Môj príbeh

Miloš Šípoš je ženatý a má dve deti. Pán ho slovami: „Čiň dobre, ži v pravde a pravda ťa vyslobodí,“ vrátil späť z klinickej smrti do života.

Vyrastal som v katolíckej rodine a od malička som bol vedený rodičmi a starými rodičmi navštevovať kostol. Viera v Boha, presnejšie, návšteva kostola, bola pre našu rodinu vždy dôležitá. Pochádzam z Topoľčian, vysokú školu som študoval v Bratislave a v roku 1989 som štúdium ukončil na Strojníckej fakulte STU. Tam som sa zoznámil so svojou manželkou, s ktorou sme sa neskôr vzali a dodnes sme spolu šťastní. Aj počas štúdia na vysokej škole som stále navštevoval omše a chodieval som na spovede. S jedným problémom som si však nevedel rady – žil som v neodpustení. Nedokázal som zabudnúť na krivdy, ktoré sa mi stali. Veľmi som sa preto trápil, pretože sa to týkalo mojej vlastnej rodiny. Stále som sa k tomu vracal a žil som ako v začarovanom kruhu. Po návrate zo základnej vojenskej služby som sa oženil a začal nový život ďaleko od svojho rodiska. Môj vnútorný stav to však  nijak nezmenilo a neovplyvnilo, stále som bol v zajatí neodpustenia. Dokonca sa to ešte zhoršovalo, pretože sa rozšíiroval okruh ľudí, ktorým som mal problém odpustiť. Trvalo to dva roky. Potom nastali udalosti, ktoré natrvalo zmenili môj život.

V roku 1992 som nastúpil do nemocnice na urologické vyšetrenie, práve v čase, keď som sa dostal do konfliktu s jednou príbuznou. Bol som z toho veľmi frustrovaný, trápilo ma to, no napriek tomu som si držal neodpustenie. Bol som presvedčený, že ja som konal správne. Vtedy som si neuvedomoval dosah svojho hriechu.

Po prijatí na urologické oddelenie som podstúpil cystoskopické vyšetrenie, pri ktorom došlo k vnútornému krvácaniu. Začali mi rapídne ubúdať sily, stále mi dávali krv, ale krvácanie sa nedarilo zastaviť. Preto ma promptne preložili na ARO. Tesne predtým som požiadal o návštevu kňaza, ktorému som vyznal všetky svoje hriechy. Kňaz mi nielenže dal rozhrešenie, ale počas spovede mi povedal aj svoje svedectvo o uzdravení z mozgovej obrny. Predtým bol vraj pripútaný na lôžko a úplne paralyzovaný, odkázaný na cudziu pomoc, ale Boh ho uzdravil a teraz z vďačnosti pomáha iným ľuďom, ktorí to potrebujú. Jeho posledné slová mi priniesli nádej: „Ježiš vás zachráni!“

Na jednotke intenzívnej starostlivosti som bol spočiatku sám, ale pred večerom pribudli ku mne ešte dvaja muži, ktorí však v ten istý deň zomreli. Vnímal som túto skutočnosť veľmi hmlisto, pretože som bol úplne zoslabnutý, ale informáciu o ich úmrtí som zachytil, pretože sa o nej hovorilo. Prepadol som strachu zo smrti a v beznádeji si uvedomoval dôsledky svojho zlého konania. Všetko to prispelo k tomu, že som začal ešte viac upadať psychicky i fyzicky. Blížil sa večer, vedel som to podľa zapnutého osvetlenia.

Bol som pripojený na umelé dýchanie. Zrazu som začul zvukový signál a z posledných síl som sa otočil. Na monitore som uvidel slabnúcu krivku činnosti srdca a začul hlas: „Odchádza nám!“

Neviem ako dlho to trvalo, ale posledné, čo si pamätám, boli znepokojené hlasy. Náhle som pocítil silný kŕč v tele a odrazu som len sledoval, ako sa vzďaľujem od postele, na ktorej som ležal. Krivka, ktorá monitorovala moje srdce sa zmenila na priamku – zlé znamenie... Moje telo ležalo bezvládne na nemocničnom lôžku, obklopené bezradnými lekármi pokúšajúcimi sa ma oživiť. Zrazu som pocítil silné, priam oceľové zovretie, niekto ma chytil a unášal preč. Išiel som tmavým tunelom veľkou rýchlosťou a z neho som prešiel do krajiny, kde bola len hmla, močiare a šero. Zmocnil sa ma veľký strach, skľúčenosť a beznádej. Vtom zaznel hlas: „Pusť ho!“ Na Jeho rozhodné slovo, vyrieknuté v autorite, zovretie ihneď povolilo a ja som uvidel jagavé svetlo a v ňom siluetu postavy, ktorá ku mne hovorí: „Čiň dobre, ži v pravde a pravda ťa vyslobodí“. V slovách tejto postavy som pocítil ohromnú lásku a súcit. Po chvíli som si uvedomil, že sa vraciam späť, uvidel som nemocnicu, miestnosť, kde leží moje telo, do ktorého som znovu vstúpil. Hneď nato som začul hlas doktora: „Máme ho!“ Čiara merajúca EKG môjho srdca sa znova zmenila na bežnú krivku, znamenajúcu pravidelnú činnosť srdca. To, čo sa mi stalo, zasiahlo a ovplyvnilo celý môj život. Spoznal som, že Boh je Láska, je živý a veľmi mocný. Daroval mi druhú šancu, vrátil ma zo smrti do života. Keď ma prepustili z nemocnice, ako prvé som navštívil osobu, ktorej som ublížil a prosil som ju o odpustenie. Boh to stretnutie pripravil, bola voči mne veľmi otvorená a došlo k nášmu zmiereniu.

Niet pochýb, že Pán už v mojom živote konal a povolával si ma k sebe. No až v roku 2002 som sa obrátil a znovuzrodil podľa Písma a prijal som Pána Ježiša Krista do svojho života ako Pána a Spasiteľa. Vyznal som mu všetky svoje hriechy a vedel som, že mi odpúšťa. V deň môjho obrátenia sa na bohoslužbe kázalo Božie slovo z Evanjelia Jána, 4. kap. 32. verša: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Toto Slovo ma zasiahlo do srdca ako blesk z neba, pretože práve tento odkaz som už dostal od Pána Ježiša na prahu života a smrti. Netrvalo dlho a Pán ma svojím slovom začal vyslobodzovať aj z väzenia neodpustenia. Konečne som bol slobodný a môžem len potvrdiť platnosť toho, čo je napísané: „Lebo ak odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí aj vám váš nebeský Otec.“

Chcem ešte spomenúť udalosť, ktorá sa mi prihodila v roku 2004, keď som bol pred operáciou pruhu a lekár ma poslal na kardiologickú ambulanciu, pretože sa mu nepozdával výsledok z EKG. Tam mi urobili podrobné vyšetrenia a zistili, že moje srdce sa môže kedykoľvek zastaviť, pretože je obkolesené interpolárnymi cestami. Informovali ma o tom, že sa musím podrobiť veľmi náročnej operácii, kde mi bude zavedená sonda priamo do srdcového svalu s cieľom prerušenia týchto životunebezpečných ciest. Povedal mi, aby som si doma usporiadal všetky záležitosti, pretože zákrok je veľmi vážny a riziko veľké. O operácii pruhu som už nemohol ani uvažovať. Išiel som domov a cestou premýšľal. Vedel som, že jedine Boh ma môže uzdraviť. Preto som začal volať k Pánovi a modliť sa modlitbu kráľa Ezechiáša, keď ochorel na smrť: „Prosím, ó Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom úprimným a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.“ Jeho odpoveďou bolo, aby som sa nechal pokrstiť. Poslúchol som.
Po krste som išiel ku kardiológovi a ten mi povedal, že už je známy termín vyšetrení pred samotným zákrokom. To bolo päť dní po krste.

Absolvoval som prvé vyšetrenie a na moju nesmiernu radosť mi lekár oznámil, že tam nevidí nález, kvôli ktorému som prišiel, ale okolo srdca sú všetky interpolárne cesty popretŕhané! Bol z toho taký prekvapený, že pre istotu toto vyšetrenie urobil ešte dvakrát.

