Dobré správy

  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Božena Paulínyová
Skutočná mama

small_small_Bozena Paulinyova.jpg

Manželka a mama troch detí.

Moje detstvo nemôžem považovať za príliš šťastné a harmonické. Skôr ako som začala vnímať svet a ľudí okolo seba úplne naplno, stratila som mamu vo svojich piatich rokoch.

Pamätám si pár situácií prežitých s ňou, ale ten pocit kto je a čo je skutočná mama som nikdy nezažila.

Ostali sme s bratom, ktorý je o šesť rokov starší, sami. Starí rodičia (z maminej strany), aby ten pocit zo straty manželky zmiernili a pomohli môjmu otcovi v nastávajúcich starostiach o dve deti, zobrali ma k sebe na dedinu, kde som začala chodiť aj do školy. Boli to nádherné roky, kde som cítila súdržnosť rodiny starej mamy, jej 6 súrodencov, ktorí tiež žili v tej istej dedine a ktorí si navzájom celé roky pomáhali a držali spolu v dobrom aj zlom. Také niečo sa z dnešných vzťahov vytráca. Tam som zakúšala každé prázdniny, až pokiaľ som nezačala pracovať a nezaložila si vlastnú rodinu, čo je to skutočne úplná, nádherná a spoľahlivá rodina. Ženy vedeli čo majú robiť, bez väčších rečí a hádaní a muži, tak isto bez reptania pomáhali a robili čo bolo treba okolo domu, detí i navzájom medzi rodinami.

Vo svojich ôsmich rokoch som sa presťahovala do Bratislavy k otcovi a bratovi. Otec bol vášnivý záhradkár, takže víkendy sme strávili v záhradke. Cez zimu k nám chodila otcova mama, aby trochu pomohla synovi a nám trochu nahradila mamu. Otec sa nikdy neoženil, aj keď mal príležitosti, bral ohľad na nás a pripomienky môjho staršieho brata, či by to bolo prijateľné aj pre nás. Som rada, že sa tak rozhodol, lebo niekedy je menej viac.

Otec nepil, nefajčil, naučil sa dobre variť a ako z chlapskej pozície vedel, tak sa snažil. Ja som samozrejme už vo svojich trinástich rokoch musela komplet zvládať domácnosť, čo mi na druhej strane veľmi pomohlo pri mojej rodine. Určite aj z tejto mojej životnej skúsenosti som sa snažila, čo najviac dať svojim trom deťom, aby pocítili čo je normálna, fungujúca celá rodina. Muž pochádzal z veriacej rodiny, ktorá mala tiež tri deti, tak aj jeho predstava bola mať takú rodinu. Hoci to bolo ťažké, ale keď sa môžete na partnera spoľahnúť, dá sa všetko prekonať.

Manžel mal prvých 15 rokov manželstva koníčka, ktorý pomáhal rodine zadovážiť aj nejakú tú korunku pomimo, no zobralo mu to všetok voľný čas, ktorý mohol venovať rodine a deťom. Bol zvyknutý, že jeho mama tiež všetko zvládala sama, lebo jeho otec robil pre zahraničný obchod až do odchodu na dôchodok a bol viac mimo republiky ako doma. Všetko sa nám snažil vynahradiť letnými dovolenkami, ktoré sme trávili pomerne často pri mori, čo tiež bolo úžasné a mohli sme si dovoliť aj auto, čo v tej dobe tiež nebolo až tak bežné ako dnes.

Ja som často aj sama s deťmi a prípadne aj s ich kamarátmi alebo bratrancami a sesternicami podnikala výlety na pár dní do Tatier, odkiať pochádzali moji starí rodičia a kde máme po nich krásny domček. Myslím si, že aj deťom prirástli tieto miesta k srdcu a radi sa tam vracajú aj sami so svojimi kamarátmi, kde načerpajú silu a energiu s čistej prírody a krásy slovenskej dediny.

Snažili sme sa hodne prežiť voľný čas s deťmi a dať im to najlepšie čo sa dalo a to sa dá pri vzájomnej súdržnosti, láske a tolerancii. Mám taký pocit a rovnaký aj môj manažel, že deti sa dobre cítia doma a radi trávia s nami spoločný čas.

Dôležité je sa otvorene doma rozprávať a vysvetlovať si veci z viacerých pohľadov a vypočuť si názor každého člena rodiny. Snažíme sa, pokiaľ to bude možné, aspoň dva, trikrát do roka stráviť spoločne víkend alebo týždeň dovolenky spoločne. Človeku je vždy veselšie a dobre, keď je doma viac ľudí, ktorí sa snažia navzájom si pomáhať a na ktorých sa dá spoľahnúť. Nehovoriac samozrejme, že je doma aj v viac smiechu a ruchu. To však patrí k životu a naši starí a prastarí rodičia žili vždy vo viacgeneračnom zväzku, jednom malom domčeku alebo s ďaleko viac deťmi ako majú dnešné rodinky.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium