Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Elias Vella OFM conv.
Pán sa nado mnou zľutoval

small_small_Elias Vella4.jpg

Rímskokatolícky kňaz, minorita, exorcista a exercitátor.

Z knihy:
„Kristoterapia: Ježiš ťa chce urobiť celistvým“
Elias Vella OFM conv. 

Moje svedectvo

Prv než sa začneme zaoberať témou tejto knihy, rád by som vám vyrozprával svoje vlastné svedectvo, ako ma Pán po pätnástich rokoch kňazstva povolal vykročiť po novej ceste.

Spomínam si, že počas prvých rokov, v ktorých som nadviazal kontakt s charizmatickou obnovou, pozvali sme na Maltu otca Roberta Faricyho, jezuitského kňaza. Spomedzi mnohých vecí, ktoré povedal, ma oslovilo najmä jeho tvrdenie, že obrátenie je najťažšie pre kňazov a, ako dodal, najmä pre jezuitov. Sodstupom rokov som dospel k presvedčeniu, že mal pravdu. Z mojej vlastnej skúsenosti môžem dosvedčiť, že my kňazi dôjdeme v živote k istému bodu, keď si myslíme, že sme dosiahli vrchol poznania, a teda aj cieľ našej cesty. V roku 1978 som k tomuto presvedčeniu dospel aj ja, ale Pán sa nado mnou zľutoval a uviedol ma do reality.

V Írsku, v Dubline sa konalo veľké svetové stretnutie Charizmatickej obnovy. Skupina mladých priateľov na mňa naliehala, aby som ich tam sprevádzal. Ak mám byť úprimný, musím povedať, že obnove som príliš nedôveroval pre prehnané emócie, ktoré som mal možnosť zažiť počas niekoľkých modlitebných stretnutí. V tom čase som vyučoval teológiu a vôbec som nemal v úmysle dať si narušiť môj zaužívaný spôsob života. Bol som aj hlavným predstaveným mojej rehole na Malte, viedol som duchovné cvičenia, podieľal som sa na tvorbe televíznych relácií, písal som knihy, a teda cítil som sa vyťažený a nič viac mi nechýbalo. Viedol som ustálený spôsob života.

V mojom dennom programe sa nevyskytovali neplánované udalosti, no naliehanie tých mladých ľudí ma presvedčilo, aby som urobil výnimku a porušil svoje pravidlá. Zaplatili mi letenku, čím ma donútili prijať ich pozvanie. Povedal som si, že nemám čo stratiť, keď im vyhoviem.

Odcestovali sme všetci spolu. V Dubline sa zišlo približne osemsto kňazov a rehoľníkov a asi dvetisíc rehoľných sestier. Účastníci boli rozdelení podľa príslušnosti – laici, kňazi, rehoľníčky - do malých skupiniek. Ocitol som sa v jednej z nich; viedol ju istý írsky kňaz. Na začiatok nám položil veľmi jednoduchú otázku: „Prečo ste sem prišli?“

Tí, ktorí prišli na rad predo mnou, odpovedali - podľa mojich predstáv - trochu čudne. Jeden starší kňaz povedal: „Som tu, aby som sa stretol s Pánom.“ Nerozumel som jeho odpovedi. Ako môže kňaz na sklonku života chcieť stretnúť Pána! Čo robil počas dlhých rokov kňazskej služby? Jeho odpoveď mi nedávala zmysel. Lenže prekvapujúcim odpovediam nebol koniec. Ďalší v poradí odvetil: „Som tu, aby som prosil Pána o svoje obrátenie.“ Táto odpoveď ma priam pohoršila. Ako môže kňaz, ktorý každý deň slúži omšu, prosiť o obrátenie?

Keď som prišiel na rad, veľmi nenútene a hrdo som povedal: „Ja som teológ, vyučujem teológiu a chcem zistiť, čo ponúkajú tieto nové duchovné aktivity. Ale ide mi len o to, aby som sa naučil niečo viac, mal rozhľad, viac informácií, ktoré potom budem môcť odovzdať mojim študentom. Moja odpoveď bola veľmi jasná. Ako zvyčajne mi ani len na um nezišlo, že by som z účasti na tejto akcii mohol získať niečo aj pre seba.

Pamätám si, ako mi ten írsky kňaz, čo viedol našu skupinku, bez zaváhania povedal:

„Otče, kľakni si! Potrebuješ, aby sme sa za teba pomodlili!“ To ma zmiatlo. Bol som taký ohromený, že som sa nezmohol na žiadnu odpoveď. Kľakol som si, tí kňazi ma obkolesili a začali sa modliť za moje obrátenie. Neviem, čo sa stalo, ale spomínam si, že som sa rozplakal a pocítil som, ako v mojom srdci niečo povolilo.

Neskôr som sa vrátil k mojim priateľom, ktorých zadelili medzi laikov. Len čo ma uvideli, všimli si, že niečo ma rozrušilo, a zisťovali, čo sa mi prihodilo. Spočiatku som sa vykrúcal a presviedčal ich, že nič zvláštne sa nestalo, ale po chvíli, keďže sa nedali odradiť, som sa s rozpakmi priznal. Keď si ma so záujmom vypočuli, prezradili mi, že už nejaký čas sa modlili za moje obrátenie.

Odvtedy sa môj život naozaj zmenil. Robil som to isté, čo predtým, ale ináč. Teraz tu bol Duch Svätý, ktorý viedol môj život a všetkému dával nový rozmer.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium