Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Vladimír Repka

small_small_20. Vladko Repka.JPG

Vlado Repka žije so svojou manželkou a šiestimi deťmi na strednom Slovensku. Počas svojho pobytu v Kanade v rokoch 1981-1992 sa naučil flexibilite pri hľadaní práce, a tak svoje terajšie povolanie charakterizuje ako „novinár, obchodník, živnostník a nevyučený stavebník, tlmočník a prekladateľ, laický teológ a katechéta, duchovný poradca.
www.adoramus.sk

Mama ma odmalička vychovávala v tradičnej katolíckej viere. Neskôr som sa stal miništrantom a takto som slúžil až do ukončenia gymnázia v r. 1977. Potom som šiel študovať do Bratislavy a zapojil som sa do takzvanej „podzemnej Cirkvi”. Do roku 1980 som na Filozofickej fakulte viedol dve modlitbové skupinky. V tom istom roku som si vybavil cestu do Juhoslávie, z ktorej som sa ale „zabudol vrátiť”.

Nakoniec som zakotvil v Kanade. Tam ma okrem iného hlboko oslovila staroslovenská gréckokatolícka bohoslužba. (Doteraz mi po nej prahne srdce, len mám ďaleko chodiť do „cerkvi”.) Na druhej strane som však za morom začal žiť to, čo je dnes už také bežné a čo dnes nazývam „satanovým podvodom”: Ver si, čomu chceš a ži, ako chceš - všetko je OK.

Bohoslužbu v nedeľu či v iný sviatok som nikdy nevynechal – asi aj preto, že v Toronte sú kostoly na každom kroku a človek si môže vyberať zo širokej ponuky. A tak to raz bolo v portugalčine, inokedy v materčine, angličtine, poľštine, litovčine, filipínčine a pod. Táto moja „tradičná viera” mi síce čiastočne pomáhala obstáť v labyrinte názorov, liberalizmu a pošliapavaných kresťanských hodnôt, ale keď sa človek dostatočne nevyhýba pokušeniu, aj tak padá.

Tak to išlo až do roku 1992, keď som prišiel naspäť domov doopatrovať si chorého otca. Tu som aj zostal, pretože som sa veľmi zaľúbil. To dievča som si nevedomky postavil na prvé miesto v živote. Po štyroch rokoch sa však náš vzťah rozpadol a ja som cítil, ako keby sa zrútil celý môj svet. Zastal som na rázcestí.

Po dlhotrvajúcom usedavom plači a rozhodovaní sa, akým smerom sa mám pustiť (alkohol? ženy? Boh?), zvíťazilo to, čo bolo vo mne hlboko zasiate – a čoho som sa nikdy nechcel vzdať: viera v Boha. Poprosil som Pána, aby mi odpustil hriechy celého života a dával mi silu kráčať už len s ním. Vedel som, že ak nebudem prosiť o silu žiť len s ním a podľa neho, tak zasa ľahko skĺznem na slepú koľaj a ďalší úsek života budem blúdiť.

Keď som sa konečne postavil na nohy, cítil som, akoby mi bol spadol z pliec obrovský balvan, a ja som bol zrazu voľný. V spovedi som čoskoro nato vyznal svoje hriechy a úprimne som sľúbil, že sa budem snažiť viac nehrešiť, aby som už toľko neurážal svojho Pána.

Odvtedy je to už takmer 14 rokov a dobrodružstvo s Bohom, ktoré sa vtedy začalo, pokračuje dodnes. On mi dodáva silu, počúva ma a ja jeho, pomáha mi s výchovou šiestich detí, so zháňaním práce a so všetkým, čo prichádza. Bez osobného vzťahu s Bohom, ktorý som po svojom obrátení nadobudol v Spoločenstve pri Dóme sv. Martina, bez duchovných darov, ktoré som tam do roku 2001 získaval, by som dnes nebol tam, kde som.

Zisťujem, že Pán ma pripravoval na rôzne služby v rámci Cirkvi i mimo nej a som šťastný, že môžem byť nápomocný radou, povzbudením, modlitbou za uzdravenie či oslobodenie, počúvaním, ale aj tlmočením kresťanských akcií, prekladmi kníh z angličtiny a vydávaním kresťanskej literatúry vo vlastnom vydavateľstve.

Verím, že každý môže zažiť osobné stretnutie s Pánom, ak o to stojí. Pán sa nám prihovára a „zvádza“ nás mnohorakými spôsobmi. Ježiš je živý  Boh, ktorý ťa miluje a chce mať s tebou veľmi osobný a blízky vzťah. Nepochybuj o tom a neboj sa toho. Ak potrebuješ o tom hovoriť, ozvi sa, vypočujem ťa a ak treba, poradím a povzbudím.

 

Kontakt na mňa je: vladinorepino@gmail.com.
Vlado Repka

 

Vlado Repka žije so svojou manželkou a šiestimi deťmi na strednom Slovensku. Počas svojho pobytu v Kanade v rokoch 1981-1992 sa naučil flexibilite pri hľadaní práce, a tak svoje terajšie povolanie charakterizuje ako „novinár, obchodník, živnostník a nevyučený stavebník, tlmočník a prekladateľ, laický teológ a katechéta, duchovný poradca.
www.adoramus.sk

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium