Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Božena Paulínyová
Skutočná mama

small_small_Bozena Paulinyova.jpg

Manželka a mama troch detí.

Moje detstvo nemôžem považovať za príliš šťastné a harmonické. Skôr ako som začala vnímať svet a ľudí okolo seba úplne naplno, stratila som mamu vo svojich piatich rokoch.

Pamätám si pár situácií prežitých s ňou, ale ten pocit kto je a čo je skutočná mama som nikdy nezažila.

Ostali sme s bratom, ktorý je o šesť rokov starší, sami. Starí rodičia (z maminej strany), aby ten pocit zo straty manželky zmiernili a pomohli môjmu otcovi v nastávajúcich starostiach o dve deti, zobrali ma k sebe na dedinu, kde som začala chodiť aj do školy. Boli to nádherné roky, kde som cítila súdržnosť rodiny starej mamy, jej 6 súrodencov, ktorí tiež žili v tej istej dedine a ktorí si navzájom celé roky pomáhali a držali spolu v dobrom aj zlom. Také niečo sa z dnešných vzťahov vytráca. Tam som zakúšala každé prázdniny, až pokiaľ som nezačala pracovať a nezaložila si vlastnú rodinu, čo je to skutočne úplná, nádherná a spoľahlivá rodina. Ženy vedeli čo majú robiť, bez väčších rečí a hádaní a muži, tak isto bez reptania pomáhali a robili čo bolo treba okolo domu, detí i navzájom medzi rodinami.

Vo svojich ôsmich rokoch som sa presťahovala do Bratislavy k otcovi a bratovi. Otec bol vášnivý záhradkár, takže víkendy sme strávili v záhradke. Cez zimu k nám chodila otcova mama, aby trochu pomohla synovi a nám trochu nahradila mamu. Otec sa nikdy neoženil, aj keď mal príležitosti, bral ohľad na nás a pripomienky môjho staršieho brata, či by to bolo prijateľné aj pre nás. Som rada, že sa tak rozhodol, lebo niekedy je menej viac.

Otec nepil, nefajčil, naučil sa dobre variť a ako z chlapskej pozície vedel, tak sa snažil. Ja som samozrejme už vo svojich trinástich rokoch musela komplet zvládať domácnosť, čo mi na druhej strane veľmi pomohlo pri mojej rodine. Určite aj z tejto mojej životnej skúsenosti som sa snažila, čo najviac dať svojim trom deťom, aby pocítili čo je normálna, fungujúca celá rodina. Muž pochádzal z veriacej rodiny, ktorá mala tiež tri deti, tak aj jeho predstava bola mať takú rodinu. Hoci to bolo ťažké, ale keď sa môžete na partnera spoľahnúť, dá sa všetko prekonať.

Manžel mal prvých 15 rokov manželstva koníčka, ktorý pomáhal rodine zadovážiť aj nejakú tú korunku pomimo, no zobralo mu to všetok voľný čas, ktorý mohol venovať rodine a deťom. Bol zvyknutý, že jeho mama tiež všetko zvládala sama, lebo jeho otec robil pre zahraničný obchod až do odchodu na dôchodok a bol viac mimo republiky ako doma. Všetko sa nám snažil vynahradiť letnými dovolenkami, ktoré sme trávili pomerne často pri mori, čo tiež bolo úžasné a mohli sme si dovoliť aj auto, čo v tej dobe tiež nebolo až tak bežné ako dnes.

Ja som často aj sama s deťmi a prípadne aj s ich kamarátmi alebo bratrancami a sesternicami podnikala výlety na pár dní do Tatier, odkiať pochádzali moji starí rodičia a kde máme po nich krásny domček. Myslím si, že aj deťom prirástli tieto miesta k srdcu a radi sa tam vracajú aj sami so svojimi kamarátmi, kde načerpajú silu a energiu s čistej prírody a krásy slovenskej dediny.

Snažili sme sa hodne prežiť voľný čas s deťmi a dať im to najlepšie čo sa dalo a to sa dá pri vzájomnej súdržnosti, láske a tolerancii. Mám taký pocit a rovnaký aj môj manažel, že deti sa dobre cítia doma a radi trávia s nami spoločný čas.

Dôležité je sa otvorene doma rozprávať a vysvetlovať si veci z viacerých pohľadov a vypočuť si názor každého člena rodiny. Snažíme sa, pokiaľ to bude možné, aspoň dva, trikrát do roka stráviť spoločne víkend alebo týždeň dovolenky spoločne. Človeku je vždy veselšie a dobre, keď je doma viac ľudí, ktorí sa snažia navzájom si pomáhať a na ktorých sa dá spoľahnúť. Nehovoriac samozrejme, že je doma aj v viac smiechu a ruchu. To však patrí k životu a naši starí a prastarí rodičia žili vždy vo viacgeneračnom zväzku, jednom malom domčeku alebo s ďaleko viac deťmi ako majú dnešné rodinky.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium