Youtube (odporúčané videá)
Dobré správy
- Michaela Vyhnalová
Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu. - Svätý otec František
Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva? - Svätý otec František
Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň. - Svätý otec František
Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov. - Michaela Vyhnalová
Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
Video
Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.
Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.
Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu
Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.
Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.
Príbeh - Kay Lyn Carlson
Kay Lyn je profesionálnou kresťanskou poradkyňou a terapeutkou. Je zakladateľkou a riaditeľkou Choose Grace Ministries. Pomáha tým, ktorí trpia zničujúcou skutočnosťou potratu. Kay Lyn je vydatá a má tri deti. Jej viera ju urobila silnou.
Nemala som ani predstavu o tom, ako veľmi som milovala Jacoba, dieťatko, ktoré som stratila pri potrate v roku 1980, keď som mala 17 rokov. Chcem, aby Amerika vedela, že keď potratári brali život môjmu dieťatku, ja som si vôbec nebola vedomá následkov mojej „voľby“. Sterilita mojej duše nebude nikdy potešená na tejto zemi, pretože dieťatko je preč, už navždy. To, čo sa javilo ako koniec krátkodobého problému, sa premenilo na celoživotnú cestu žiaľu a ľútosti. Potrat ma skoro zabil.
Roky neskôr, ako sociálna pracovníčka, som zistila, aké neznesiteľné boli následky toho činu – utrpenie, smútok, hanba, strach, depresia. Aj napriek vzdelaniu, terapii, návštevou skupiniek uzdravenia, ktoré som absolvovala, ma potrat straší ešte aj dnes.
V deň môjho potratu si pamätám, že som sedela asi so 16-timi dievčatami oblečenými v bielom „drese“ čakajúc na naše „bezstarostné, všetko-bude-dobré procedúry“ v Kansas City. Bola som tou, ktorá plakala; psychicky som sa triasla a hojdala som sa dozadu a späť, kým som nebola na rade. Jedno dievča poznamenalo, že ju znervózňujem a straším; a ostatné súhlasili.
Po ukončení celého postupu nás viedli k istej čakacej miestnosti, ošetrili nás a napokon nám poskytli prepúšťací formulár, aby sme ho vyplnili. Ruky sa mi tak triasli, že som sotva mohla piť vodu z pohára či trafiť perom na papier.
Po niekoľkých rokoch som zažila dotieravé spomienky, tendenciu vyhýbať sa veciam, stratu radosti a nadmernú bdelosť ako aj fyzické následky, napr. pocit paniky, dýchavičnosť, potenie a úzkosť v hrudníku.
Najdotieravejšie spomienky sa mi javili v mojich snoch – boli to skôr nočné mory. Krátko po pôrode môjho prvého živého dieťaťa, Emily, sa mi snívalo, že jej telo bolo roztrhané a vložené do starých lekárskych nádob v šialenom vedeckom laboratóriu. Jej hlava bola v jednej nádobe vedľa ďalšej nádoby, v ktorej bola noha. V ďalšom živom sne som spolu s Emily bojovala o holý život na moste v búrke, ktorá zúrila pod nami. Muž v čiernom stojaci na moste mohol zachrániť iba jednu z nás. Siahol svojou rukou po mne a zobral ju; tak som vedela, že Emily bude musieť zomrieť. Pozerala som sa na ňu, ako sa rúti do vĺn kričiac „MAMY, mamy, ma...“ a viac jej nebolo.
Môj posledný sen sa udial pred niekoľkými týždňami. Spadla som zo stola, na ktorom sa vykonávajú potraty, a ležala som na tvrdej vinylovej podlahe v krvných zrazeninách a v bazéne krvi. Sestričky a doktori utekali a kričali „urobte niečo, urobte niečo, ona zomiera.“ Ale nikto z nich nič nerobil. Moja vysoká holohlavá polomŕtvola ležala v ľadovom tichu a život postupne zo mňa unikal – bola som sama a v chlade. Mám aj iné sny, depresie, úzkosti a zážitky. Bola som v takej depresii, že som sa modlila, aby prišla smrť, aby dýchla na mňa a tak ukončila môj smútok v srdci. „Bože, vezmi ma teraz“ plakala som. „Nemôžem už takto ďalej žiť“. Smrť však neodpovedala na moju požiadavku.
Dnes viem, že nie som sama. Stojím medzi tisícimi ženami, ktorí už predo mnou uznali, akou úbohou voľbou bol potrat. Je to voľba, ktorá zraňuje. Povzbudzujem všetky ženy, aby vykročili vo viere a hovorili o klamstve potratu. Bez hanby vyhlasujem, že potrat ma zranil a ja už nebudem ticho!
Najnovšie
- Viktor Novitchi
Trápil som sa s pohlavnou zmätenosťou odkedy si pamätám - Tia Arshad
Ex-lesba. Chcela som spáchať sebevraždu, ale Boh ma zachránil - Paul Holliday
Hľadanie odpovedí o posmrtnom živote - Harriet Coombe
Je niečo lepšie ako uzdravenie - Martin Fedorko
Obrátenie ako cesta
Náhodné
- Erik Stupka
Radosť ako nikdy predtým - Martin Kováč
Radosť z modlitby - Dan Baumann
Uväznený v Iráne - Martin Hunčár
Aj slušní ľudia potrebujú Boha - Szilagyi Laszlo
Celkovo 504 príbehov v tomto jazyku.
Spolu 516 vo všetkých jazykoch. Pre zmenu jazyka prosím kliknite na jednu z vlajok.
Rozhovory
- Renáta Ocilková
Mám veľa dobrých skúsenosti s Rómami, hlavne s tými, ktorí sa nechávajú premieňať Bohom. Obrátení Rómovia sú mi v mnohom príkladom: sú vďační, verní priatelia, čistotní so zmyslom pre poriadok, starostliví rodičia, súdržní. Ich viera a vrúcne modlitby dokážu vyprosiť zázraky. Stretnutia s nimi sú pre mňa veľkým požehnaním. - Anna Verešová
Pri tejto očiste verejného života však musí byť prítomný silný kresťanský hlas. A tento hlas by mal upozorňovať na nenahraditeľnú úlohu, ktorú v každej spoločnosti hrá rodina. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde mladí ľudia nebudú váhať založiť si rodinu. Ako politici by sme našou prácou mali prispieť k tomu, aby tu bolo dosť práce, aby otcovia nemuseli chodiť na týždňovky do zahraničia, aby skrátka rodiny mohli ostať pokope doma, tu, na Slovensku. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde bude rodina na prvom mieste a v centre všetkých verejných politík. - Branislav Škripek
Korupcia začína v ľudských srdciach. Ak budeme považovať aj na Slovensku za normálne, že ak ideme na úrad, k lekárovi tak v rukách máme obálku s “nejakým všimným”, tak korupciu nevymýtime. Pred nejakým časom som čítal štatistický prieskum ktorý odhalil, že korupciu v nejakej forme schvaľuje až dve tretiny Slovákov. Nie ako niečo vítané, lež ako nevyhnutné zlo a nástroj spoločenského fungovania. To je vážna vec.