali. Ale čo sú to dva roky v porovaní s 15 rokmi plných strachu. Strach neprichádza od Boha! Boh je láska a pravda. A pravda oslobodzuje, aj z úzkosti! Tam, kde už medicína pre mňa nestačila nastúpil lekár všetkých lekárov Boh, Ježiš Kristus a Duch Svätý. Za orodovania milovanej panny Márie.

A tak prajem všetkým skoré uzdravenie, klamár tohto sveta nikdy nespí, ale my vieme čo je pravda a Pravda o nás je v ňom. Na veky Amen.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium