Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Mária Demeterová
Vidieť dobro v druhých

small_small_12. Mária Demeterová.JPG

Mária Demeterová žije 35 rokov v šťastnom manželstve. S manželom vychovali 3 deti a majú 6 vnúčat. Je koordinátorkou projektu Zachráňme životy a charitatívnej služby Podeľme sa. Je bývalou viceprimátorkou Bratislavy a bývalou poslankyňou NR SR.

Čo sa týka viery v Boha, nezažila som vo svojom živote nejaký výrazný zlomový bod. Vyrastala som v hlboko veriacej rodine pedagógov, ktorí to za totality nemali so šiestimi deťmi ľahké. Čo nám však priehrštím rozdávali, bola láska - jednak k nám, deťom, ale aj k sebe navzájom.

K viere nás viedli odmalička. Vždy pevne stáli na svojich zásadách a aj keď im hrozila strata zamestnania, nikdy Ježiša Krista nezapreli. Takto sme sa vďaka rodičom aj my s ;Ježišom odmalička stretali. Rodina bola teda prvým miestom, kde som sa stretala so skutočnou Kristovou láskou.

Samozrejme, aj u mňa nastal ten čas, keď sa moja „detská“ viera musela pretaviť na „dospelú“. Mala som svoje obdobia hľadania, pochybovania, ale Pán vždy stál blízko mňa a posielal mi do života mnoho výborných ľudí, ktorí mi veľmi pomohli.

Keď som v živote mala pocit, že je toho na mňa priveľa, že to nezvládnem, pristihla som sa pri tom, že zabúdam na toho hlavného – na Boha. Uvedomila som si, že sa musím vrátiť do detských čias a spoľahnúť sa výhradne na neho. A to mi vlialo veľkú Božiu lásku a energiu ísť ďalej. Je to paradox, že keď som sa cítila najhoršie, dostala som sa k Pánu Bohu najbližšie a vždy mi bolo jasné, že práve on ma z tých situácií „vysekal“.

Budovať osobný vzťah s Ježišom Kristom, ktorý postupne začal ovplyvňovať môj život, sa mi darilo predovšetkým vďaka každodennej modlitbe a prijímaniu kresťanských sviatostí.

Najviac som sa však priblížila k Ježišovi tým, že som sa naučila brať ľudí okolo mňa takých, akí sú, a vidieť v nich to dobré. Boh sa mi vždy prihováral aj cez úžasných ľudí, ktorých som mohla v živote stretnúť a ktorí stali sa jeho súčasťou.

V prvom rade je to môj manžel, blízki priatelia, ale aj tí, ktorí boli akoby na okraji spoločnosti. Často mi práve takíto ľudia ukázali, že moje problémy sú v porovnaní s tými ich zanedbateľné a že hoci som si myslela, že ja pomáham im, často oni oveľa viac pomohli mne.

V živote som zažila aj konkrétne Božie zásahy – jedným z nich boli okolnosti môjho vstupu do manželstva. Dlhé obdobie sme s kňazom, ktorí mi pomáhal na mojej duchovnej ceste, rozoberali, aké povolanie je pre mňa „to pravé“. V hre bol aj rehoľný život, ale v mojom srdci vždy víťazila túžba po vlastnej rodine. Často ma to aj mrzelo. Ten kňaz mi však hovoril, aby som ešte žiadne radikálne rozhodnutie nerobila - že Pán mi moju cestu jasne ukáže.

Keď som stretla môjho manžela, mala som už 33 rokov. Zrazu stál pred mojimi dvermi a ja som vedela, že s ním chcem prežiť zvyšok svojho života. Bola som si istá, že mi to ukazuje Pán. S manželom sme spolu už 35 spokojných rokov.

V živote som sa vždy usilovala rozpoznať, čo odo mňa Ježiš očakáva. Niekedy som to pociťovala viac, inokedy menej. Ale rozhodujúce bolo robiť to, v čom som sa cítila ako ryba vo vode - a to bola najmä konkrétna pomoc iným. Pri pohľade zvonka to boli často malé veci, ale ja som v nich našla Krista...

...a čo poradiť ľuďom, ktorí majú túžbu takisto stretnúť živého Boha? Odpoveď nie je ľahká, pretože každý človek je úplne iný, vníma svet rozdielne a v tom svojom vnútornom svete je veľmi citlivý na akýkoľvek zásah zvonka.

Mne sa však zdá, že keď človek nadviaže rozhovor s Bohom, často tými najjednoduchšími slovami, keď sa usiluje prehĺbiť svoj duchovný život, vtedy nájde cestu - stretne napríklad tých správnych ľudí, ktorí ho nasmerujú, ako treba.

Ľuďom pomáha spoznať milujúceho Boha, keď žijú v harmonickej rodine postavenej na láske - vzájomnej a predovšetkým tej Božej. Mala som skúsenosť takéhoto detstva, a aj preto som sa stala horlivým zástancom klasickej rodiny. Som presvedčená, že ak by ľudia vytvárali takéto rodiny, spoločnosť by nemusela riešiť podstatnú časť problémov, či už sociálnych, vzťahových a mnohých iných. Takúto skúsenosť zo srdca želám všetkým.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium