Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Vlado Žák
Nikdy som nebol tak naplnený, ako som dnes

small_small_ZAK (5).jpg

Pastor eXit mládeže, zodpovedný za víziu a smerovanie.

Môj príbeh sa začal ako príbeh mnohých Slovákov, ktorí sa narodili v kultúre, v ktorej boli od narodenia automaticky považovaní za kresťanov bez toho, aby vedeli, čo to skutočne znamená. Otázkou preto nebolo, či Boh je, ale AKÝ je.

Pamätám si, ako som už ako malý chlapec chodieval do kostola so svojou mamou a sestrami. Postupne sa pre mňa Boh začal stávať akousi prirodzenou súčasťou života, respektíve nedeľného doobedia. Tam to však aj skončilo.

„Bože, ja som tu dole na zemi, Ty sedíš tam hore na nebi, ja si riešim svoj život, zatiaľ, čo Ty máš určite plné ruky práce. Viem, že raz prídeš súdiť svet, ale to budem riešiť neskôr. Som mladý a život mám pred sebou.“

Asi tak by sa dalo popísať moje vtedajšie zmýšľanie o Bohu. Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil. Moje postupné dospievanie a otázky, ktoré s ním bezprostredne súviseli vo mne spôsobovali čoraz väčší pocit neistoty a prázdnoty. Rástol vo mne hlad po niečom skutočnom a reálnom. Vtedy som ešte nevedel, že to, čo hľadám, respektíve Toho, ktorého hľadám som mal celý čas rovno pred svojimi očami.

Niekedy v tom období vrcholila manželská kríza mojich rodičov, ktorú som ako teenager niesol veľmi ťažko. Moja modlitba, ak sa to tak dá nazvať, sa premenila v zúfalý výkrik, aby sa rodičia nerozviedli.

To, čo nasledovalo neskôr ovplyvnilo môj život do takej miery, že ešte aj teraz ako sedím vo vlaku a píšem týchto pár riadkov, mám chuť zakričať z okna do nebies jedno veľké ĎAKUJEM.

Vzťah mojich rodičov začal byť na nerozpoznanie od toho, na čo som bol ako dieťa zvyknutý. Hlučné noci, kedy som bol krikom z kuchyne nepríjemne prebúdzaný vystriedalo zamilované správanie mojich rodičov..., akoby boli vymenení. Keď mi rozprávali o ich blízkom vzťahu s Bohom skrze Ježiša Krista, ktorý ich zmenil a pritiahol si ich svojou láskou, tak sa moja predstava, ktorú som si za tie roky o Bohu vytvoril, začala meniť.

Po 6 mesiacoch som sa ocitol v spoločenstve úprimne veriacich ľudí. Nikdy nezabudnem na ten prvotný šok, ktorý som zažil. Ľudia vôkol mňa spievali piesne vďaky voči Bohu s takým presvedčením a zápalom, že som sa medzi nimi cítil ako Alica v krajine zázrakov. Vedel som, že veria v toho istého Boha ako ja, ale ten ich Boh bol akoby ďaleko bližší, milujúcejší a reálnejší.

Pamätám sa, ako som po návrate domov zavrel dvere mojej izby, kľakol si na zem a začal sa rozprávať s Bohom v modlitbe. Žiadne naučené frázy, len jednoduchý výkrik 13 ročného chlapca, ktorý sa stal prvým krokom na jednej krásnej a dobrodružnej ceste viery. Dovtedy som o Bohu vedel, ale teraz som ho poznal ako Boha nesmiernej lásky.

Odvtedy uplynulo viac než 15 rokov, počas ktorých bolo moje rozhodnutie nasledovať Ježiša Krista ešte mnohokrát preskúšané. Úprimná viera sa nezaobíde bez otázok a pochybností, avšak nikdy som nebol tak naplnený, ako som dnes.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium