Dobré správy
- Michaela Vyhnalová
Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom. - Michaela Vyhnalová
Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom. - Richard Rohr
Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
- Michaela Vyhnalová
Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy. - Michaela Vyhnalová
„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
Video
Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.
Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.
Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu
Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.
Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.
Príbeh - Maria Teresa Galeano de Baez
Zázračne uzdravená z artritídy
Pán ju zázračne uzdravil z artritídy. Je doktorkou psychológie v Asunción. (Paraguaj)
Trpela som reumatickou artritídou, ktorá sa minulý október okrem celkového vyčerpania ohlásila silnými bolesťami v členkoch, kolenách a zápästiach.
Túto chorou si nemožno mýliť so zápalom kĺbov alebo reumatizmom, chorobami, ktoré prichádzajú vekom a nemajú ťažké následky. O artritis reumatoidea nevedno, z čoho vzniká, ani ako sa lieči.
Napáda kĺby a spôsobuje hrozné bolesti, telo chorého sa deformuje a znehybnieva a napokon pacient končí na vozíku.
V domnienke, že nejde o nič vážne, som sa obrátila na lekára, a ten ma poslal na vyšetrenia, ktoré potvrdili ochorenie na artritídu, artritestom sa určila moja choroba. Profesionálna chemička, čo robila laboratórny rozbor, mi odporučila liečbu v Spojených štátoch. V Artritickom stredisku, kde ma liečili, zapôsobil na mňa pohľad na osoby v rozličných štádiách choroby.
Doktor Alonso Portuondo, odborník, potvrdil moju diagnózu a povedal mi, že táto choroba sa nedá vyliečiť. Jediné, čo možno urobiť, je usilovať sa zabrániť jej postupu prostredníctvom zlatých solí. Tento spôsob má svoje negatívne následky, ktoré nedali na seba dlho čakať. Po tele sa mi vyhadzovali vyrážky, vypadávali mi vlasy a odpadali nechty na nohách. Klesla mi hladina trombocytov a bielych krviniek. Práve vo chvíli, keď mi lieky začali škodiť, prišiel do Paraguaja otec Tardif.
Prvý raz som ho počula v kostole svätého Alfonza. Počas modlitby som cítila, akoby mi išlo srdce vyskočiť. Búchalo tak silne, že som počula jeho tlkot. Druhý raz to bolo v kostole plukovníka Ovieda. A opäť ma počas uzdravovacej služby pochytila triaška.
Otec povedal, nech si kľaknú dve ženy choré na artritídu, lebo sa v tejto chvíli uzdravujú. Pravdu povediac, nevyvolalo to vo mne nádej, lebo mi nenapadlo, že by som mohla byť uzdravená, a ani som v tento typ liečby neverila, azda pre nedostatok viery.
Zúčastnila som sa na tretej omši. Odvtedy mi bolesti poľavili a už som nebrala lieky. Moja matka si u sestry Margity Princeovej overila dátum odchodu otca Emiliana a ešte na letisku sa otec Emiliano s otcom Andrésom Carom pomodlili za moje vyzdravenie. Keď skončili, otec Emiliano mi povedal: „Nehovor, mám artritídu“, povedz, „mala som ju“, lebo si uzdravená.
Bolesti sa mi už nevrátili, prestala som brať lieky. V tom čase som totiž brala až dvanásť acylpyrínov za deň okrem týždenných injekcií zlatých solí.
Spravili mi laboratórne vyšetrenia a naozaj som bola vyliečená. Doktor Nicolás Breuer, veľmi veriaci človek, ktorý sa o mňa stará v Asuncióne, mi povedal: Treba pripustiť, že nad všetkou vedou stojí niekto mocnejší, pre ktorého nie je nič nemožné.
Ako mi lekári vysvetlili, osobe, ktorá sa z tejto choroby prípadne aj vyliečila, nikdy nezmizne dôkaz v podobe artritestu, lebo táto stopa jej ostane po celý život. Je to ako s chorým po infarkte: ostáva mu na srdci jazva. Napriek tomu vyšetrenia, ktoré mi robili, ukazujú, že krížiky artritestu zmizli. Existuje na to len jediné vysvetlenie – Boží zázrak.
25. augusta 1981
Najnovšie
- Martin Fedorko
Obrátenie ako cesta - Zuzana Chochulová
Akú farbu má duša človeka - Yvona Jandzíková
Keď lietajú motýle - Ľubomír Klieštik
Veľký príbeh o malej Lucke - Lucia Drábiková
Vo všetkom slávne víťazím(e) skrze Toho, ktorý nás miluje.
Náhodné
- Lucia Babiak
Oslobodená z úzkosti - Derek Prince
Boží liek - Zhafar Bhatti
Uväznený za ohlasovanie evanjelia - Steve Strang
Máte rakovinu! - Ing. Dušan Macko
Čo vie rozvrátiť a zachrániť rodinu?
Celkovo 495 príbehov v tomto jazyku.
Spolu 506 vo všetkých jazykoch. Pre zmenu jazyka prosím kliknite na jednu z vlajok.
Rozhovory
- Renáta Ocilková
Mám veľa dobrých skúsenosti s Rómami, hlavne s tými, ktorí sa nechávajú premieňať Bohom. Obrátení Rómovia sú mi v mnohom príkladom: sú vďační, verní priatelia, čistotní so zmyslom pre poriadok, starostliví rodičia, súdržní. Ich viera a vrúcne modlitby dokážu vyprosiť zázraky. Stretnutia s nimi sú pre mňa veľkým požehnaním. - Anna Verešová
Pri tejto očiste verejného života však musí byť prítomný silný kresťanský hlas. A tento hlas by mal upozorňovať na nenahraditeľnú úlohu, ktorú v každej spoločnosti hrá rodina. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde mladí ľudia nebudú váhať založiť si rodinu. Ako politici by sme našou prácou mali prispieť k tomu, aby tu bolo dosť práce, aby otcovia nemuseli chodiť na týždňovky do zahraničia, aby skrátka rodiny mohli ostať pokope doma, tu, na Slovensku. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde bude rodina na prvom mieste a v centre všetkých verejných politík. - Branislav Škripek
Korupcia začína v ľudských srdciach. Ak budeme považovať aj na Slovensku za normálne, že ak ideme na úrad, k lekárovi tak v rukách máme obálku s “nejakým všimným”, tak korupciu nevymýtime. Pred nejakým časom som čítal štatistický prieskum ktorý odhalil, že korupciu v nejakej forme schvaľuje až dve tretiny Slovákov. Nie ako niečo vítané, lež ako nevyhnutné zlo a nástroj spoločenského fungovania. To je vážna vec.