V Biblii je napísané, že si máme nadovšetko chrániť srdce, lebo z neho pramení život. Boh opäť zvíťazil, uzdravil ma a ja môžem ďalej napĺňať Jeho plán pre svoj život. Som mu za všetko veľmi vďačný, On je lekár lekárov, je láskavý a milosrdný voči každému.

V súčasnosti sa naša duchovná služba preniesla na domácu skupinu. Hľadáme Božiu tvár a jeho smerovanie v duchovnej práci v mieste nášho bydliska, modlíme sa za to. Prežívame veľkú radosť z toho, že manželkin otec prijal Pána Ježiša Krista a vidíme Božiu ruku pri jeho liečení z vážnej choroby. Moju drahú manželku si Pán použil pre kázanie Evanjelia môjmu otcovi, ktorý v pokoji odišiel k Pánovi. Všetci v našej rodine sme znovuzrodení a modlíme sa spoločne za naše smerovanie v duchovnej službe, za naše vzťahy a za vedenie Duchom Svätým. Ako nám možnosti dovolia navštevujeme bohoslužby v Banskej Bystrici, raz za mesiac sa snažíme prísť do Bratislavy. Naše deti Peter a Mária sú v Pánovi a robia nám veľkú radosť. V súčasnosti študujú na VŠ a modlíme sa za ich budúcich partnerov a za ich smerovanie na Pánovej ceste. V duchovnej oblasti som dostal slovo, aby som si oddelil každé ráno a každý večer pre osobné spoločenstvo s Pánom, postil sa vo voľné dni, keď som doma, a každý deň sa sýtil Božím Slovom, aby Boh hovoril skrze Jeho Slovo ku mne. V pracovnej oblasti sa modlíme za Božiu prácu pre mňa, aby som sa mohol viac venovať Božiemu kráľovstvu a za Boží nápad na podnikanie, aby som mohol pomôcť ľuďom, ktorí vzhľadom na svoj vek, majú obmedzené možnosti nájsť si prácu. Chceme kvitnúť pre nášho drahého Pána tam, kde sme momentálne zasadení.

Bývame v staršom rodinnom domčeku, ktorý sme nazvali domom modlitby  "Bételom" a modlíme sa za financie na jeho rekonštrukciu. Neprestávam ďakovať Bohu za moju drahú manželku, ktorá je pre mňa dobrom od Hospodina, ktorú veľmi ľúbim a s ktorou sme spoločne slúžili v zhromaždení. Som vďační za naše deti, pretože sú darom od Boha pre nás. Som rovnako vďačný za každého brata a sestru v Kristovi, za našich rodičov, za príbuzných.

Minulý rok som absolvoval biopsiu prostaty a som veľmi vďačný Bohu za výborné výsledky. Upriamuje ma to ku tomu, aby sme sa ďalej modlili nielen za nás, ale aj za ľudí, ktorí to veľmi potrebujú, či už je to za uzdravenie alebo za inú pomoc v živote. Boh hovorí, že hľadá modlitebníkov, ktorí sa budú ku nemu modliť v duchu a v pravde. Vytvoril som e-mailové adresy bozieuzdravenie@gmail.com a boziapomoc@gmail.com pre zasielanie modlitebných prosieb, pretože si uvedomujem, že keď sme boli my v ťažkej situácii, Boh vzbudil ľudí, ktorí sa za nás úpenlivo modlili a Pán nás pozdvihol. Chcem povzbudiť aj každého čitateľa, že Bohu nie je nemožné niktoré Slovo a všetko je možné veriacemu. Jeho pomoc nikdy nemešká a prichádza v pravý čas.

Boh ma v roku 1992 zachránil z klinickej smrti a previedol ma zo smrti do života, odvtedy ubehlo 28 rokov a ja som Mu nesmierne vďačný, že žijem a chcem prežiť tento život v Jeho bázni a požehnaní tak, aby som bol požehnaním pre svoju drahú manželku, drahé deti aj pre iných a bol nájdený hodný pred Jeho tvárou.

V srdci mám veľkú túžbu po tom, aby som Boha Otca spoznával stále viac na svojich cestách a mohol naplniť Jeho vôľu pre môj život a život mojich drahých domácich viery a ľudí, ktorých poznám a ľudí, ktorých ešte nepoznám, ktorých mi Boh dá do cesty, aby som im hovoril o Ňom.