Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Mária Demeterová
Vidieť dobro v druhých

small_small_12. Mária Demeterová.JPG

Mária Demeterová žije 35 rokov v šťastnom manželstve. S manželom vychovali 3 deti a majú 6 vnúčat. Je koordinátorkou projektu Zachráňme životy a charitatívnej služby Podeľme sa. Je bývalou viceprimátorkou Bratislavy a bývalou poslankyňou NR SR.

Čo sa týka viery v Boha, nezažila som vo svojom živote nejaký výrazný zlomový bod. Vyrastala som v hlboko veriacej rodine pedagógov, ktorí to za totality nemali so šiestimi deťmi ľahké. Čo nám však priehrštím rozdávali, bola láska - jednak k nám, deťom, ale aj k sebe navzájom.

K viere nás viedli odmalička. Vždy pevne stáli na svojich zásadách a aj keď im hrozila strata zamestnania, nikdy Ježiša Krista nezapreli. Takto sme sa vďaka rodičom aj my s ;Ježišom odmalička stretali. Rodina bola teda prvým miestom, kde som sa stretala so skutočnou Kristovou láskou.

Samozrejme, aj u mňa nastal ten čas, keď sa moja „detská“ viera musela pretaviť na „dospelú“. Mala som svoje obdobia hľadania, pochybovania, ale Pán vždy stál blízko mňa a posielal mi do života mnoho výborných ľudí, ktorí mi veľmi pomohli.

Keď som v živote mala pocit, že je toho na mňa priveľa, že to nezvládnem, pristihla som sa pri tom, že zabúdam na toho hlavného – na Boha. Uvedomila som si, že sa musím vrátiť do detských čias a spoľahnúť sa výhradne na neho. A to mi vlialo veľkú Božiu lásku a energiu ísť ďalej. Je to paradox, že keď som sa cítila najhoršie, dostala som sa k Pánu Bohu najbližšie a vždy mi bolo jasné, že práve on ma z tých situácií „vysekal“.

Budovať osobný vzťah s Ježišom Kristom, ktorý postupne začal ovplyvňovať môj život, sa mi darilo predovšetkým vďaka každodennej modlitbe a prijímaniu kresťanských sviatostí.

Najviac som sa však priblížila k Ježišovi tým, že som sa naučila brať ľudí okolo mňa takých, akí sú, a vidieť v nich to dobré. Boh sa mi vždy prihováral aj cez úžasných ľudí, ktorých som mohla v živote stretnúť a ktorí stali sa jeho súčasťou.

V prvom rade je to môj manžel, blízki priatelia, ale aj tí, ktorí boli akoby na okraji spoločnosti. Často mi práve takíto ľudia ukázali, že moje problémy sú v porovnaní s tými ich zanedbateľné a že hoci som si myslela, že ja pomáham im, často oni oveľa viac pomohli mne.

V živote som zažila aj konkrétne Božie zásahy – jedným z nich boli okolnosti môjho vstupu do manželstva. Dlhé obdobie sme s kňazom, ktorí mi pomáhal na mojej duchovnej ceste, rozoberali, aké povolanie je pre mňa „to pravé“. V hre bol aj rehoľný život, ale v mojom srdci vždy víťazila túžba po vlastnej rodine. Často ma to aj mrzelo. Ten kňaz mi však hovoril, aby som ešte žiadne radikálne rozhodnutie nerobila - že Pán mi moju cestu jasne ukáže.

Keď som stretla môjho manžela, mala som už 33 rokov. Zrazu stál pred mojimi dvermi a ja som vedela, že s ním chcem prežiť zvyšok svojho života. Bola som si istá, že mi to ukazuje Pán. S manželom sme spolu už 35 spokojných rokov.

V živote som sa vždy usilovala rozpoznať, čo odo mňa Ježiš očakáva. Niekedy som to pociťovala viac, inokedy menej. Ale rozhodujúce bolo robiť to, v čom som sa cítila ako ryba vo vode - a to bola najmä konkrétna pomoc iným. Pri pohľade zvonka to boli často malé veci, ale ja som v nich našla Krista...

...a čo poradiť ľuďom, ktorí majú túžbu takisto stretnúť živého Boha? Odpoveď nie je ľahká, pretože každý človek je úplne iný, vníma svet rozdielne a v tom svojom vnútornom svete je veľmi citlivý na akýkoľvek zásah zvonka.

Mne sa však zdá, že keď človek nadviaže rozhovor s Bohom, často tými najjednoduchšími slovami, keď sa usiluje prehĺbiť svoj duchovný život, vtedy nájde cestu - stretne napríklad tých správnych ľudí, ktorí ho nasmerujú, ako treba.

Ľuďom pomáha spoznať milujúceho Boha, keď žijú v harmonickej rodine postavenej na láske - vzájomnej a predovšetkým tej Božej. Mala som skúsenosť takéhoto detstva, a aj preto som sa stala horlivým zástancom klasickej rodiny. Som presvedčená, že ak by ľudia vytvárali takéto rodiny, spoločnosť by nemusela riešiť podstatnú časť problémov, či už sociálnych, vzťahových a mnohých iných. Takúto skúsenosť zo srdca želám všetkým.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium