Dobré správy

  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29
  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Yvona Jandzíková
Keď lietajú motýle

small_Yvona2.JPG

Žena so svedectvom o Božej vernosti

Predslov

Nemôžem inak, len zvestovať to, čoho sa moje, a teraz už aj manželove, ruky dotýkali, vyznávam to spolu s Jánom, ktorý vo svojom 1. liste v prvej kapitole hovorí:

Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkali, o slove života – a ten život sa zjavil, a videli sme a svedčíme a zvestujeme vám ten večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám – teda čo sme videli a počuli, zvestujeme vám, aby ste aj vy mali obecenstvo s nami. A naše obecenstvo je s Otcom a jeho Synom, Ježišom Kristom. A to vám píšeme nato, aby bola vaša radosť naplnená. A toto je zvesť, ktorú sme počuli od neho a ktorú vám zvestujeme, že Boh je svetlo, a že niet v ňom nijakej tmy. Keď povieme, že máme obecenstvo s ním a chodíme vo tme, luháme a nečiníme pravdu; ale keď chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým, a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu. Keď povieme, že nemáme hriech, sami seba zvádzame, a nie je v nás pravda. Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti. Keď povieme, že sme nehrešili, robíme ho luhárom, a niet v nás jeho slovo.

Milovaný brat, sestra, milovaný môj blížny, nech si ktokoľvek a kdekoľvek, túžim Ti odovzdať svedectvo môjho života, aby som ťa povzbudila vo viere, aby som ti uprostred tvojich okolností života povedala spolu s Pánom Ježišom:

Neboj sa, len ver!

Práve dnes máme spolu s mojím manželom 29. výročie svadby, resp. našej prvej svadby. Zároveň sme však novomanželia, pretože sme sa stali manželmi po druhýkrát...

-----------------------------

Z tmy do svetla
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla, ktorí ste kedysi neboli ani ľudom, ale teraz ste ľud Boží; ktorí ste neboli dostali milosrdenstva, ale teraz ste dostali milosrdenstvo. 1. Pet 2,9-10

Prvý dotyk
Dal som sa vyhľadať tým, ktorí sa nepýtali po mne; dal som sa nájsť tým, ktorí ma nehľadali. Povedal som: Hľa, tu som, tu som! Iz 65,1

Môj príbeh začína v detstve, kedy som raz išla zo školy domov, s taškou na chrbte. Kráčala som po schodoch v našom dome, a keď som stúpila na predposledný z nich v medziposchodí, prežila som zvláštny dotyk vo svojom vnútri. Zvláštny vnútorný hlas, ktorý akoby dával rečnícke otázky: „Prečo sme tu? Prečo mám toto telo, tieto ruky? Prečo je tento svet? Z akého dôvodu to všetko stojí a funguje tak, ako to vidím?“

Detstvo
Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky. Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre. Žiadna moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. Tvoje oči videli môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy ako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich. Ž 139,13-16

Narodila som sa na Morave. Z útleho predškolského detstva mi zostalo v pamäti len niekoľko krátkych epizód, väčšinou spojených so starými rodičmi z otcovej strany. Moji rodičia sa rozviedli, keď som chodila do tretej triedy. Vtedy sme to s mladším bratom prijali ako informáciu, ktorá nie veľmi ovplyvní náš život. Otec sa krátko na to druhýkrát oženil, žili sme len s mamou. Často k nám chodieval dedko, mamin otec. Brával nás na výlety, na tieto chvíle spomínam veľmi rada. Detstvo odchádzalo zo svojich topánok...

Dospievanie
...čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. Ž 69,21

...a na začiatku stredoškolských rokov sa mama vydala a presťahovali sme sa na Slovensko. Bola to zmena, ktorou bolo potrebné prejsť. Prostredie, reč, tradície, ka- maráti... Všetko bolo iné. Z tej doby mi v pamäti zostali večerné prechádzky osamote, kedy som niekde hlboko vnútri zápasila o ďalšie dni.

Začiatok dospelých rokov
A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné... Gal 5,19-21

Odchod z domu na vysokú školu do vzdialenejšieho mesta priniesol opäť nové zmeny. Štúdium bolo náročné, zostala vo mne stopa toho, že vždy pred skúškou som mala potrebu ísť na záchod vypovedať jednoduché slová, ktoré som vtedy nevnímala ako modlitbu, skôr ako odovzdanie sa do rúk nejakej vyššej dimenzii. Verila som, že okolnosti budú uspôsobené tak, že tou skúškou prejdem. Takmer vždy to fungovalo. Na vysokej škole som spoznala aj môjho budúceho manžela. Ľúbili sme sa, rozumeli sme si, nerozumeli sme si, skoro sme sa rozišli, ľúbili sme sa, rozumeli sme si, nerozumeli sme si ... ľúbili sme sa... Školu sme úspešne ukončili. Krátko na to som nečakane otehotnela. V čase rannej tehotnosti, keď som to ešte nevedela, liečila som sa na zdĺhavé zápalové ochorenie a užívala lieky, ktoré mohli ovplyvniť vývoj zdravého plodu. Z obavy, či sa nám narodí zdravé dieťa, či nie, rozhodli sme sa pre interrupciu. Tieto i ostatné okolnosti spôsobili naše neporozumenie si s mojou mamou, nekomunikovali sme spolu asi rok. Odišla som z domu.

Svadba
Keď vidím tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si postavil, myslím si: Čo je smrteľný človek,... Ž 8,4-5
...lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľ- né, buď tróny buď panstvá buď kniežatstvá, buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho Kol 1,16

Prijala ma rodina môjho nastávajúceho manžela. Z danej situácie vyplynula svadba. Po svadbe sme zostali bývať u manželovej starej mamy. Manžel krátko po svadbe išiel na rok na základnú vojenskú službu. Tento čas znamenal rok nášho odlúčenia, pre mňa prispôsobovanie sa životu v dome bez klasického komfortu ako je teplá voda, ústredné kúrenie, šporák. Bolo aj žiadúce prispôsobiť sa návštevám každú nedeľu v katolíckom kostole. Aj keď som tam chodila len preto, aby som nedráždila svoje okolie, v mojom srdci zostali z tej doby kázne miestneho farára, najmä jedna, kedy hovoril o tom, že Boh je všade okolo nás, prítomný vo všetkom, čo vidíme.

Spoločný život
Lebo ste boli ako blúdiace ovce,... 1. Pet 2,25
...lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí. Mt 7,8

Po návrate manžela z vojny sme sa presťahovali do mesta, do panelákového bytu. Narodila sa nám dcéra, veľmi sme sa z nej tešili. Rodičovstvo však prináša do života nové okolnosti, ktoré vzťah preveria. Každý z nás chápal veci iným spôsobom, a aj keď sa navonok zdalo všetko normálne, v mojom vnútri bol nepokoj a hľadanie. Hľadanie odpovedí na otázky, hľadanie autority, o ktorú sa môžem oprieť, keď nenachádzam pochopenie u manžela, hľadanie východiska z osamotenosti, sklamania. Postupne som sa začala zaujímať o to, či existuje Boh, ku ktorému sa v kostole modlili všetci tí, ktorí do neho chodili. Niečo ma priťahovalo, no boli mi cudzie všetky tie rituály, sochy, kríže, ružence. Manžela som považovala za veriaceho, no mnoho jeho prejavov vo mne začínalo spôsobovať väčší a väčší zmätok. Ako dcéra rástla, pýtala som sa sama seba, ako ju budem vychovávať, keď jej otec verí v Boha a ja nie. „Ako ju mám učiť modliť sa, keď prítomnosť a svedectvo Boha vo svojom srdci nemám? Je Boh alebo nie je?“ Čítala som rôzne knihy a hľadala niečo hmatateľné.

Stretnutie s Pánom Ježišom Kristom
Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma? Lk 24,36

Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca. A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pred ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia. Žd 4,12

Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole. Mt 13,44

Vo veku dcériných necelých dvoch rokov a očakávania druhého dieťaťa som sa dozvedela, že môj brat uveril v Boha. Pri jednej návšteve u mamy som po rozhovore s ním súhlasila s návštevou kresťanského spoločenstva. Keď som počula piesne a chvály, ktoré tam ľudia spievali, moje srdce horelo a prežívalo pocit veľkého dojatia. Miestny pastor hovoril a na konci dal výzvu, kto chce prijať Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa svojho života, nech príde dopredu. Vstala som ako priťahovaná nejakým magnetom. Ten okamih uvedomenia si vlastnej stratenosti, špiny a hriešnosti bol nezabudnuteľný a veľmi dôrazný. Plakala som dlho, dlho. Nemohla som sa vrátiť na svoje pôvodné miesto, kde som predtým sedela. Zostala som vpredu, priložili mi stoličku, ...slzy zo mňa akoby zmývali všetko, čo som žila dovtedy... neviem, ako dlho to trvalo. Prišla nepopísateľná úľava, v mojom srdci zavládol mier, žiadne slová nevedeli vyjadriť tú slobodu a radosť, už tam nebolo prázdno.

Nový život
Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej materi a nevestu proti jej svokre, a nepriateľmi človeka budú jeho domáci. Ten, kto má radšej otca alebo mater ako mňa, nie je ma hodný; a kto má radšej syna, alebo dcéru ako mňa, nie je ma hodný; a kto neberie svojho kríža a nejde za mnou, nie je ma hodný. Kto nájde svoju dušu, stratí ju, a kto pre mňa stratí svoju dušu, nájde ju. Mat 10,34-39

Darom som dostala Bibliu. Od mamy som sa vrátila domov a mala veľkú túžbu sa s nájdenou radosťou podeliť s manželom. Na moje veľké sklamanie... on túto radosť so mnou nezdieľal. Nezostávalo nič iné, len sa s danou situáciou vysporiadať. Jeho rodina ma síce vypočula, no ani ich sa moja správa, že som našla Boha, nijako nedotkla. Narodil sa nám syn a s ním obdobie rodičovského šťastia a manželského zblíženia sa. Prichádzalo však niečo nové, čo prinášalo odcudzenie v našich rozhovoroch, konaní, rozhodovaní sa v každodennom žití. Čítala som Božie Slovo a v Ňom pomaly rástla. Zdieľala som sa občasne s mojím bratom cez telefón. Po troch rokoch sa narodil ďalší syn. Náš vzťah s manželom bol založený na duševnej a telesnej láske, preto napriek duchovnej priepasti, ktorá sa stále prehlbovala, prinášala zranenia, zlyhania na oboch stranách, bolesť a trápenie, žili sme navonok ako normálna rodina. Jedného dňa som našla v poštovej schránke leták s pozvánkou na film Ježiš. Moje srdce pookrialo, túžila som po niekom, kto vie, čo je to živá viera v Ježiša Krista. S radosťou som išla na premietanie a v ankete organizátorov uviedla svoje telefónne číslo a vyznanie, že Ježiš Kristus je môj Pán. Ozvali sa mi a odvtedy mi bolo darované navštevovať spolo- čenstvo, ktoré sa stretávalo k čítaniu Božieho Slova. Manžel moje pozvania neprijal. Čas plynul, narodilo sa nám štvrté dieťa, syn. V tom období zomrela manželova stará mama. Zostal po nej prázdny dom... ten, v ktorom sme začínali. Manželovou veľkou túžbou bolo dom zrekonštruovať a tak pripraviť pre deti a rodinu lepšie podmienky. Presťahovali sme sa do manželovej rodnej dediny, do dvojizbového bytu, aby sme boli blízko stavbe. Tým postupne ustala moja účasť v spoločenstve pri Božom Slove.

Stavba
Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach. Ef,6,12
A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom Sk 16,31
Čelili sme novým prekážkam a skúškam, z ktorých plynuli nové trápenia a zranenia. Cez to všetko bežný pozorovateľ mohol povedať, že sme šťastná rodina. Deti rástli, prospievali, budovali sme dom. Napriek priepasti medzi nami Pán Ježiš držal náš vzťah, naše deti mali radostné detstvo. Počas tohto trojročného obdobia, kým sme sa presťahovali do hotového domu sa stali tri zásadné udalosti. K Pánovi Ježišovi sa ob- rátila naša dcéra a veľmi nebojácne hájila pravdy živého vzťahu s Bohom na hodinách katolíckeho náboženstva. Druhou udalosťou bol môj zážitok zvláštneho stavu, kedy som varila robotníkom na stavbu, spievajúc Bohu chvály. Naraz ma v duchu neznáma sila ťahala niekam do výšky. Zľakla som sa a otvorila oči. Treťou bol môj sen, ktorý sa hlboko vpísal do môjho srdca. Videla som v ňom náš budúci zrekonštruovaný dom z vtáčej perspektívy. Všade okolo neho boli vysoké vody, ktoré niekoľkonásobne prevyšovali vrchol strechy. Tie vysoké vody boli držané rybárskymi sieťami, ktoré im nedovoľovali dom zaplaviť. Tento obraz chvíľu trval a potom po hladine tých vôd plával obrovský had, pripomínajúci kobru. Niekoľkokrát oboplával náš dom a odplával preč. Až pri jeho odchode som si v tom sne všimla, že na jeho chvoste sa jednou rukou držalo dieťa. Zobudila som sa. S postupujúcim časom viac a viac poznávam význam toho sna.

Rodinný dom
...ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov – pred tvárou Boha, ktorému uveril, a ktorý oživuje mŕtvych a volá to, čo nie je, ako čo by bolo; ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji,... Rim 4,17-18
A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia. Žd 11,1

Keď mal najmladší syn tri roky, presťahovali sme sa do domu. Manžel bol šťastný, a keď bol on šťastný, úprimne som chcela zdieľať s ním to šťastie. Prežívala som však rozporuplné pocity, ktoré pretrvávali dlhé roky. Udržiavanie domu vyžadovalo oveľa viac práce ako som bola zvyknutá. Ťažko som niesla, že deti majú svoje detské izby na poschodí, čo som si pri stavebných prácach neuvedomovala. V tom období som po dvanástich rokoch na materskej dovolenke začala opäť pracovať. Tlak nových okol- ností narastal, a nakoniec bol tak veľký, že som prežila, že si už sama neporadím, že potrebujem byť opäť s Božím ľudom. Nevedela som, kam ísť, túžila som nájsť živé spoločenstvo veriacich blízko bydliska. Podarilo sa mi to. Môj vnútorný človek sa upevňoval. Zo strany manžela som začala viac a viac narážať na nesúhlas, aby som chodila do spoločenstva veriacich. Prestala som, no vzťahu to pomohlo len prechodne a zdanlivo, priepasť medzi nami pretrvávala. Postupne som opäť začala. Mali sme dlhé, vleklé obdobia, kedy sme spolu nežili ako manželia, niekedy akoby sa zdalo, že svitá na lepšie časy, no opäť sa kríza prehĺbila. Postupné odcudzenie nastalo vo všetkých sférach. Obaja sme rodinne založení, trpeli sme obaja, no každý na inej strane brehu. Mne napriek bolestiam duše Pán Ježiš dával radosť a stálu vieru, že má všetko vo svojich rukách, manžel bolesť duše a odcudzenie chcel prehlušiť prácou.

Rozvod

Na malú chvíľku som ťa opustil a v preveľkom zľutovaní ťa zhromaždím; v záplave hnevu skryl som na chvíľu svoju tvár pred tebou a vo večnej milosti zľutujem sa nad tebou, hovorí tvoj vy- kupiteľ Hospodin. Lebo toto mi je ako pri vodách Noacha, keď som prisahal, že neprejdú viacej vody Noachove po zemi, tak som prisahal, že sa nerozhnevám na teba ani ťa nepokáram. Lebo vrchy ustúpia a brehy sa pohnú so svojho miesta, ale moja milosť neustúpi od teba, a zmluva môjho pokoja sa nepohne, hovorí tvoj zľutovník Hospodin. Oj, ty strápená, zmietaná víchricou, nemajúca potešenia, hľa, ja položím tvoje kamene v ozdobné stibium a založím ťa na zafíroch. A učiním tvoje cimbury z rubína a tvoje brány zo vzácnych kameňov. A všetci tvoji synovia budú učení od Hospodina a hojnosť pokoja budú mať tvoji synovia. Budeš pevne postavená na spravodlivosti a budeš ďaleko od útisku, lebo sa nebudeš báť, a od strachu, lebo sa nepriblíži k tebe. Hľa, keby sa predsa niekto zrotil proti tebe, nebude to odo mňa. Ktože sa zrotí proti tebe? Padne pre teba. Hľa, ja som stvoril kováča, ktorý dýma na oheň z uhlia a vyrába zbrane podľa svojej práce; a ja som stvoril i zhubcu, aby kazil. Niktorý nástroj, utvorený proti tebe, sa nepodarí, a každý jazyk, ktorý by povstal proti tebe na súde, odsúdiš. To je dedičstvo služobníkov Hospodinových a ich spravodlivosť odo mňa, hovorí Hospodin. Iz 54,7-17

Posledným klincom do rakvy nášho manželstva bolo, že som prišla o zamestnanie. Nepochopenia a nedorozumenia narastali, peniaze chýbali, nemohla som nájsť prácu s primeraným pracovným časom. Manžel pracoval celé dni a nedokázala som si pred- staviť, že budem mimo domov aj ja, keďže sme v tom čase mali dospievajúcich synov. Dcéra už bola na vysokej škole. Verila som, že Boh mi rozumie a vidí moju situáciu. Napriek dôvere Božím zasľúbeniam a chodeniu vierou a nie videním, boli dni, kedy ma premáhali pocity frustrácie. Manžel tlak nedostatku peňazí a nenaplnenia jeho očakávaní nevydržal. Našiel si priateľku a požiadal o rozvod. Verdikt súdu som na druhom stání prijala pod tlakom okolností. Dvaja vtedy ešte neplnoletí synovia boli pridelení na manželovu žiadosť jemu, nakoľko bolo vyhovené jeho argumentom, že on je vlastníkom domu (dom bol predmetom jeho dedičstva) a synovia majú v tomto dome domov, zároveň je aj ich hlavným živiteľom.

Život v odlúčení
Lebo tvojím manželom je tvoj učiniteľ; Hospodin Zástupov je jeho meno, a tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov, bude sa volať Bohom celej zeme. Lebo Hospodin ťa povolá ako opustenú ženu ubolenú v duchu, a ako ženu mladosti, keď je odmietnutá, hovorí tvoj Boh. Iz 54, 5-6

A či nie je toto pôst, aký som vyvolil: rozopäť putá bezbožnosti, rozviazať uzly jarma, prepustiť zlomených slobodných a aby ste roztrhli každé jarmo? Iz 58,6

Po rozvode som si myslela, že napriek okolnostiam dokážem vďaka Pánovi žiť v dome naďalej. No opak bol pravdou, zlyhala som. Po obrovskom neporozumení, ktoré skončilo fyzickým násilím na obidvoch stranách, som sa odsťahovala z nášho domu. Na tri mesiace ma prijala naša suseda, neskôr som si našla byt v neďalekom meste. Napriek finančným ťažkostiam a bolesti v duši som prežívala neuveriteľnú prítomnosť Pána Ježiša Krista a radosť v Ňom. Po pár mesiacoch strávených v tomto byte, počúvla som na vedenie Ducha Svätého, ktorý ku mne prehovoril skrze jednu sestru, a napriek nezmeneným okolnostiam som sa vrátila.

Po návrate
Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú. Pripravuješ predo mnou stôl pred mojimi protivníkmi; olejom mažeš bohato moju hlavu; môj pohár preteká. Ž 23,4-5

Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom. A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha. Jób 19,25-26

Ani neviem popísať počiatočné mesiace. Mala som nesmiernu radosť, že môžem byť opäť v prítomnosti detí. Keď som bola v odlúčení od nich, naše vzťahy sa samozrejme neprerušili, často ma navštevovali, telefonovali sme si. Prirodzene však v spoločnej domácnosti je vzťah úplne iný. Moja bolesť v duši však pretrvávala, pretože vzťah s manželom zostával formálny. Bol to čas môjho úpenlivého volania na Pána. Po pár týždňoch sa manžel s priateľkou rozišiel. Náš vzťah sa nebadane a pomaly začal meniť. Ako keď stúpate z hlbiny smerom hore. Vyhovela som manželovej požiadavke a prestala chodiť do spoločenstva veriacich. Vo svojom srdci som urobila rozhodnutie a vydala sa cestou ísť pracovať do Rakúska ako opatrovateľka. Zázračne sa všetko začalo napravovať a uzdravovať. Obaja sme sa s manželom snažili, aby sme opäť žili ako rodina. Navonok to tak opäť vyzeralo. Takto sme žili tri roky. Postupne v našich rozhovoroch však vždy prišiel moment, kedy bolo potrebné prestať hovoriť, pretože neexistovalo pokračovanie. Východiská z problémov sme videli každý niekde inde, hodnoty, ktoré sme uznávali, sa opäť líšili. Okrem toho som neprežívala manželov záujem o mňa tak, akoby som túžila. Aj keď som sa tešila v Pánovi Ježišovi a v Ňom som mala dosť, vyznávam, že bolo nad moje sily žiť opäť v prázdnom formálnom vzťahu. Videla som, že manžel nedokáže prekročiť svoj tieň.

Prosba o milosť
A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to? A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade. Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Luk 18,36-38

S milosrdným svätým sa dokazuješ milosrdným svätým; s bezúhonným človekom sa dokazuješ bezúhonným; s čistým sa dokazuješ čistým a s premršteným sa dokazuješ prevráteným. Ž 18,26-27

Jedno upršané poobedie som volala k Bohu o milosť. „Pane Ježišu, ty naozaj chceš, aby som takto žila? Neustále s neprejavenou láskou od muža? Neverím, že tvoja kráľovská dcéra má takto aj naďalej žiť.“ Naraz prišlo zjavenie. Uverila som, že Boh mi dal mimoriadnu milosť. Bola som zvláštne vedená, moje pohnútky neviem logicky vysvetliť, cez internet mi bolo darované skontaktovať sa s jedným mužom, budem ho nazývať muž X, s ktorým som si pár dní dopisovala. Nakoniec sme sa dohodli na stretnutí. Pred prvým stretnutím som prosila Pána, aby mi potvrdil, že mi dáva vedieť, že je so mnou. Potvrdenie prišlo ešte ten večer skrze jednu situáciu, ktorá bola naprosto mimoriadna a vedela som, že je od Boha. S daným mužom som sa stretla... prvýkrát a potom ešte niekoľkokrát. Prijímala som to ako dar, Pán mi doprial uhasiť ten smäd po duševnom naplnení lásky. Prežívala som naprostý pokoj v Duchu Svätom, napriek skutočnosti, že sa to vymykalo všetkým Božím nariadeniam a schémam. Manželovi som oznámila, že od neho chcem odísť, že už s ním nedokážem žiť. Oznámila som mu to. Nechápal moje konanie, bol zmätený, cítil sa podvedený. Po pár dňoch, keď videl, že vzťah s ním chcem naozaj ukončiť, bol veľmi nešťastný. Spoznal, že ma stráca a že to začína byť nezvratný fakt. Niekoľko dní ho premáhal žiaľ a plač. Moje srdce voči nemu v tom čase bolo zavreté ako k partnerovi, cítila som s ním, ako Pán Ježiš s hriešnikom.

Nadprirodzený zásah
A toto ti bude znamením od Hospodina, že Hospodin učiní túto vec, ktorú hovoril. Hľa, vrátim tieň stupňov, ktorý zišiel slnkom, po stupňoch hodín Achazových naspäť o desať stupňov. A tak sa vrátilo slnko o desať stupňov po stupňoch, po ktorých bolo zišlo. Iz 38,7-8

On je počiatkom ciest silného Boha. Ten, ktorý ho učinil, sám jediný to dokáže, aby sa priblížil k nemu jeho meč. Jób 40,19

Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok. Pr 16,9

Do tejto situácie sa vložil Boh sám. Jedného dňa počas stretnutia s mužom X som ho vyzvala, aby navrhol, na akú čerpaciu stanicu pôjdeme na benzín. Išli sme, kam po- vedal. Na tomto mieste, v danom čase, uprostred veľkého mesta, naprosto nečakane, sme stretli môjho manžela. Môj manžel bol rovnako prekvapený ako my, no jeho slová zneli: „Žiadam vás, aby ste moju manželku nechal na pokoji, pretože pred Bohom sme stále manželia“ ... Muž X na jeho slová nemal žiadny argument.

Nasledujúce dni mi manžel povedal, že som to nepochopila, že mojím darom je on, pretože sa s ním niečo stalo. Že on vidí, čo predtým nevidel, uvedomuje si to, čo si predtým neuvedomoval. Moje srdce však bolo stále nasmerované k mužovi X. Svedectvo Božej ruky v uplynulých udalostiach som však nemohla poprieť. Prišiel dátum môjho odchodu do práce na dvojtýždňový turnus. Žiaľ môjho manžela neustával, urobil by čokoľvek, len aby ma nestratil. Začal sa modliť a volať k Bohu o pomoc. Pán Ježiš sa ho začal dotýkať...

a obrátil žulu na prameň vody. Ž 114,8

Ja medzitým oddelená od všetkého v zahraničí som hľadala vo svojom srdci smer. Nedokázala som si poručiť a vzdať sa toho pocitu, ktorý som prežívala s mužom X. Prešla som modlitebným zápasom a... pochopila, že je potrebné všetko pustiť z rúk a neusilovať o nič. Už som sa ani nemodlila, len som sa poddala a čakala, že Boh ku mne cez situácie a okolnosti začne hovoriť sám. Sama pre seba som si nazvala, že znamením, ktoré bude znamenať návrat k môjmu manželovi, bude, že ku mne priletia nové motýle.

Motýľ
A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda. 2. Kor 3,17
A znova sa ma dotkol ten ktosi na pohľad ako človek a posilnil ma. Dan 10,18 A kto vie, či práve pre čas, ako je toto, neprišla si ku kráľovstvu! Est 4,14

Jedno nádherné slnečné ráno som ráno vstala, obliekla si nové oblečenie a prežívala zvláštnu slobodu. Pani, o ktorú sa starám, bola tiež to ráno radostná a uvoľnená. Vyrazili sme ako každé ráno nakupovať do neďalekého obchodu. Chodili sme pomedzi regále a rozprávali sa o bežných veciach. Ako sme tak chodili, uvidela som v jednom veľkom úplne prázdnom regáli stočenú látku, žiadny obal, žiadna cenovka. Zaujala ma jej ružovo-fialová farba, preto som k nej pristúpila a rozbalila ju. To, čo som uvidela, bolo ako blesk z neba. Látka nebola látka, bola to posteľná obliečka, a na nej bol nádherný ... veľký ... MOTÝĽ. Pri zjaveniach Božích niet slov, srdce zalieva nepopísateľná radosť, úžas, dojatie. Obliečku som si kúpila. Ten deň som niekoľkokrát v srdci počula hlas, ktorý akoby ku mne hovoril a pripomínal mi, kto je pre mňa môj manžel a neznáma sila vo mne rodila lásku k nemu. S mužom X som kontakt prerušila. S manželom som sa s mojím prežívaním hneď nepodelila, chcela som všetko nechať dozrieť do môjho návratu domov. Nič netušiac, poslal mi kuriérom kyticu kvetov a po pár dňoch ma v Rakúsku aj nečakane navštívil. Akoby som videla iného človeka. Dýchala z neho pokora a zlomenosť.

Žiadosť o ruku a obrat k Pánovi Ježišovi Kristovi
A tomu, ktorý môže učiniť nad všetko, nesmierne viac než prosíme alebo rozumieme, podľa moci ktorá pôsobí v nás Ef 3,20

Môj návrat z Rakúska bol tentokrát mimoriadny. Môj manžel ma čakal doma, pripravil nádherné pohostenie, kúpil nádhernú kyticu kvetov, kúpil prsteň s diamantom a požiadal ma o ruku. Pár dní na to odovzdal svoj život Pánovi Ježišovi Kristovi.  

Novota života
Len obcujte tak, aby to bolo hodno evanjelia Kristovho, aby som, či už keď prídem a vidím vás, a či súc neprítomný počul o vás, že stojíte v jednom duchu jednou dušou spolu zápasiac za vieru evanjelia. Fil 1,27

Tá pravda, ktorú manžel vyslovil mužovi X je platná. Verím, že pred Bohom sme nikdy neprestali byť manželia. Zákonom sveta, v ktorom žijeme, bolo však potrebné urobiť zadosť. Zobrali sme sa civilne na radnici. Pred Bohom sme obnovili manželský sľub v kresťanskom spoločenstve, ktoré som v minulosti navštevovala. V novote života obaja prežívame, že Ježiš Kristus je uprostred nás a každého z nás drží za ruku. Začína sa nová kapitola nášho života, už sa začala. Prekážky, protivenstvá a nedorozumenia prichádzajú stále, no tajomstvo úspechu tkvie v tom, že sme už obaja na rovnakom brehu.

Záver
Lebo raz hovorí silný Boh i dva razy, a človek to nevidí, vo sne videnia noci, keď pripadá hlboký spánok na ľudí v driemotách na posteli. Vtedy odhaľuje ucho ľudí a zapečaťuje to, čomu ich učí, aby odviedol človeka od zlého skutku a zakryl pýchu pred mužom. Zdržuje jeho dušu od jamy a jeho život, aby nenadišiel na meč. A je káraný bolesťou na svojej loži a jeho kosti trvalou pravotou káravou, takže si jeho život oškliví chlieb a jeho duša pokrm, ináč žiadúci. Jeho telo hynie, až ho nezrieť, a jeho kosti páčia, ktoré sa nevideli. A tak sa blíži jeho duša jame a jeho život usmrcujúcim. No, ak je pri ňom anjel vykladač, jeden z tisíca, aby oznámil za človeka jeho právo, vtedy sa zľutuje nad ním a povie: Vyprosti ho, aby nezostúpil do jamy; našiel som výkupné. Vtedy omladne jeho telo viac ako za detstva; navráti sa ku dňom svojej mladosti; bude sa modliť Bohu, a bude mu milostivý, a uvidí jeho tvár s jasotom, a Boh navráti smrteľnému človekovi jeho spravodlivosť. Bude spievať hľadiac na ľudí a povie: Zhrešil som a prevrátil som to, čo je pravé, a nie je mi odplatené podľa zásluhy. Vykúpil moju dušu, aby nešla do jamy, a môj život, aby videl svetlo. Hľa, to všetko robí silný Boh, a to dvakrát i trikrát pri človekovi, aby vrátil jeho dušu späť od jamy, aby bol osvietený svetlom živých. Jób 33,14-30

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a keby som nemal lásku, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásku keby som nemal, nič nie som. A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásku keby som nemal, nič mi to neprospieva. Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, nechová sa neslušne, nehľadá svoje vlastné, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlivo. Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená. Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme; ale keď príde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené. Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci. Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný. A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska. 1. Kor 13,1-13


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium