Dobré správy

  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Peter Mášik

small_small_Peter Masik.JPG

Farár vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Bratislave - Petržalke. Dogmatický teológ na CMBF ÚK.

Každý veriaci človek vie, že slová Biblie „Od večnosti som si ťa zamiloval“ nás uisťujú o tom, že nie sme Bohom zabudnuté deti, ale Bohom plánované, chcené a milované. A okrem lásky ku nám má Boh aj svoj plán, svoju vôľu s každým. Aj so mnou. Som kňazom, a preto pevne verím, ba som o tom presvedčený, že Boh ma povolal ku kňazskému životu, ku kňazskej službe v Cirkvi. Nebola to moja vôľa, ale Jeho.

Od detstva som vyrastal v úprimne veriacej a praktizujúcej rodine. Vo farnosti som mal možnosť spoznať viacero kňazov, z ktorých mi všetci boli dobrým vzorom. A i keď mi občas počas strednej školy preblesla myšlienka na kňazstvo, bola to pre mňa len neurčitá a nejasná predstava. Boli osemdesiate roky, vládla totalita - možno aj preto som sa rozhodol po gymnáziu študovať stavbu počítačov na elektrotechnickej fakulte.

Počas prvých rokov na vysokej som už vôbec nemyslel na niečo iné – zaujímalo ma štúdium a aj dievčatá.

Potom prišiel november 1989 a následné postupné zmeny. Pricestoval pápež Ján Pavol II., a ja mám dodnes v pamäti nezabudnuteľný zážitok zo svätej omše, ktorá sa na vajnorskom letisku konala v nedeľu Božieho milosrdenstva, 22. apríla 1990.

Bol som vtedy tretiak - zaľúbený, stále hľadajúci a otvorený. Boh ma už vtedy začal pripravovať na prijatie jeho vôle, ale ja som si mozaiku skladal len postupne. V roku 1990 som prečítal množstvo kníh, hádam všetky, ktoré začali vychádzať v katolíckych vydavateľstvách.

Ešte ich nebolo tak veľa. Doslova som hltal stránky svedectiev o prežívaní viery počas 40 rokov totality. Oslovilo ma svedectvo kardinála Korca spísané v knihách Od Barbarskej noci a neskôr som začal čítať všetky jeho knihy. Pamätám si na nadšenie a zápal, ktorý som cítil počas čítania knihy K manželstvu a rodine. Myslel som si, že to je Božia vôľa pre mňa. O niekoľko týždňov neskôr som si v predajni Lúč na Kapitulskej ulici kúpil knihu s fialovou obálkou a s titulom Kristov kňaz. Bolo to v jeden októbrový večer, keď som bol vo svojej izbe zahĺbený do čítania tejto knihy. Zrazu som pocítil taký silný a nástojčivý vnútorný hlas, že som sa zľakol. Hovoril mi, aby som sa stal kňazom. Bolo to niečo silné, jedinečné a nespochybniteľné. Môžem s pokojom povedať, že ten deň som vstával s presvedčením, že sa ožením, založím si rodinu, budem mať deti, a zaspával som s jasnou myšlienkou, že budem kňazom.

V nasledujúcich dňoch táto túžba nezmizla, ale práve naopak, začala postupne pretvárať celý môj život. Začal som o budúcnosti premýšľať v úplne iných kategóriách, ako dovtedy. Pochopiteľne, rozišiel som sa s dievčaťom, s ktorým som určitý čas chodil, začal som premýšľať, ako a kedy vstúpiť do seminára a začať študovať teológiu. Nakoniec som dokončil vysokú školu a v roku 1992 som bol prijatý do bratislavského seminára na formáciu ku kňazstvu a na teologické štúdium. Po úvodných dvoch rokoch v Bratislave som absolvoval teologické a nadstavbové štúdiá v Ríme na Pápežskej univerzite Sv. Kríža.

V roku 1999, na sklonku tisícročia, som bol vysvätený za kňaza pre vtedajšiu Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Ako kaplán som pôsobil v Šamoríne, ako správca farnosti v Závode a v súčasnosti som farárom vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke. Teraz prežívame rok kňazov, a ja počas neho ďakujem za už 10 rokov kňazskej služby.

Svoj krok, ktorým som sa vydal za Ježišovým hlasom, som nikdy neoľutoval. Za veľký dar kňazského povolania som vďačný a s pribúdajúcimi rokmi si stále viac uvedomujem, aký dobrý a milosrdný je ku mne Pán. Napriek tomu, že ma poznal a vedel, kto som a aký som, nechal vo mne zaznieť svoje silné volanie ku kňazstvu. Pripomínam mu to vo chvíľach skúšky, či vlastných zlyhaní a nedostatočnosti; vtedy, keď si uvedomujem, ako veľmi kňazské poslanie prevyšuje moje prirodzené dary a schopnosti. A Pán, i keď dopúšťa, nikdy neopúšťa. Dvojnásobne svojho kňaza, od ktorého robí závislým spásu toľkých duší. 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium