Môj príbeh

Katolícky kňaz, správca farnosti Bystrany. Stojí v službe oslobodzovania.

Na začiatku môjho príbehu stála obyčajná zvedavosť, ktorá ma hnala objavovať tajomstvá kúzelníckych trikov. K tomu sa neskôr pridala túžba naučiť sa hypnotizovať. Možnosť sa naskytla krátko po nežnej revolúcii, keď sa otvorili brány pre literatúru s náboženskou literatúrou. Medzi titulmi sa však objavili aj knihy o mysticizme, meditáciách, hypnóze, mágii a okultizme. Ja som však nešetril peniaze ani čas a postupne som lúskal knihu za knihou, až pokým som nemal vo veciach „jasno“. Jedno mi však chýbalo: skúsenosť.

Príležitosť ale nedala na seba dlho čakať. Raz večer sme viacerí pozerali u kamarátky akúsi rozprávku v telke. Mňa to veľmi nebavilo, a tak som si sadol do kúta pri dverách. Zatvoril som si oči a začal som meditovať. Lenže nie o Bohu alebo o Svätom Písme, ale o tom, že pomocou „síl podvedomia“ uspím kamarátku, ktorá sedela blízko mňa, opretá o dvere. Nikomu som nič nepovedal. Všetko prebiehalo iba v mojom vnútri. Keď som po čase otvoril oči, zistil som, že dotyčná kamarátka spí. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale keď som ňou zatriasol, aby sa prebrala, vôbec nereagovala, akoby bola v bezvedomí. Preľaknutý som sa rýchlo vrátil na svoje miesto, aby nikto nič nezbadal. Teraz som v meditácii robil všetko naopak - aby sa zobudila. Našťastie to zabralo a ona sa prebudila.

Táto skúsenosť ma však neodradila, ale presne naopak – ešte viac naštartovala. Presvedčil som túto kamarátku, aby sme mávali pravidelné hypnotické sedenia. Do spánku som ju neskôr uvádzal iba počítaním do desať. Fungovalo to aj vonku, keď bola zima, ba i vtedy, keď nechcela. Môjmu vplyvu nemohla odolať. Raz nechcela prísť na jedno stretnutie. Ja som povedal len toľko, že príde, ba že dokonca bude bežať. Na druhý deň v dohodnutý čas doslova pribehla a bezradne konštatovala, že nedokázala udržať svoje nohy, pretože sa „samé rozbehli“.

Keď som jej povedal, že ju v noci navštívim (paranormálnym, alebo ak chcete astrálnym spôsobom), počula môj hlas a videla poletovať po izbe akési svetielko, hoci, som tam fyzicky nebol prítomný. Ja som zatiaľ robil meditácie vo svojom dome.
Niekedy som robil „programovacie meditácie“ niekoľko dní dopredu. Keď prišiel stanovený čas, automaticky začala upadať do hypnózy. Jedného dňa som jej požičal kazetu s relaxačnými sugesciami a ona „zaspala“. Jej sestre sa ju podarilo zbudiť až keď ju poriadne prefackala.

Ako sa hovorí: S jedlom rastie chuť. A tak som aj ja nezostal len pri hypnóze. Začal som skúšať bielu mágiu a prácu s „magnetizmom“. Neskôr veštenie s kyvadlom, mumiálnu liečbu, Silvovu metódu a prútikárstvo. Bola to špirála záhad, ktoré ma vťahovali čoraz viac do svojho stredu. Došlo to až do štádia, keď som začal pôsobiť na druhých ľudí bez ich vedomia, napríklad v autobuse (kradol som im „energiu“) alebo na učiteľov v škole, aby ma nevyvolali alebo na revízora vo vlaku, aby si myslel, že mi už kontroloval lístok, zatiaľ čo som ho nemal ani zakúpený.

Moja príprava do školy spočívala v prečítaní látky a v opakovaní v hladine alfa. V rámci prednesu na Občianskej výchove som vyše hodiny rozprával spolužiakom o záhadách mágie. Asi ich to nadchlo, pretože u triednej vyžiadali, aby mi dala ešte jednu hodinu k dispozícii.

Moje sebavedomie čoraz viac rástlo. Uvedomoval som si, ako môžem potajomky ovplyvňovať  ľudí a manipulovať nimi. Ale nie všetky plány mi vyšli. Niekedy som narazil na akúsi neznámu „protisilu“. Bolo mi to čudné. Chápal by som to, keby sa aj títo ľudia venovali mágii a pôsobili proti mne. Ale oni sa ňou vôbec nezaoberali.

Veci sa mi vyjasnili až raz večer, keď som sa pokúšal modliť v hladine alfa. Nešlo mi to.

Akoby som šiel hlavou proti múru. Mal som z toho ten istý pocit, ako pri ľuďoch, na ktorých sa moje okultné pôsobenia „rozbili“. Pýtal som sa, čo je to za moc, ktorú nedokážem prekonať a ktorá ma nepustí ďalej. Vtedy som vnútorne pochopil, že je to Božia moc. Lenže čo bolo na tom najprekvapujúcejšie, ja som stál na druhej strane – v opozícii voči Bohu. Zarazilo ma to, lebo som bol vychovaný ako kresťan. Celý čas som bol presvedčený, že rozvíjam skryté schopnosti, ktoré do mňa vložil Boh. Ale teraz som si uvedomil, že som doteraz nikdy nepýtal, aká je jeho vôľa. Vždy som chcel napĺňať iba svoju vôľu.
Po nejakom čase sa priblížil čas maturít a mne neostávalo veľa času na hypnotické sedenia a rôzne pokusy. To ma veľmi znervózňovalo, nevedel som sa dočkať, kedy sa k nim vrátim. Bolo to skutočné psychické abstinenčné príznaky. A vtedy som si uvedomil, že vlastne trpím závislosťou na okultizme.

Našťastie sa mi v tom čase dostala do rúk kniha prof. Vrableca Obnova v Duchu Svätom. V nej som našiel modlitbu k Duchu Svätému, ktorú som sa začal modliť. Vtedy som pocítil v duši niečo nové, krásne a oslobodzujúce. Bolo to živé a prinášalo mi to radosť. Niečo úplne iné, ako to, čo som prežíval v koncentračných cvičeniach alebo pri vyprázdňovacích meditáciách v duchu jogy a východných náboženstiev.

Pod vplyvom Ducha som potom vstúpil do kňazského seminára. Aj keď som už nerobil pokusy s hypnózou a mágiou, ešte som sa ich úplne nevzdal. Počas prvého ročníka som sa prihlásil na kurz Obnovy v Duchu Svätom. Tam sa preberali aj témy ohľadom okultizmu, ktorých súčasťou bolo zriekanie sa týchto praktík. Starší spolužiaci, ktorí viedli tento kurz, mi mnohé veci vysvetlili, a tak som nakoniec urobil historické rozhodnutie – po mnohých rokoch som blúdenie po okultných chodníčkoch ukončil. Štúdium teológie som zakončil diplomovou prácou Parapsychológia z pohľadu kresťanstva. Touto prácou som chcel dať bodku za jednou etapou môjho života a zároveň splatiť dlh voči ostatným ľuďom, aby sa nemuseli učiť na vlastných chybách.

Lenže Boh mal so mnou iný zámer. Ako mladý kňaz som stretával ľudí, ktorí trpeli rôznymi telesnými, psychickými aj duchovnými problémami, ktoré sa u nich objavili v súvislosti s návštevou veštca, liečiteľa alebo praktizovaním mágie. Sťažovali sa, že ich ostatní považujú za duševne chorých, zatiaľ čo podľa psychiatrov boli úplne v poriadku. Ja som im veril, chápal som ich, ale ešte som im nevedel veľmi pomôcť. Musel som sa veľa radiť, študovať, modliť, a tiež skúšať.

Keď sa títo ľudia zriekali okultných praktík a odovzdali svoj život Ježišovi, začali miznúť ich nočné mory, prestávali počuť hlasy alebo vidieť duchov, oslobodzovali sa od vnútorných tlakov a negatívnych pocitov.

A tak ma Boh postupne viedol do služby oslobodzovania. Dnes som mu vďačný, za všetko, čo som zažil, a za to, že môžem pomáhať tým, ktorí sa nechali zlákať tajomnom a lacnými sľubmi mágie a okultizmu.