Môj príbeh

Bývalý úspešný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie a viceprezident Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Viera prináša do života hodnoty

Volám sa Ján Filc, mám 56 rokov a chcel by som vydať svedectvo o stretnutí s Ježišom Kristom. Ako človek, ktorý je možno trocha viac v centre pozornosti, si myslím, že je síce pekné hovoriť o úspechoch a o úsilí človeka, ale veľakrát sa zabúda na to, že pokiaľ by toto úsilie nebolo požehnané, pokiaľ by neboli kroky človeka vedené naším Pánom, nenapĺňali by nás.  

Moje detstvo bolo veľmi krásne. Vyrastal som v rodine, ktorá nás s mojím bratom viedla ku Kristovi. Vždy, keď sa blížia vianočné sviatky, spomínam si na tie čarovné chvíle, kedy sme čakali na príchod Ježiška a na všetko to pekné, čo so sebou prinášal - či už to bol ozdobený stromček, či iné krásne maličkosti, ktoré nám v tej pomerne chudobnej dobe obohacovali život. Všetkým, čo naši rodičia robili, sa nás snažili viesť k presvedčeniu, že v týchto skutkoch a vo vianočných chvíľach je prítomný Ježiš Kristus. Toto nám malo zostať aj potom, keď prídeme na to, že darčeky neprináša Ježiško. Keď som v neskoršom veku našiel na krabici s vianočnými ozdobami nápis „Ježiškovi do nebíčka“, tak som si zakaždým zaspomínal na tie neuveriteľne šťastné okamžiky, ktoré sme spolu prežívali.  

Bohužiaľ sa stalo to, že neskôr sa moji rodičia rozviedli. Tá vnútorná, pokojná atmosféra pomaly vyprchávala. Bolo to v období, kedy u nás dosť silne zúril normalizačný proces. Na veci okolo viery sa akosi začalo zabúdať - akoby sa stali niečím, čo nepatrí do bežného života. Vzhľadom k tomu, že sme v tej dobe žili svojimi problémami a zakladali sme si rodinu, boli momenty, kedy sme skutočne nepociťovali prítomnosť nášho Pána v každodennom živote. Mal som však to šťastie, že som si našiel manželku z veriacej rodiny, ktorá mala svoje hodnoty skutočne postavené na viere v Pána. Uzatvorenie manželstva a narodenie detí priniesli obrovské šťastie do nášho bežného života a zároveň sme si uvedomili, že toto všetko je súčasťou Božieho plánu. Kristus nad nami držal ochrannú ruku a pomáhal nám prekonávať úskalia každodenného stresu a všetkých nárokov, ktoré život mladej rodine prinášal.

Keď sa pozerám na problémy, s ktorými sa nevedia mladí ľudia v spoločnom živote vyrovnať už na samom začiatku, myslím si, že tu absentuje viera, základná principiálna láska človeka k človeku ako k Božiemu stvoreniu a prevládajú veľmi pominuteľné hodnoty. Tieto prináša so sebou zmena životného štýlu a ekonomické dopady, ktoré dnes akoby určovali smer života. Nám viera priniesla v živote obrovsky veľa šťastia. Keď sme hľadali ďalšie možnosti existencie našej rodiny, jednoznačne sme sa stále viac prikláňali k bohatstvu, ktoré sme mali, keď sme sedeli spolu či už v kostole, alebo pri štedrovečernej večeri, či spolu so starými rodičmi pri nedeľnom obede. V takých chvíľach sme sa akosi dokázali trocha odpútať od bežných starostí a zamyseli sme sa nad hlbším zmyslom života. Nachádzali sme stále viac a viac dôvodov pre to, aby sme deti vychovávali vo viere v Boha, vo viere v Krista a vo všetky tie hodnoty, ktoré so sebou viera prináša. Myslím si, že sa nám to čiastočne podarilo. Naše deti vyrástli v dospelých ľudí, ktorí sa dokážu vo svete presadiť, dokážu nájsť hodnoty, vedia veľmi dobre spolupracovať s druhými. Pokiaľ budeme u našich detí a ich detí vidieť, že tieto hodnoty pretrvajú aj v budúcnosti, budeme veľmi šťastnými starými rodičmi. Nemám väčšej túžby ako prežiť ďalšie roky v atmosfére šťastia a pokoja, ktorý so sebou jednoznačne prináša vedomie, že naše kroky sleduje bytosť, ktorá má záujem na tom, aby sme vedeli žiť šťastne. Túto atmosféru pokoja chceme, samozrejme, vytvárať aj pre všetkých ďalších, ktorí s nami vstupujú do každodenného životného kolotoča.

Som presvedčený, že veľa ľudí, ktorí sa boria s problémami, či strádajú, by sa vedelo ďaleko ľahšie vyrovnať s negatívnymi stránkami života, keby nachádzali viac času na zamyslenie sa nad vyššími hodnotami. Ľudia totiž často porušujú základné princípy len z určitej skepsy, či zo strachu. Kristus vsak aj za nich priniesol v minulosti obrovské obete a dokázal svojím príkladom ukázať cestu, ako sa dá žiť aj v krízových momentoch. 

Často si cez deň idem trocha oddýchnuť do kostola, kde nachádzam chvíľočku spojenia s Kristom vo svete. Keď som sa tam zamýšľal, čo sa stane s kostolmi plnými starých ľudí, keď títo odídu na pravdu Božiu, došlo mi, že my sme tá nová, dorastajúca generácia, ktorá si hľadá cestu ku Kristovi. A keď tomu venujeme čas, aj ju nachádzame.

Myslím si, že čím skôr si všetci nájdeme cestu do kostola, ale hlavne cestu k Bohu skrze Krista, o to viac budeme prežívať pekné hodnoty života.

Prepis z CD O živote (ne)občajných ľudí