Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Vladimír Repka

small_small_20. Vladko Repka.JPG

Vlado Repka žije so svojou manželkou a šiestimi deťmi na strednom Slovensku. Počas svojho pobytu v Kanade v rokoch 1981-1992 sa naučil flexibilite pri hľadaní práce, a tak svoje terajšie povolanie charakterizuje ako „novinár, obchodník, živnostník a nevyučený stavebník, tlmočník a prekladateľ, laický teológ a katechéta, duchovný poradca.
www.adoramus.sk

Mama ma odmalička vychovávala v tradičnej katolíckej viere. Neskôr som sa stal miništrantom a takto som slúžil až do ukončenia gymnázia v r. 1977. Potom som šiel študovať do Bratislavy a zapojil som sa do takzvanej „podzemnej Cirkvi”. Do roku 1980 som na Filozofickej fakulte viedol dve modlitbové skupinky. V tom istom roku som si vybavil cestu do Juhoslávie, z ktorej som sa ale „zabudol vrátiť”.

Nakoniec som zakotvil v Kanade. Tam ma okrem iného hlboko oslovila staroslovenská gréckokatolícka bohoslužba. (Doteraz mi po nej prahne srdce, len mám ďaleko chodiť do „cerkvi”.) Na druhej strane som však za morom začal žiť to, čo je dnes už také bežné a čo dnes nazývam „satanovým podvodom”: Ver si, čomu chceš a ži, ako chceš - všetko je OK.

Bohoslužbu v nedeľu či v iný sviatok som nikdy nevynechal – asi aj preto, že v Toronte sú kostoly na každom kroku a človek si môže vyberať zo širokej ponuky. A tak to raz bolo v portugalčine, inokedy v materčine, angličtine, poľštine, litovčine, filipínčine a pod. Táto moja „tradičná viera” mi síce čiastočne pomáhala obstáť v labyrinte názorov, liberalizmu a pošliapavaných kresťanských hodnôt, ale keď sa človek dostatočne nevyhýba pokušeniu, aj tak padá.

Tak to išlo až do roku 1992, keď som prišiel naspäť domov doopatrovať si chorého otca. Tu som aj zostal, pretože som sa veľmi zaľúbil. To dievča som si nevedomky postavil na prvé miesto v živote. Po štyroch rokoch sa však náš vzťah rozpadol a ja som cítil, ako keby sa zrútil celý môj svet. Zastal som na rázcestí.

Po dlhotrvajúcom usedavom plači a rozhodovaní sa, akým smerom sa mám pustiť (alkohol? ženy? Boh?), zvíťazilo to, čo bolo vo mne hlboko zasiate – a čoho som sa nikdy nechcel vzdať: viera v Boha. Poprosil som Pána, aby mi odpustil hriechy celého života a dával mi silu kráčať už len s ním. Vedel som, že ak nebudem prosiť o silu žiť len s ním a podľa neho, tak zasa ľahko skĺznem na slepú koľaj a ďalší úsek života budem blúdiť.

Keď som sa konečne postavil na nohy, cítil som, akoby mi bol spadol z pliec obrovský balvan, a ja som bol zrazu voľný. V spovedi som čoskoro nato vyznal svoje hriechy a úprimne som sľúbil, že sa budem snažiť viac nehrešiť, aby som už toľko neurážal svojho Pána.

Odvtedy je to už takmer 14 rokov a dobrodružstvo s Bohom, ktoré sa vtedy začalo, pokračuje dodnes. On mi dodáva silu, počúva ma a ja jeho, pomáha mi s výchovou šiestich detí, so zháňaním práce a so všetkým, čo prichádza. Bez osobného vzťahu s Bohom, ktorý som po svojom obrátení nadobudol v Spoločenstve pri Dóme sv. Martina, bez duchovných darov, ktoré som tam do roku 2001 získaval, by som dnes nebol tam, kde som.

Zisťujem, že Pán ma pripravoval na rôzne služby v rámci Cirkvi i mimo nej a som šťastný, že môžem byť nápomocný radou, povzbudením, modlitbou za uzdravenie či oslobodenie, počúvaním, ale aj tlmočením kresťanských akcií, prekladmi kníh z angličtiny a vydávaním kresťanskej literatúry vo vlastnom vydavateľstve.

Verím, že každý môže zažiť osobné stretnutie s Pánom, ak o to stojí. Pán sa nám prihovára a „zvádza“ nás mnohorakými spôsobmi. Ježiš je živý  Boh, ktorý ťa miluje a chce mať s tebou veľmi osobný a blízky vzťah. Nepochybuj o tom a neboj sa toho. Ak potrebuješ o tom hovoriť, ozvi sa, vypočujem ťa a ak treba, poradím a povzbudím.

 

Kontakt na mňa je: vladinorepino@gmail.com.
Vlado Repka

 

Vlado Repka žije so svojou manželkou a šiestimi deťmi na strednom Slovensku. Počas svojho pobytu v Kanade v rokoch 1981-1992 sa naučil flexibilite pri hľadaní práce, a tak svoje terajšie povolanie charakterizuje ako „novinár, obchodník, živnostník a nevyučený stavebník, tlmočník a prekladateľ, laický teológ a katechéta, duchovný poradca.
www.adoramus.sk

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium