Dobré správy

  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29
  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Vladimír Repka

small_small_20. Vladko Repka.JPG

Vlado Repka žije so svojou manželkou a šiestimi deťmi na strednom Slovensku. Počas svojho pobytu v Kanade v rokoch 1981-1992 sa naučil flexibilite pri hľadaní práce, a tak svoje terajšie povolanie charakterizuje ako „novinár, obchodník, živnostník a nevyučený stavebník, tlmočník a prekladateľ, laický teológ a katechéta, duchovný poradca.
www.adoramus.sk

Mama ma odmalička vychovávala v tradičnej katolíckej viere. Neskôr som sa stal miništrantom a takto som slúžil až do ukončenia gymnázia v r. 1977. Potom som šiel študovať do Bratislavy a zapojil som sa do takzvanej „podzemnej Cirkvi”. Do roku 1980 som na Filozofickej fakulte viedol dve modlitbové skupinky. V tom istom roku som si vybavil cestu do Juhoslávie, z ktorej som sa ale „zabudol vrátiť”.

Nakoniec som zakotvil v Kanade. Tam ma okrem iného hlboko oslovila staroslovenská gréckokatolícka bohoslužba. (Doteraz mi po nej prahne srdce, len mám ďaleko chodiť do „cerkvi”.) Na druhej strane som však za morom začal žiť to, čo je dnes už také bežné a čo dnes nazývam „satanovým podvodom”: Ver si, čomu chceš a ži, ako chceš - všetko je OK.

Bohoslužbu v nedeľu či v iný sviatok som nikdy nevynechal – asi aj preto, že v Toronte sú kostoly na každom kroku a človek si môže vyberať zo širokej ponuky. A tak to raz bolo v portugalčine, inokedy v materčine, angličtine, poľštine, litovčine, filipínčine a pod. Táto moja „tradičná viera” mi síce čiastočne pomáhala obstáť v labyrinte názorov, liberalizmu a pošliapavaných kresťanských hodnôt, ale keď sa človek dostatočne nevyhýba pokušeniu, aj tak padá.

Tak to išlo až do roku 1992, keď som prišiel naspäť domov doopatrovať si chorého otca. Tu som aj zostal, pretože som sa veľmi zaľúbil. To dievča som si nevedomky postavil na prvé miesto v živote. Po štyroch rokoch sa však náš vzťah rozpadol a ja som cítil, ako keby sa zrútil celý môj svet. Zastal som na rázcestí.

Po dlhotrvajúcom usedavom plači a rozhodovaní sa, akým smerom sa mám pustiť (alkohol? ženy? Boh?), zvíťazilo to, čo bolo vo mne hlboko zasiate – a čoho som sa nikdy nechcel vzdať: viera v Boha. Poprosil som Pána, aby mi odpustil hriechy celého života a dával mi silu kráčať už len s ním. Vedel som, že ak nebudem prosiť o silu žiť len s ním a podľa neho, tak zasa ľahko skĺznem na slepú koľaj a ďalší úsek života budem blúdiť.

Keď som sa konečne postavil na nohy, cítil som, akoby mi bol spadol z pliec obrovský balvan, a ja som bol zrazu voľný. V spovedi som čoskoro nato vyznal svoje hriechy a úprimne som sľúbil, že sa budem snažiť viac nehrešiť, aby som už toľko neurážal svojho Pána.

Odvtedy je to už takmer 14 rokov a dobrodružstvo s Bohom, ktoré sa vtedy začalo, pokračuje dodnes. On mi dodáva silu, počúva ma a ja jeho, pomáha mi s výchovou šiestich detí, so zháňaním práce a so všetkým, čo prichádza. Bez osobného vzťahu s Bohom, ktorý som po svojom obrátení nadobudol v Spoločenstve pri Dóme sv. Martina, bez duchovných darov, ktoré som tam do roku 2001 získaval, by som dnes nebol tam, kde som.

Zisťujem, že Pán ma pripravoval na rôzne služby v rámci Cirkvi i mimo nej a som šťastný, že môžem byť nápomocný radou, povzbudením, modlitbou za uzdravenie či oslobodenie, počúvaním, ale aj tlmočením kresťanských akcií, prekladmi kníh z angličtiny a vydávaním kresťanskej literatúry vo vlastnom vydavateľstve.

Verím, že každý môže zažiť osobné stretnutie s Pánom, ak o to stojí. Pán sa nám prihovára a „zvádza“ nás mnohorakými spôsobmi. Ježiš je živý  Boh, ktorý ťa miluje a chce mať s tebou veľmi osobný a blízky vzťah. Nepochybuj o tom a neboj sa toho. Ak potrebuješ o tom hovoriť, ozvi sa, vypočujem ťa a ak treba, poradím a povzbudím.

 

Kontakt na mňa je: vladinorepino@gmail.com.
Vlado Repka

 

Vlado Repka žije so svojou manželkou a šiestimi deťmi na strednom Slovensku. Počas svojho pobytu v Kanade v rokoch 1981-1992 sa naučil flexibilite pri hľadaní práce, a tak svoje terajšie povolanie charakterizuje ako „novinár, obchodník, živnostník a nevyučený stavebník, tlmočník a prekladateľ, laický teológ a katechéta, duchovný poradca.
www.adoramus.sk

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium