Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Dária Miezgová
Hľadanie plnosti a šťastia života trvá stále

 

Moje hľadanie Boha alebo inak povedané, moje hľadanie plnosti a šťastia života, trvá stále. Dnes, keď toto píšem, vôbec si nemyslím, že som na konci cesty. Moje hľadanie trvá stále, neprestáva.

Ale predsa bol v mojej histórii bol bod, ktorý sa stal začiatkom všetkého nového. Bola to chvíľa, ktoré zmenila smerovanie môjho života.

Vyrástla som v neúplnej  no veriacej rodine. Žila som s mamou, ktorá úprimne verila v Boha a svoju vieru aj praktizovala. Nebola žiadny fanatik naopak, veľmi racionálne pristupovala k životu. Moja výchova bola prísna ale plná lásky. Napriek tomu som veľmi skoro chcela odísť z domu. Hľadala som ideály niečo, čo presahuje tento pozemský život, za čo sa oplatí ísť a bojovať.

Už na strednú školu som odišla do Bratislavy, na internát. Bolo to obdobie komunizmu, kde nám bolo prepisované všetko: čo si máme myslieť, hovoriť, čo sa nám má páčiť....A vo mne sa ozýval vždy akýsi rebel, ktorý chcel vedieť, čo je ďalej, za čo sa oplatí skutočne bojovať. Skrátka bola som idealista – alebo naivná - a extrémista v tom najhlbšom slova zmysle. V Bratislave som sa aktívne zapojila do všetkého. Lákali ma diskotéky, ktoré neboli pre mňa, knihy, ktoré boli neoficiálne.

Ale lákal ma aj ideál komunizmu ako niečo, čo presahuje tento obyčajný život. A tak som naposledy zakotvila v komunistickej strane. Z vlastného rozhodnutia, lebo som chcela. Napriek tomu, že som chodila do kostola a verila v Boha, vnútorne som neprežívala rozpor.

Ideály komunizmu sa mi zdali presne rovnaké ako ideály kresťanstva. Žila som naplno, aktivizovala som sa, čítala som z vlastnej túžby spisy Lenina, Marxa a ak som niečomu nerozumela, písala som do Moskvy.

Dnes ďakujem všetkým, predovšetkým mojej mame, ktorí boli pri mne, ktorí mi vôbec nerozumeli, ale v tichosti stáli pri mne.

V takomto ideálnom nadšení som sa hlásila na vysokú školu, na politický smer. Ani som neuvažovala o protekcii, bola som idealista. Keď ma neprijali, jednala som svojím spôsobom: písala som prezidentovi, na ústredný výbor strany..... Dôsledok bol prijatie na dve rozličné fakulty. A tu bolo prvé zaváhanie. Nastúpila som na fakultu Automatických systémov riadenia, nie na Politickú ekonómiu. Dosiahla som svoje.

Ale zrazu sa začali veci meniť. Na vysokej škole som zistila, že prakticky pre všetkých je komunistická strana len odrazovým môstikom ku kariére a jediným cieľom každej straníckej schôdze bolo potláčanie náboženstva. Navyše v tomto období moje mama dostala rakovinu a ja som sa ocitla na križovatke života. A aby toho nebolo málo, hneď na mojej prvej politickej aktivite, som si zlomila nohu a zostala som sama, so sadrou. Mama na onkológii, stranícky aparát v diaľke a ja sama.

A tak som začala uvažovať a snažila som sa nájsť odpoveď na nepokoj v mojom srdci. Prečo som nespokojná? Čo mám urobiť? Kde je príčina môjho nepokoja?

V tom čase sa mi dostala do rúk kniha od sr. Františka Saleského: Filotea - návod ku zbožnému životu. Pri tomto čítaní som začala prežívať pokoj, radosť a túžbu po Bohu. Bolo to niečo úplne nové a úžasné. Zrazu som pochopila, že je treba sa rozhodnúť: slúžiť Bohu alebo komunistickej strane či kariére, ktorá sa mi rozbiehala..... Božou milosťou som sa rozhodla pre Neho, čo prakticky znamenalo, že som vrátila stranícky preukaz a vystúpila som zo strany. Toto rozhodnutie v období normalizácie nebolo jednoduché.

Dôsledky boli tvrdé...musela som hneď odísť z vysokej školy, bola som vypočúvaná, sledovaná, nemala som žiadnu šancu na nejakú lepšiu prácu, nikde som nesmela vycestovať. Po mnohých rokoch však môžem vyznať, že Božia milosť bola vždy som mnou, Boh ma nikdy neopustil.

Moje rozhodnutie pre Pána malo ešte mnoho repríz, ale všetky ma naučili jedno: ak človek úprimne hľadá Boha, tak k Nemu príde. Pretože On sa neskrýva, ale vychádza nám oproti......

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium