Dobré správy

  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03
  • Soľba Kláštor v lese
    Ako dať život na ostrove? Ako postaviť kláštor uprostred hlbokého lesa, ďaleko obývaných miest- od nuly, na blate a skládke? A čo viac, zaviesť do lesa komunikáciu, postaviť 10 chrámov, založiť detský domov a strednú školu. Pricestujte do Nikolo-Soľbinského ženského kláštora v mestečku Soľba Jaroslavskej oblasti, v Rusku a na vlastné oči sa presvedčíte, že Bohu nie je nič nemožné.
    2019-11-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Božena Paulínyová
Skutočná mama

small_small_Bozena Paulinyova.jpg

Manželka a mama troch detí.

Moje detstvo nemôžem považovať za príliš šťastné a harmonické. Skôr ako som začala vnímať svet a ľudí okolo seba úplne naplno, stratila som mamu vo svojich piatich rokoch.

Pamätám si pár situácií prežitých s ňou, ale ten pocit kto je a čo je skutočná mama som nikdy nezažila.

Ostali sme s bratom, ktorý je o šesť rokov starší, sami. Starí rodičia (z maminej strany), aby ten pocit zo straty manželky zmiernili a pomohli môjmu otcovi v nastávajúcich starostiach o dve deti, zobrali ma k sebe na dedinu, kde som začala chodiť aj do školy. Boli to nádherné roky, kde som cítila súdržnosť rodiny starej mamy, jej 6 súrodencov, ktorí tiež žili v tej istej dedine a ktorí si navzájom celé roky pomáhali a držali spolu v dobrom aj zlom. Také niečo sa z dnešných vzťahov vytráca. Tam som zakúšala každé prázdniny, až pokiaľ som nezačala pracovať a nezaložila si vlastnú rodinu, čo je to skutočne úplná, nádherná a spoľahlivá rodina. Ženy vedeli čo majú robiť, bez väčších rečí a hádaní a muži, tak isto bez reptania pomáhali a robili čo bolo treba okolo domu, detí i navzájom medzi rodinami.

Vo svojich ôsmich rokoch som sa presťahovala do Bratislavy k otcovi a bratovi. Otec bol vášnivý záhradkár, takže víkendy sme strávili v záhradke. Cez zimu k nám chodila otcova mama, aby trochu pomohla synovi a nám trochu nahradila mamu. Otec sa nikdy neoženil, aj keď mal príležitosti, bral ohľad na nás a pripomienky môjho staršieho brata, či by to bolo prijateľné aj pre nás. Som rada, že sa tak rozhodol, lebo niekedy je menej viac.

Otec nepil, nefajčil, naučil sa dobre variť a ako z chlapskej pozície vedel, tak sa snažil. Ja som samozrejme už vo svojich trinástich rokoch musela komplet zvládať domácnosť, čo mi na druhej strane veľmi pomohlo pri mojej rodine. Určite aj z tejto mojej životnej skúsenosti som sa snažila, čo najviac dať svojim trom deťom, aby pocítili čo je normálna, fungujúca celá rodina. Muž pochádzal z veriacej rodiny, ktorá mala tiež tri deti, tak aj jeho predstava bola mať takú rodinu. Hoci to bolo ťažké, ale keď sa môžete na partnera spoľahnúť, dá sa všetko prekonať.

Manžel mal prvých 15 rokov manželstva koníčka, ktorý pomáhal rodine zadovážiť aj nejakú tú korunku pomimo, no zobralo mu to všetok voľný čas, ktorý mohol venovať rodine a deťom. Bol zvyknutý, že jeho mama tiež všetko zvládala sama, lebo jeho otec robil pre zahraničný obchod až do odchodu na dôchodok a bol viac mimo republiky ako doma. Všetko sa nám snažil vynahradiť letnými dovolenkami, ktoré sme trávili pomerne často pri mori, čo tiež bolo úžasné a mohli sme si dovoliť aj auto, čo v tej dobe tiež nebolo až tak bežné ako dnes.

Ja som často aj sama s deťmi a prípadne aj s ich kamarátmi alebo bratrancami a sesternicami podnikala výlety na pár dní do Tatier, odkiať pochádzali moji starí rodičia a kde máme po nich krásny domček. Myslím si, že aj deťom prirástli tieto miesta k srdcu a radi sa tam vracajú aj sami so svojimi kamarátmi, kde načerpajú silu a energiu s čistej prírody a krásy slovenskej dediny.

Snažili sme sa hodne prežiť voľný čas s deťmi a dať im to najlepšie čo sa dalo a to sa dá pri vzájomnej súdržnosti, láske a tolerancii. Mám taký pocit a rovnaký aj môj manažel, že deti sa dobre cítia doma a radi trávia s nami spoločný čas.

Dôležité je sa otvorene doma rozprávať a vysvetlovať si veci z viacerých pohľadov a vypočuť si názor každého člena rodiny. Snažíme sa, pokiaľ to bude možné, aspoň dva, trikrát do roka stráviť spoločne víkend alebo týždeň dovolenky spoločne. Človeku je vždy veselšie a dobre, keď je doma viac ľudí, ktorí sa snažia navzájom si pomáhať a na ktorých sa dá spoľahnúť. Nehovoriac samozrejme, že je doma aj v viac smiechu a ruchu. To však patrí k životu a naši starí a prastarí rodičia žili vždy vo viacgeneračnom zväzku, jednom malom domčeku alebo s ďaleko viac deťmi ako majú dnešné rodinky.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium