Dobré správy
- Michaela Vyhnalová
Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť. - Michaela Vyhnalová
Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom. - Michaela Vyhnalová
Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom. - Richard Rohr
Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
- Michaela Vyhnalová
Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
Video
Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.
Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.
Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu
Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.
Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.
Príbeh - Marek Šefčík
Milosť pre každého
Stredoškolský učiteľ, manžel a otec 3 detí. Jeho najväčšou záľubou je rodina. Hrá šach, sleduje a komentuje veci verejné. Autor brožúry: Krížová cesta za nenarodené deti. Tvorí portál
sefcik.eu
“Všetko je milosť, nič iné iba milosť a cez všetko sa dá premodliť.” Toto často opakoval svätý salezián don Ernest Macák. Je to nádherný výrok, ktorý on nielen vyslovil, ale aj žil.
V ostatných dňoch som zažil prúdy milosti. Niekedy hovorievame, že “prehral boj so zákernou chorobou”, lenže, keď má byť všetko milosť, tak aj choroba môže byť požehnaným časom.
Toto do extrému doviedol kajúcny lotor na kríži, keď jeho život nebol asi najpríkladnejší ale napokon dostal obrovskú milosť v smrteľných mukách na kríži. “Ešte dnes budeš so mnou v raji!” povedal mu z kríža náš Spasiteľ. Povedzte, môže si hriešny človek, akým je každý z nás, želať niečo viac?
Dnes ráno o 9:15 nás zabolel odchod nášho otca z tohto sveta do večnosti. Ale ani sa nedá opísať nádej, ktorú nosíme v srdciach. Za posledný rok dostal obrovskú milosť, keď bojoval s chorobou ako lev. Nie kvôli sebe, ale kvôli nám. Jeho manželka, deti a vnúčatá boli jeho najväčšou radosťou, kvôli ktorej tu chcel ešte byť. A dovolím si povedať, že neprehral so žiadnou zákernou chorobou, ale naopak – zvíťazil a jeho výzbrojou mu bola milosť vďaka ktorej vybojoval pre seba najväčšiu cenu, vstup do večnosti s naším Otcom.
Keď ho trápili smrteľné úzkosti, pár chvíľ predtým, ako skonal, po tom, ako sa s nami už lúčil, povedal “Som šťastný!” Za ostatné dni prosil o odpustenie a sám odpúšťal a výsledkom bolo práve to presvedčivé a upokojujúce tvrdenie, ktorým jednoducho popísal stav svojej duše.
Mal možnosť držiac nás za ruky povedať toho ešte veľa. A aj to využil. Mali sme uši nastražené a počúvali sme múdrosť otca. “Boli aj ťažké a zlé chvíľky, ale to len preto, aby sme si vedeli vážiť tie dobré” – povedal. Povzbudil nás k láske a čakal, podľa svojich vlastných slov, na náruč svätého Jozefa, svojho menovca, patróna, na ktorého sa často obracal. A keď už nedokázal robiť takmer nič, aj tak ešte jednou rukou obtáčal ruženec, okolo tej druhej, aby mu nepadal. Zvieral pevne túto zbraň s visiacim krížikom v dlani, a tak nás navždy, za zvuku zvonov kostola v Studenci, ktorých zvuk mu hladil dušu, opustil.
Všetko je milosť a cez všetko sa dá premodliť. Áno, aj tu sa potvrdili slová don Ernesta. “Ďakujem ti Pane Bože za tú milosť, ktorú si dal nášmu otcovi a dedkovi a tebe Panna Mária, že si mu vkladala do dlaní ruženec, ten kľúč od Nebeskej brány.”
“Otec, dedko, keď ste od nás odchádzali, tak ste nás prosili, aby sme spolu žili, aby sme sa mali navzájom radi. Ale aj ja som vám povedal, že vám dávame úlohu. Chcel som od vás, aby ste sa prihovorili za nás hriešnych a za naše rodiny, keď dôjdete do cieľa. Vy ste mi na to povedali iba jedno slovíčko – Sľubujem! Nezabudnite, my vás stále potrebujeme. Tešíme sa na opätovné stretnutie. Veríme, že aj nám bude daná Milosť.”
Najnovšie
- Martin Fedorko
Obrátenie ako cesta - Zuzana Chochulová
Akú farbu má duša človeka - Yvona Jandzíková
Keď lietajú motýle - Ľubomír Klieštik
Veľký príbeh o malej Lucke - Lucia Drábiková
Vo všetkom slávne víťazím(e) skrze Toho, ktorý nás miluje.
Náhodné
- Peter Poláček
Vďaka Ti Otče! - Szilagyi Laszlo
- Martin Luther King Jr.
Mám sen - Maruška Kožlejová
Môj brazílsky ohňostroj - Astronaut J. B. Irwin
Čomu ma naučil let na mesiac?
Celkovo 496 príbehov v tomto jazyku.
Spolu 507 vo všetkých jazykoch. Pre zmenu jazyka prosím kliknite na jednu z vlajok.
Rozhovory
- Renáta Ocilková
Mám veľa dobrých skúsenosti s Rómami, hlavne s tými, ktorí sa nechávajú premieňať Bohom. Obrátení Rómovia sú mi v mnohom príkladom: sú vďační, verní priatelia, čistotní so zmyslom pre poriadok, starostliví rodičia, súdržní. Ich viera a vrúcne modlitby dokážu vyprosiť zázraky. Stretnutia s nimi sú pre mňa veľkým požehnaním. - Anna Verešová
Pri tejto očiste verejného života však musí byť prítomný silný kresťanský hlas. A tento hlas by mal upozorňovať na nenahraditeľnú úlohu, ktorú v každej spoločnosti hrá rodina. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde mladí ľudia nebudú váhať založiť si rodinu. Ako politici by sme našou prácou mali prispieť k tomu, aby tu bolo dosť práce, aby otcovia nemuseli chodiť na týždňovky do zahraničia, aby skrátka rodiny mohli ostať pokope doma, tu, na Slovensku. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde bude rodina na prvom mieste a v centre všetkých verejných politík. - Branislav Škripek
Korupcia začína v ľudských srdciach. Ak budeme považovať aj na Slovensku za normálne, že ak ideme na úrad, k lekárovi tak v rukách máme obálku s “nejakým všimným”, tak korupciu nevymýtime. Pred nejakým časom som čítal štatistický prieskum ktorý odhalil, že korupciu v nejakej forme schvaľuje až dve tretiny Slovákov. Nie ako niečo vítané, lež ako nevyhnutné zlo a nástroj spoločenského fungovania. To je vážna vec.
