Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Kay Lyn Carlson

small_small_Kay_Lyn_Carlson2-159x205.png

Kay Lyn je profesionálnou kresťanskou poradkyňou a terapeutkou. Je zakladateľkou a riaditeľkou Choose Grace Ministries. Pomáha tým, ktorí trpia zničujúcou skutočnosťou potratu. Kay Lyn je vydatá a má tri deti. Jej viera ju urobila silnou.

Nemala som ani predstavu o tom, ako veľmi som milovala Jacoba, dieťatko, ktoré som stratila pri potrate v roku 1980, keď som mala 17 rokov. Chcem, aby Amerika vedela, že keď potratári brali život môjmu dieťatku, ja som si vôbec nebola vedomá následkov mojej „voľby“. Sterilita mojej duše nebude nikdy potešená na tejto zemi, pretože dieťatko je preč, už navždy. To, čo sa javilo ako koniec krátkodobého problému, sa premenilo na celoživotnú cestu žiaľu a ľútosti. Potrat ma skoro zabil.

Roky neskôr, ako sociálna pracovníčka, som zistila, aké neznesiteľné boli následky toho činu – utrpenie, smútok, hanba, strach, depresia. Aj napriek vzdelaniu, terapii, návštevou skupiniek uzdravenia, ktoré som absolvovala, ma potrat straší ešte aj dnes.

V deň môjho potratu si pamätám, že som sedela asi so 16-timi dievčatami oblečenými v bielom „drese“ čakajúc na naše „bezstarostné, všetko-bude-dobré procedúry“ v Kansas City. Bola som tou, ktorá plakala; psychicky som sa triasla a hojdala som sa dozadu a späť, kým som nebola na rade. Jedno dievča poznamenalo, že ju znervózňujem a straším; a ostatné súhlasili.

Po ukončení celého postupu nás viedli k istej čakacej miestnosti, ošetrili nás a napokon nám poskytli prepúšťací formulár, aby sme ho vyplnili. Ruky sa mi tak triasli, že som sotva mohla piť vodu z pohára či trafiť perom na papier.

Po niekoľkých rokoch som zažila dotieravé spomienky, tendenciu vyhýbať sa veciam, stratu radosti a nadmernú bdelosť ako aj fyzické následky, napr. pocit paniky, dýchavičnosť, potenie a úzkosť v hrudníku.

Najdotieravejšie spomienky sa mi javili v mojich snoch – boli to skôr nočné mory. Krátko po pôrode môjho prvého živého dieťaťa, Emily, sa mi snívalo, že jej telo bolo roztrhané a vložené do starých lekárskych nádob v šialenom vedeckom laboratóriu. Jej hlava bola v jednej nádobe vedľa ďalšej nádoby, v ktorej bola noha. V ďalšom živom sne som spolu s Emily bojovala o holý život na moste v búrke, ktorá zúrila pod nami. Muž v čiernom stojaci na moste mohol zachrániť iba jednu z nás. Siahol svojou rukou po mne a zobral ju; tak som vedela, že Emily bude musieť zomrieť. Pozerala som sa na ňu, ako sa rúti do vĺn kričiac „MAMY, mamy, ma...“ a viac jej nebolo.

Môj posledný sen sa udial pred niekoľkými týždňami. Spadla som zo stola, na ktorom sa vykonávajú potraty, a ležala som na tvrdej vinylovej podlahe v krvných zrazeninách a v bazéne krvi. Sestričky a doktori utekali a kričali „urobte niečo, urobte niečo, ona zomiera.“ Ale nikto z nich nič nerobil. Moja vysoká holohlavá polomŕtvola ležala v ľadovom tichu a život postupne zo mňa unikal – bola som sama a v chlade. Mám aj iné sny, depresie, úzkosti a zážitky. Bola som v takej depresii, že som sa modlila, aby prišla smrť, aby dýchla na mňa a tak ukončila môj smútok v srdci. „Bože, vezmi ma teraz“ plakala som. „Nemôžem už takto ďalej žiť“. Smrť však neodpovedala na moju požiadavku.

Dnes viem, že nie som sama. Stojím medzi tisícimi ženami, ktorí už predo mnou uznali, akou úbohou voľbou bol potrat. Je to voľba, ktorá zraňuje. Povzbudzujem všetky ženy, aby vykročili vo viere a hovorili o klamstve potratu. Bez hanby vyhlasujem, že potrat ma zranil a ja už nebudem ticho!


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium