Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Daniel Hevier
Boh je

small_hevi-foto-hlavna.jpg

Ako básnik debutoval roku 1974 zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Odvtedy vydal do stovky kníh, poéziu, prózu, eseje, básne pre deti, rozprávky, preklady, autorské antológie pre dospelých i deti…
Píše aj texty piesní, divadelné a rozhlasové hry, libretá muzikálov, filmové a televízne scenáre, scenáre pre multimediálne projekty, spolupracuje s rozhlasom, televíziou, prekladá z angličtiny. Mal svoje rozhlasové relácie a autorské stránky v novinách. S manželkou Maruškou, 3 deťmi a psíkom Konorom býva v Petržalke pri Bratislave. Má vlastnú webovu stránku hevi.sk

Môj príbeh s Kristom je celkom všedný, obyčajný a bez drám a excesov. Ak len za dramatický okamih nepokladám okamih, v ktorom som prvýkrát poznal Boha.

Stalo sa to, keď som mal asi štyri roky a dodnes tie chvíle živo pociťujem a preciťujem. Ležal som vo svojej detskej postieľke, sám, bolo neskoré ráno, rodičia boli vo vedľajších miestnostiach nášho bytu. Zrazu som si uvedomil, že Boh je.

Dostal som to ako jasné poznanie, ako správu, ktorú som okamžite pochopil. Nikto ľudský mi to nepovedal, nikto mi to neprikázal, prišlo to ku mne mierne, láskavo a celkom prirodzene. Boh je –Boh je môj otec – moja duša je nesmrteľná a hoci raz možno umriem, to, čo je vo mne a čo je mnou, už nikdy, nikdy nezahynie. Až toto poznanie mnou otriaslo, pretože som sa zľakol večnej existencie. (A trvalo mi to celé roky, kým som pochopil, že byť nesmrteľný, žiť vo večnosti, mimo času, nie je prekliatie ani trest, ale milosť.)

Žil som vo veriacej rodine, dostal som kresťanskú výchovu, ale napriek tomu som už vedel svoje – alebo Božie? Boh je. V živote som urobil veľa chýb, veľa zlých skutkov, úmyselných aj neúmyselných, veľakrát som sa potkol a padol som, ale nikdy, ani v najmenšom som nezapochyboval o tom, čo som dostal ako štvorročné dieťa – Boh je a je to nielen náš Stvoriteľ, ale aj môj stvoriteľ a otec.

No s týmto poznaním vštepeným do samej podstaty mojej osobnosti som zaobchádzal všelijako – aj ľahkomyseľne, aj rutinovane, aj zvykovo. Mal som obdobia, celé roky, keď som bol nedeľným veriacim. Raz do týždňa do kostola a raz do roka na spoveď.

A potom som raz, niekedy po štyridsiatke - práve vo fronte na spoveď – bolo to v niektorú Veľkú noc – dostal príležitosť na obrátenie.

Čo tu robím? spýtal som sa v hĺbke seba samého seba. Čo tu robím v zástupe rovnako nedeľných kresťanov? Ak viem a nikdy som nezapochyboval o tom, že Boh je môj otec a Kristus môj vykupiteľ a Spasiteľ, prečo tak ľahkovážne a maloverne nakladám s touto istotou? Odvtedy som sa zmenil. Boha som nielen pokladal za svojho otca, ale cítil som ho, preciťoval som ho ako Otca, ako osobu, ako niekoho, kto je nielen nado mnou, ale pri mne, vo mne, vedľa mňa... Krista nosím v sebe a on ma nesie na rukách, ktoré sú krížom a na kríži, ktorý je rukami, živým telom. Pochopil som, že môj kríž, hocako malý, nepatrný a ľudský (pretože pre moju slabosť mi Boh nechce nadeliť väčší) nie je trestom ani výpraskom, ale milosťou, darom, požehnaním a možnosťou na to, aby som ho dennodenne odovzdával Bohu.

Hoci som nikdy nezažil mimoriadne extatické stavy ani zjavenia, viem, že Boh je neustále so mnou a vo mne, tak ako bol pri mne a miloval ma dávno pred tým, než ma stvoril do tohto tela, dávno pred stvorením vesmíru, a že všetko, čo bolo, je a bude, vzniklo aj kvôli mne, práve pre nesmiernu lásku, ktorou mňa a všetkých nás Otec zahrnul.

A posledné roky, ako ďalšie poznanie a tajomstvo, som začal vnímať Ducha Svätého, nielen ako najväčšie z tajomstiev Svätej Trojice, nielen ako abstrakciu, nie iba ako namaľovanú holubičku, ale ako Osobu, ktorá je tým viac, čím viac sa javí ako nejestvujúca.

A pochopil som aj to, že som nielen kresťan, ale aj kresťan a katolík, člen univerzálnej a od počiatku neprerušenej prvotnej Cirkvi, ktorá je chybujúca pre svoje človečenstvo a neomylná a večná pre svoje Božstvo, ktoré jej odovzdal Kristus, že sa rád podvoľujem autorite a neomylnosti Svätého Otca, že spolu s Kristom máme jednu matku, svätú Pannu Máriu a že sme teda s Kristom nielen priatelia (ako mi to ponúkol slovami vo svojom Zákone), ale skrz spoločnú Matku a Nebeského Otca sme zároveň aj bratia, a tak je Ježiš nielen mojím Vykupiteľom a záchrancom, ale aj bratom.

S týmto poznaním, s touto istotou, ktorá je viac než iba abstraktnou vierou, dennodenne zápasím so svojimi slabosťami a nedokonalosťami, dennodenne padám, ale aj padám do kolien, dennodenne sa učím odpúšťať svojim blížnym aj ublížnym, dennodenne volám na Otca, ale mu aj odovzdávam svoje ticho a mlčanie, jachtavé slová, ktoré nedokážu vyjadriť všetko, čo vnútorne viem.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium