Dobré správy

  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Lucia Drábiková
Vo všetkom slávne víťazím(e) skrze Toho, ktorý nás miluje.

small_Lucia Drabikova 1.jpg

Odvážna manželka, mama 3 detí milujúca život a spravodlivosť.

Choré dieťa

Narodila som sa v Bratislave 12. júna 1977. Vyrastala som striedavo u babky a dedka a u rodičov. Celé detstvo som trpela ťažkou astmou a mnoho času som strávila na liečeniach a v nemocniciach. Napriek tomu, že som vyrastala v neveriacej rodine (dedko ako presvedčený komunista mal v knižnici bustu Lenina), viera a Boh ma od malička veľmi zaujímali, stretávala som sa s nimi však iba v knihách od Karla Maya a v Anne zo Zeleného domu. Pobyt na liečeniach mal jeden zaujímavý efekt, prvý raz som bola na svätej omši práve na liečení v Dolnom Smokovci. Bolo to v roku 1990, krátko po Nežnej revolúcii a sestrička povedala, že kto chodieva doma do kostola, môže ísť v nedeľu na omšu. Veľmi som tam chcela ísť, tak som zaklamala, že chodím. Postavila som sa s ostatnými do radu na sväté prijímanie a keď som prišla pred kňaza, nechápavo som na neho pozerala. Dal mi krížik na čelo, zrejme pochopil, že netuším, čo sa deje.

Modeling

Keď som mala 14 rokov, stala som sa modelkou. Na jednej strane mi to zdvihlo sebavedomie, na druhej strane som sa ocitla v nevhodnej spoločnosti. Z modelingu som po roku a pol odišla. Príčina? Požadovali odo mňa, aby som schudla na 44 kg pri mojej výške 180 cm (!), čo som nedala ani s pomocou Herbalife a preháňadiel. Vtedy som to vnímala ako svoje zlyhanie, neskôr som si gratulovala, že to nevyšlo. Na gymnázium som síce nastupovala ako výborná žiačka matematickej triedy, ale v snahe zapadnúť a zapáčiť sa, som odbočila na celkom inú cestu. Frajer, partia, krčmy a diskotéky, sledovanie Music TV a snívanie. Na prvý pohľad sa mi to zdalo cool, ale bol to povrchný a prázdny život. Napriek tomu som cítila veľkú túžbu robiť niečo zmysluplné, pomáhať druhým.

Prvá vášeň - psychológia

Nakoniec som sa rozhodla študovať psychológiu, chcela som sa venovať poradenstvu, terapii. Bol tu však jeden háčik - v tom čase brali len asi 50 ľudí z 800 záujemcov. Keď ma prijali, po prvýkrát som si uvedomila, že zvíťaziť sa dá aj v zdanlivo beznádejnej situácii. Počas štúdia som sa zameriavala najmä na poradenstvo, psychoterapiu a klinickú psychológiu, praxovala som na psychiatriách, v denných stacionároch a na Linke detskej istoty, v diplomovke som skúmala sny schizofrenikov. Okrem toho som absolvovala výcvik zameraný na pomoc obetiam domáceho násilia a neskôr dvojročný poradenský výcvik.

Obrátenie

V prvom ročníku som stále hľadala nejaké duchovno. Ako veľký knihomoľ som okrem psychológie čítala množstvo kníh o rôznych náboženstvách a duchovných cestách.

Zlomovým sa ukázal trojtýždňový výlet do Škandinávie, kde som si uvedomila, že túžim po Bohu, len som netušila, ako sa k nemu dostať. Spolužiačka mi síce predtým spomínala osobný vzťah s Bohom, ale nevedela som ako ho dosiahnuť a čo vôbec si mám pod tým predstaviť.

Na jeseň, presne 18.septembra 1998, mi povedala jedna kolegyňa z brigády, že „Boh je veľký a silnejší ako akékoľvek zlo“. Vtedy sa niečo vo mne pohlo a už v ten deň som sa rozhodla, že sa dám pokrstiť. Spolužiačka ma priviedla do spoločenstva v Lamači a neskôr do Spoločenstva pri Dóme sv. Martina. Na Bielu sobotu 3. apríla 1999 ma pokrstili, prvý raz som bola na svätom prijímaní a bola som birmovaná. Už krátko po krste som mala možnosť svedčiť o mojom obrátení v štúdiu Kontakt a neskôr v mestách počas evanjelizačnej Kampane pre Ježiša v mnohých mestách i na školách.

Jednoduchosť a logika kresťanstva ma fascinujú od začiatku mojej cesty viery. Spoznanie Ježiša a faktu, že za moje hriechy už bolo zaplatené na kríži, že mi odpustil, mi prinieslo neskutočnú radosť a úľavu i vedomie slobody Božieho dieťaťa. Vzťah s Bohom a pravidelná modlitba mi pomáhajú zvládať svoje slabosti, byť vďačná, neprepadať smútku a malomyseľnosti, odpúšťať sebe i druhým a byť menej zameraná na seba. Boh uzdravuje moje spomienky, učí ma prijímať a milovať seba i druhých ľudí, dôverovať. Spoznala som vzácnych ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi, našla som prijatie a blízkosť, po ktorých som celý život túžila.

Práca a ďalšie vzdelávanie

Už počas štúdia psychológie u mňa narastal záujem aj o verejné dianie a politiku. Po jeho absolvovaní som pracovala v Rade mládeže Slovenska a Fóre pre verejné otázky. Môj hlad po vedomostiach a vzdelaní ma priviedol k študijno-formačnému programu v Spoločenstve Ladislava Hanusa, okrem toho dva roky som študovala katolícku teológiu a nakoniec som absolvovala som päťročné doktorandské štúdium Sociálnej psychológie na Trnavskej univerzite. Urobila som výskum a napísala dizertačnú prácu o odpustení. Po ukončení doktorátu som pracovala v detskom domove, ako PR manažérka a hovorkyňa Trnavskej arcidiecézy, vedúca produkcie v regionálnej televízii, v charite a v Centre pomoci pre rodinu, kde pôsobím aj v súčasnosti, okrem toho spolupracujem s Fórom života, som členkou Správnej rady Poradne Alexis. Veľmi zaujímavý bol pre mňa projekt Poradňa nielen pre ženy v Rádiu 7, kde sme v 20 diskusných reláciách bežnou rečou priblížili mnohé psychologické oblasti. Roky sa venujem poradenstvu, prednášam a publikujem blogy a odborné články. Najviac pozornosti som venovala téme odpustenia, kde som prostredníctvom mnohých workshopov, diskusií, článkov, rozhlasových i televíznych relácií mala možnosť priblížiť túto veľmi dôležitú a vzácnu tému rôznym ľuďom, mamičkám v materských centrách, seniorom, psychológom i farníkom.

Manželstvo

Po manželstve a deťoch som túžila od malička. S mojím mužom Marekom sme sa stali manželmi po roku chodenia 27.augusta 2005. V roku 2010 sme sa presťahovali do Piešťan. Máme tri deti: Viktóriu, Jakuba a Máriu Luciu. Krátko po narodení najmladšej dcéry sme si po spoločnej dohode s manželom vzali domov na doopatrovanie moju babičku, ktorá trpela Alzheimerovou chorobou a cukrovkou a bývala sama. Hoci bola pôvodne neveriaca, po dva a pol roka u nás, znovu našla vieru, ktorú v mladosti opustila a zaopatrená sviatosťami zomrela. Hoci to bolo nesmierne náročné obdobie, som za to veľmi vďačná, pretože u babičky som vyrastala, mali sme spolu veľmi blízky, hoci aj komplikovaný vzťah a tento sa aj vďaka tomu uzdravil.

Duchovné zázemie

Som veľmi vďačná, že s manželom sme od začiatku spolu jednotní a aktívni i v oblasti viery. On sám zažil obrátenie na vysokej škole, hoci pochádzal z formálne katolíckej rodiny. Po presťahovaní do Piešťan sme boli štyri roky členmi laického spoločenstva pri jezuitoch, kde sme dva roky pôsobili ako animátori. Po štyroch rokoch vo formácii v jezuitskom spoločenstve sa nám duchovným zázemím stala Komunita sv. Jána Krstiteľa, ktorú navštevujeme od roku 2015. Komunitu so svojou formáciou, zázemím, širokou ponukou aktivít pre rodiny s deťmi vnímame ako veľké požehnanie pre našu rodinu a vzťahy, ktoré prechádzajú rôznymi obdobiami, ale stále s vedomím toho, že nie sme sami, že máme Pána, ktorý sa o nás stará, že máme blízkych ľudí, s ktorými sa môžeme zdieľať a poradiť.

Druhá vášeň - politika

Novou kapitolou v mojom živote sa stala politika. Impulzom na to na bolo piešťanské letisko. Ako aktivistka som v novembri 2016 vystupovala proti jeho likvidácii, ktorá niesla znaky korupcie. Keď už sa situácia zdala beznádejná, upozornila som na chystanú likvidáciu vedenie OĽANO a vystúpila som na tlačovke v NR SR 21.11.2016. Keď sa stal županom Jozef Viskupič, udalosti nabrali rýchly spád a bezprostredná likvidácia letiska bola zažehnaná. Neskôr, v roku 2019 sa začali lietať z Piešťan letné charterové lety, po prvýkrát v histórii letiska.

Táto skúsenosť mi ukázala, že má význam sa verejne angažovať a že aj jednotlivec, ak má podporu, môže veľa zmeniť. Rozhodla som sa kandidovať za župnú poslankyňu. Volebná noc bola veľmi napínavá. Sledovala som, ako sa postupne posúvam na 15., 10. a 8. miesto. Po sčítaní 98,8% mi manžel zablahoželal ku krásnemu siedmemu (nepostupovému) miestu a išli sme spať. Boli asi 4 hodiny ráno. Pre istotu som ešte skontrolovala FB a vidím, že kamarát mi píše “Dala si to!” Najprv som nechápala, ale potom som znovu pozrela výsledky a naozaj. Tesne som získala poslanecký mandát - s rozdielom troch hlasov pred ďalším kandidátom (z toho jeden mal odo mňa . Ešte ráno uvádzali piešťanské noviny, že som skončila siedma. Takýto výsledok som nemohla nevnímať aj v duchovnej rovine. Bože, čo si mi týmto chcel povedať?

Medzi moje oblasti pôsobenia patria sociálna oblasť, pomoc rodinám, podpora rozvoja mládeže, školstvo, regionálny rozvoj a turistický ruch. Povzbudzujem ľudí k aktívnej účasti na verejnom živote a v politike a hľadám riešenia pre problémy v mojom regióne. Vnímam však mnohé chyby v nastavení systému sociálnej a rodinnej politiky. Preto pokračujem vo svojej politickej misii aj naďalej a kandidujem do Národnej rady SR v parlamentných voľbách 2020 za OĽANO. V prípade, že budem zvolená, budem pokračovať vo svojej doterajšej agende a chcela by som byť kontaktným bodom, pre ľudí z regiónov, ktorí bojujú s nespravodlivosťou a korupciou alebo jednoducho potrebujú pomoc.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium