Môj príbeh

Som povolaním právnik, ženatý, mám štyri deti. Trinásť rokov som pôsobil v politike. V rámci pôsobenia v politike som bol prvým podpredsedom federálnej vlády Československa, prvým podpredsedom vlády Slovenskej republiky, premiérom vlády Slovenskej republiky, poslancom Národnej rady a ministrom spravodlivosti. Teraz opätovne pôsobím ako advokát.

Stretnutie s Kristom

Vyrastal som v katolíckej rodine, bolo nás päť detí a náboženstvo bolo súčasťou nášho životného štýlu. Žiadne zlomové body vo vzťahu ku náboženstvu som nezažil. Centrom môjho záujmu od mladých čias boli spoločenské vedy a spoločenské vzťahy. Najskôr iba nevdojak som začal registrovať javy okolo seba v spoločnosti a porovnávať ich s náboženským učením, ktorými by sa dali vysvetliť alebo vyvrátiť. Výsledky ma zaujali. Napríklad komunizmus odôvodňoval svoj boj proti náboženstvu a Cirkvi tvrdením, že on je vedeckým učením a náboženstvo je nevedeckým, ktoré beztak za jednu – dve generácie pod ťarchou vedeckých objavov zanikne. Základným filozofickým tvrdením marxizmu bolo tvrdenie, že Boh neexistuje, ale hmota je základom všetkého a je večná a nekonečná. Potom však prišla teória vzniku vesmíru v podobe Veľkého tresku. Bolo to niekedy v druhej polovici 60-tych rokov. Táto teória platí doteraz a všetky ďalšie fyzikálne aj astronomické objavy ju potvrdzujú. Komunisti ju však nemohli prijať. Vyvracala totiž ich tvrdenie, že hmota je večná a nekonečná. Z teórie Veľkého tresku vyplýva, že hmota nie je večná, ale začala vo Veľkom tresku. Doteraz platilo ako hypotéza, že v určitom okamihu sa vesmír môže prestať rozširovať, ale naopak sa začne sťahovať až opäť do stavu vo Veľkom tresku. Čiže do jedného bodu. Ak by platila táto hypotéza, potom by hmota nemohla byť nekonečná, ale konečná iba po bod, kedy sa vesmír začne opäť sťahovať naspäť. Nedávno som čítal, že vedci už teóriu opätovného sťahovania vesmíru do jedného bodu vylúčili. Veľký tresk však vyvrátil základné filozofické tvrdenie marxizmu. Cirkev nemala problémy s prijatím teórie Veľkého tresku. Komunizmus, ktorý tvrdil o sebe, že je vedeckou teóriou, bol novými vedeckými objavmi vyvrátený a Cirkev, o ktorej komunisti tvrdili, že je nevedecká, s novými vedeckými objavmi nemala problémy.

Iné pozorovanie bolo skôr praktické.

V auguste 1989 ma vtedajšia Štátna bezpečnosť zatkla a obvinila z poburovania a podvracania socialistického spoločenského poriadku. Posadili ma do väznice v Justičnom paláci v Bratislave a začali sa vypočúvania. Ja som si hneď na začiatku vypočúvania položil podmienku, že chcem mať na cele celé Sväté Písmo, Starý aj Nový Zákon, a  kým ho nebudem mať, nebudem vypovedať. Vyšetrovateľa, majora Štátnej bezpečnosti, to zarazilo a hoci by mi mohol poskytnúť Sväté Písmo, pretože svätých písiem, zhabaných na hranici, mali dosť, nechcel tak urobiť ani z prestížnych dôvodov. Napísal som manželke, aby mi poslala Sväté Písmo do väznice, ale po jednom zväzku, tak, ako ich stihnem prečítať. Čítal som si potom na cele Sväté Písmo, pomaly, aby som mal možnosť sa zamyslieť nad prečítaným a dovtedy som odmietal vypovedať. Vyšlo to tak, že po celé vyšetrovanie som nevypovedal ani vetu s odôvodnením, že nemám na cele ešte celé Sväté Písmo. Niekedy v októbri 1989 bolo vyšetrovanie uzavreté. Bolo nás päť obvinených, tzv. Bratislavská päťka a vyšetrovatelia by veľmi radi odhaľovali rozpory v našich výpovediach, keďže nás vypočúvali každého samostatne. V mojej výpovedi nemohli nájsť žiadne rozpory, pretože výpovede jednoducho nebolo. Trvanie na tom, že chcem mať Sväté Písmo na cele, mi pomohlo aj v rýdzom praktickom zmysle, že vyšetrovateľ sa nemohol špárať v rozdieloch medzi mojou výpoveďou a výpoveďami mojich spolu obvinených. Nakoniec to celé dopadlo úplne fantasticky, pretože komunizmus padol. Ja som sa dostal do federálnej vlády a dva týždne po prepustení z väzenia som sa stal nadriadeným vyšetrovateľa, ktorý ma chcel vo väznici vypočúvať. Boží zásah je niekedy naozaj nevyspytateľný.