Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Luis Eduardo Rodriguez

small_Eduardo.JPG

Farár vo farnosti Ducha Svätého v El Carizzal, v diecéze Los Teques neďaleko Caracasu (Venezuela).

Pán si ma povolal v Tokiu.

Detstvo, mladosť, kariéra

Narodil som sa v roku 1962 vo venezuelskom Caracase ako piate zo siedmich detí. Naša rodina bola kresťansky založená. Mám päť sestier a s bratom sme tzv. írske dvojčatá (narodili sme sa v tom istom kalendárnom roku z dvoch tehotenstiev). Keď sa počet detí rozrástol, naši rodičia predali dom v hlavnom meste a postavili si nový na periférii Caracasu, kde som prežil šťastné detstvo a mladosť v kruhu zomknutej rodiny. 

Na univerzite v Caracase som vyštudoval sociálnu komunikáciu a tvorbu reklamy. Po škole som pracoval vo Venezuele, v Madride a neskôr vo významnej firme na reklamnom oddelení v Japonsku, kde som dosiahol dobré postavenie.  

Povolanie ku kňazstvu

V Japonsku je dokonale organizovaná spoločnosť, navonok všetko klape, vnútorne sú však ľudia prázdni, bez viery, bez zmyslu života. Štatisticky je tam najvyšší počet samovrážd. Po dvoch rokoch v Tokiu som dal výpoveď. Avšak práve v tejto ázijskej krajine, kde je kresťanov len hŕstka, sa ma Pán dotkol a tu sa zrodilo moje budúce kňazské povolanie. 

Dôležitú úlohu pritom zohrala mariánska svätyňa v meste Akita, kde sa od júna 1973 diali domorodej rehoľnej sestre  Sasagave Katsuko zvláštne veci. 5. júla toho istého roku sa jej prvýkrát zjavila Panna Mária. V rokoch 1975 až 1981 sa tu udial zázrak, pričom socha Panny Márie z Akity plakala ľudské slzy. Diecézny biskup Jan Šorito Ito vyhlásil 22. apríla 1984 svojou autoritou, že nie je možné poprieť nadprirodzený charakter týchto udalostí. Práve po návšteve tejto svätyne sa vo mne zrodilo rozhodnutie opustiť doterajšiu prácu a vydať sa za duchovným povolaním.

Vrátil som sa domov do Venezuely. Rok som prežil medzi kapucínmi v misijnej stanici Kavanayen v tropických pralesoch rieky Orinoco, niekoľko mesiacov v trapistickom kláštore v Méride. Nakoniec som sa rozhodol pre diecézne kňazstvo. V Madride sa začali moje teologické štúdiá, v ktorých som neskôr pokračoval v Ríme. 22. júla  2000 som bol vysvätený za kňaza.

Stretnutie so Slovanmi

Na štúdiách v Ríme som bližšie spoznal osobnosť Jána Pavla II. a začal som sa zaujímať o slovanský svet. Túžil som spoznať a navštíviť rodnú vlasť Karola Wojtylu. V medzinárodnom seminári Jána Pavla II. vtedy nebol žiaden Poliak, spriatelil som sa tam však so slovenským bohoslovcom Petrom Mášikom s myšlienkou, že ako Slovan má k Poliakom určite blízko. Odvtedy nás spája priateľstvo. Pri prvej návšteve Slovenska som sa vybral aj do susedného Poľska, navštívil som Krakov, bližšie som sa zoznámil s posolstvom sestry Faustíny o Božom milosrdenstve, ktoré som poznal už predtým a stal som sa jeho ešte horlivejším šíriteľom. Dvakrát som absolvoval aj desaťdňovú pešiu púť z poľského Tarnowa do Čenstochovej. 

Nostra Seňora de Coromoto

Našou národnou patrónkou je Coromotská Panna Mária. Jej svätyňa je postavená uprostred tropickej vegetácie na mieste, kde sa prvý raz zjavila indiánskemu náčelníkovi Coromotovi. Bol to pohan, ktorý o Kristovi nič nevedel. Panna Mária ho vyzvala, aby si dal vyliať vodu na hlavu, ako to robia bieli ľudia, a aby to urobili aj ľudia z jeho kmeňa. Náčelník Coromoto poslúchol. Odohralo sa to v roku 1652 a toto zjavenie bolo neskôr schválené aj Cirkvou.

Nevymenil by som ju za nič na svete

Dnes pôsobím ako farár vo farnosti Ducha Svätého v El Carizzal, v diecéze Los Teques neďaleko Caracasu. Žijem uprostred chudobných ľudí, ktorí bývajú v tzv. ranchos. Ľudia v mojej farnosti majú hlbokú vieru a pevne zakorenenú úctu k Panne Márii, ako je to charakteristické pre Juhoameričanov všeobecne.

Pohľad na Európu a Slovensko

Vo Venezuele veľká časť ľudí žije v materiálnej biede. V Európe je síce vyššia životná úroveň, vnímam však jej duchovnú biedu, najmä v niektorých západných krajinách. Slovensko som prvý raz navštívil v roku 1997, keď tu ešte vládli pozostatky komunizmu. Dnes už vidieť veľké zmeny, pokrok. Upozorňujem však, aby ste sa nedali uniesť materiálnym bohatstvom, ale zachovali si predovšetkým vieru v Boha.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium