Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Saška Švancarová
Pohľad ukrižovaného

small_Saska Svancarocva.jpg

Patrí do spoločenstva laikov združených pri bratoch kapucínoch.
Aktuálne absolvuje prípravný seminár príhovornej modlitebnej služby pod vedením sr. Mary Paul Friemel a Silvie Pažourekovej, kde sa spolu ďalšími bratmi a sestrami pripravuje na najbližšiu službu Ježiš uzdravuje.

Bol obyčajný deň, pekný ako každý iný. Bola som v práci a to, ako strávim čas po nej, som už mala naplánované. Poobede mi však volal jeden brat, že potrebuje v kostole moju pomoc. Celkom som sa potešila a ponuku som prijala. Cestou som v duchu rozmýšľala, keďže Boh vedie tajomným spôsobom naše kroky:

„Pane Bože, chceš mi dnes niečo povedať, že si otočil moje kroky úplne opačným smerom a posielaš ma na miesto, ktoré som dnes vôbec nemala v pláne navštíviť? Okej, idem za Tebou...alebo nie?

Túto myšlienku som brala vážne iba chvíľu, hneď som ju zahnala a viac som jej nevenovala pozornosť. Veď milostivých situácií je veľa a ja ich nemôžem ani ovplyvniť, ani neviem rozoznať. Ja vlastne nemôžem nič, to iba Božia milosť. A Boh ju rozdáva ako chce, komukoľvek a kedykoľvek a v akej miere chce. Nevieme dňa ani hodiny.....a tak som šla.

Keď som už bola v kostole, musela som prejsť cez Chór, kde sa modlievajú bratia a sestry. Dvere boli zatvorené. Vstúpila som do miestnosti a poklonila som sa Pánu Ježišovi. Oproti Bohostánku sedel kňaz a modlil sa. Zavrela som za sebou dvere. Trvalo to celú večnosť. Mala som pocit, že som nevhodne vstúpila do veľmi intímnej chvíle medzi týmto kňazom a Bohom. Bolo to veľmi zvláštne. Miestnosť bola naplnená Duchom, cítila som jeho prítomnosť a zároveň aj vlastnú bdelosť. Myslela som, že sa zastavil čas a asi som sa ani nemýlila. Kňaz sa ani nepohol, bol zahĺbený a vážny, ani sa neobzrel. Nechcela som ho v tejto vzácnej, snáď svätej chvíli rušiť, ale aj tak som sa mu pozdravila, veľmi letmo a potichu. Neviem, čo bolo skôr a čo potom.

Kňaz sa zrazu ku mne prudko otočil, no nielen pohľadom, ale celou svojou bytosťou. V tej chvíli tam už nebol kňaz, ale sedel v ňom ukrižovaný Ježiš Kristus. Jeho pohľad bol hlboký a priamy, prenikavý a bolestivý, v jeho očiach sa zračila všetka bolesť za všetky hriechy sveta. Dotýkala sa mojej podstaty, celého môjho bytia, cítila som ju kdesi v útrobách a v hĺbke mojej duše.

Šokovalo ma to. Sila Jeho utrpenia ma presahovala, môj rozum to nedokázal pochopiť. Sama seba som sa pýtala, ako je možné, že tak veľmi trpel? Je to vôbec možné? Tak veľmi, že to nedokáže obsiahnuť bolesť a utrpenie celého tohto sveta. Nedokážem to ľudským jazykom poriadne opísať...

Pane Ježišu zmiluj sa nado mnou, zmiluj sa prosím nad nami....Ježiš, ktorý nás spasil, sedel tam ukrižovaný, trpiaci, bolestný a dával mi svojim tajomným spôsobom poznať, ako sa vtedy na Golgote za mňa polámal na kríži a láme sa dodnes a naveky. Za mňa, za môj hriech. Potom mi Duch Svätý ukázal, ako Ježiš láme svoje srdce v kňazovi a ako láme srdce kňaza v Ježišovi za nás všetkých. Vedela som, ako mi vraví „ to kvôli Tebe, za Teba a pre Teba veľmi trpím“. Nebola to výčitka, ale nesmierne nekonečná, milosrdná a bolestivá láska. Moje srdce bolelo spolu s Ježišovým, krvácalo a lámalo sa na márne kúsky. Jeden okamih a celú večnosť.

Vyšla som z miestnosti von. Hneď za dverami bol obrovský Kristov kríž, ktorý ma v tej chvíli okamžite celú úplne prenikol. Bolo v ňom všetko, pravda, múdrosť, spravodlivosť a utrpenie. Ostala som z tohto poznania zdesená a rozplakala som sa. A túto milosť, ktorú som práve dostala, som hneď obrátila na výčitku voči Bohu.

Nie, nie, nie, toto ja nechcem ani vidieť ani vedieť, čo mi to Pane Bože robíš. Plakala som. Plakala som niekoľko dní. Hnevala som sa na Otca, pretože presiahol hranice, ktoré som Mu ja určila a narušil štruktúry mojich vlastných masiek, ktorými sa skrývam pred pravdou. Tu ale nerozhodujem ja. Ja síce hľadám v mojich sestrách a bratoch Ježišovu tvár, ale akú tvár? Svoje hľadanie som obmedzila len na tvár krásnu, čistú, láskavú, radostnú, tvár svetla. Ani vo sne by ma nenapadlo, že mi dá Boh poznať v ľudskej tvári živého Krista ukrižovaného. A to určite nie je všetko.

Teraz prosím Ježiša, aby sa aj vo mne lámal za mojich blížnych, bratov a sestry.

 

Aj na základe Saškinej skúsenosti bude najbližšia služba Ježiš uzdravuje 14. októbra 2017 v bratislavskom UPC zameraná na "zlomených srdcom".


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium