Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Dária Miezgová
Hľadanie plnosti a šťastia života trvá stále

 

Moje hľadanie Boha alebo inak povedané, moje hľadanie plnosti a šťastia života, trvá stále. Dnes, keď toto píšem, vôbec si nemyslím, že som na konci cesty. Moje hľadanie trvá stále, neprestáva.

Ale predsa bol v mojej histórii bol bod, ktorý sa stal začiatkom všetkého nového. Bola to chvíľa, ktoré zmenila smerovanie môjho života.

Vyrástla som v neúplnej  no veriacej rodine. Žila som s mamou, ktorá úprimne verila v Boha a svoju vieru aj praktizovala. Nebola žiadny fanatik naopak, veľmi racionálne pristupovala k životu. Moja výchova bola prísna ale plná lásky. Napriek tomu som veľmi skoro chcela odísť z domu. Hľadala som ideály niečo, čo presahuje tento pozemský život, za čo sa oplatí ísť a bojovať.

Už na strednú školu som odišla do Bratislavy, na internát. Bolo to obdobie komunizmu, kde nám bolo prepisované všetko: čo si máme myslieť, hovoriť, čo sa nám má páčiť....A vo mne sa ozýval vždy akýsi rebel, ktorý chcel vedieť, čo je ďalej, za čo sa oplatí skutočne bojovať. Skrátka bola som idealista – alebo naivná - a extrémista v tom najhlbšom slova zmysle. V Bratislave som sa aktívne zapojila do všetkého. Lákali ma diskotéky, ktoré neboli pre mňa, knihy, ktoré boli neoficiálne.

Ale lákal ma aj ideál komunizmu ako niečo, čo presahuje tento obyčajný život. A tak som naposledy zakotvila v komunistickej strane. Z vlastného rozhodnutia, lebo som chcela. Napriek tomu, že som chodila do kostola a verila v Boha, vnútorne som neprežívala rozpor.

Ideály komunizmu sa mi zdali presne rovnaké ako ideály kresťanstva. Žila som naplno, aktivizovala som sa, čítala som z vlastnej túžby spisy Lenina, Marxa a ak som niečomu nerozumela, písala som do Moskvy.

Dnes ďakujem všetkým, predovšetkým mojej mame, ktorí boli pri mne, ktorí mi vôbec nerozumeli, ale v tichosti stáli pri mne.

V takomto ideálnom nadšení som sa hlásila na vysokú školu, na politický smer. Ani som neuvažovala o protekcii, bola som idealista. Keď ma neprijali, jednala som svojím spôsobom: písala som prezidentovi, na ústredný výbor strany..... Dôsledok bol prijatie na dve rozličné fakulty. A tu bolo prvé zaváhanie. Nastúpila som na fakultu Automatických systémov riadenia, nie na Politickú ekonómiu. Dosiahla som svoje.

Ale zrazu sa začali veci meniť. Na vysokej škole som zistila, že prakticky pre všetkých je komunistická strana len odrazovým môstikom ku kariére a jediným cieľom každej straníckej schôdze bolo potláčanie náboženstva. Navyše v tomto období moje mama dostala rakovinu a ja som sa ocitla na križovatke života. A aby toho nebolo málo, hneď na mojej prvej politickej aktivite, som si zlomila nohu a zostala som sama, so sadrou. Mama na onkológii, stranícky aparát v diaľke a ja sama.

A tak som začala uvažovať a snažila som sa nájsť odpoveď na nepokoj v mojom srdci. Prečo som nespokojná? Čo mám urobiť? Kde je príčina môjho nepokoja?

V tom čase sa mi dostala do rúk kniha od sr. Františka Saleského: Filotea - návod ku zbožnému životu. Pri tomto čítaní som začala prežívať pokoj, radosť a túžbu po Bohu. Bolo to niečo úplne nové a úžasné. Zrazu som pochopila, že je treba sa rozhodnúť: slúžiť Bohu alebo komunistickej strane či kariére, ktorá sa mi rozbiehala..... Božou milosťou som sa rozhodla pre Neho, čo prakticky znamenalo, že som vrátila stranícky preukaz a vystúpila som zo strany. Toto rozhodnutie v období normalizácie nebolo jednoduché.

Dôsledky boli tvrdé...musela som hneď odísť z vysokej školy, bola som vypočúvaná, sledovaná, nemala som žiadnu šancu na nejakú lepšiu prácu, nikde som nesmela vycestovať. Po mnohých rokoch však môžem vyznať, že Božia milosť bola vždy som mnou, Boh ma nikdy neopustil.

Moje rozhodnutie pre Pána malo ešte mnoho repríz, ale všetky ma naučili jedno: ak človek úprimne hľadá Boha, tak k Nemu príde. Pretože On sa neskrýva, ale vychádza nám oproti......

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium