Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13
  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Mária Demeterová
Vidieť dobro v druhých

small_small_12. Mária Demeterová.JPG

Mária Demeterová žije 35 rokov v šťastnom manželstve. S manželom vychovali 3 deti a majú 6 vnúčat. Je koordinátorkou projektu Zachráňme životy a charitatívnej služby Podeľme sa. Je bývalou viceprimátorkou Bratislavy a bývalou poslankyňou NR SR.

Čo sa týka viery v Boha, nezažila som vo svojom živote nejaký výrazný zlomový bod. Vyrastala som v hlboko veriacej rodine pedagógov, ktorí to za totality nemali so šiestimi deťmi ľahké. Čo nám však priehrštím rozdávali, bola láska - jednak k nám, deťom, ale aj k sebe navzájom.

K viere nás viedli odmalička. Vždy pevne stáli na svojich zásadách a aj keď im hrozila strata zamestnania, nikdy Ježiša Krista nezapreli. Takto sme sa vďaka rodičom aj my s ;Ježišom odmalička stretali. Rodina bola teda prvým miestom, kde som sa stretala so skutočnou Kristovou láskou.

Samozrejme, aj u mňa nastal ten čas, keď sa moja „detská“ viera musela pretaviť na „dospelú“. Mala som svoje obdobia hľadania, pochybovania, ale Pán vždy stál blízko mňa a posielal mi do života mnoho výborných ľudí, ktorí mi veľmi pomohli.

Keď som v živote mala pocit, že je toho na mňa priveľa, že to nezvládnem, pristihla som sa pri tom, že zabúdam na toho hlavného – na Boha. Uvedomila som si, že sa musím vrátiť do detských čias a spoľahnúť sa výhradne na neho. A to mi vlialo veľkú Božiu lásku a energiu ísť ďalej. Je to paradox, že keď som sa cítila najhoršie, dostala som sa k Pánu Bohu najbližšie a vždy mi bolo jasné, že práve on ma z tých situácií „vysekal“.

Budovať osobný vzťah s Ježišom Kristom, ktorý postupne začal ovplyvňovať môj život, sa mi darilo predovšetkým vďaka každodennej modlitbe a prijímaniu kresťanských sviatostí.

Najviac som sa však priblížila k Ježišovi tým, že som sa naučila brať ľudí okolo mňa takých, akí sú, a vidieť v nich to dobré. Boh sa mi vždy prihováral aj cez úžasných ľudí, ktorých som mohla v živote stretnúť a ktorí stali sa jeho súčasťou.

V prvom rade je to môj manžel, blízki priatelia, ale aj tí, ktorí boli akoby na okraji spoločnosti. Často mi práve takíto ľudia ukázali, že moje problémy sú v porovnaní s tými ich zanedbateľné a že hoci som si myslela, že ja pomáham im, často oni oveľa viac pomohli mne.

V živote som zažila aj konkrétne Božie zásahy – jedným z nich boli okolnosti môjho vstupu do manželstva. Dlhé obdobie sme s kňazom, ktorí mi pomáhal na mojej duchovnej ceste, rozoberali, aké povolanie je pre mňa „to pravé“. V hre bol aj rehoľný život, ale v mojom srdci vždy víťazila túžba po vlastnej rodine. Často ma to aj mrzelo. Ten kňaz mi však hovoril, aby som ešte žiadne radikálne rozhodnutie nerobila - že Pán mi moju cestu jasne ukáže.

Keď som stretla môjho manžela, mala som už 33 rokov. Zrazu stál pred mojimi dvermi a ja som vedela, že s ním chcem prežiť zvyšok svojho života. Bola som si istá, že mi to ukazuje Pán. S manželom sme spolu už 35 spokojných rokov.

V živote som sa vždy usilovala rozpoznať, čo odo mňa Ježiš očakáva. Niekedy som to pociťovala viac, inokedy menej. Ale rozhodujúce bolo robiť to, v čom som sa cítila ako ryba vo vode - a to bola najmä konkrétna pomoc iným. Pri pohľade zvonka to boli často malé veci, ale ja som v nich našla Krista...

...a čo poradiť ľuďom, ktorí majú túžbu takisto stretnúť živého Boha? Odpoveď nie je ľahká, pretože každý človek je úplne iný, vníma svet rozdielne a v tom svojom vnútornom svete je veľmi citlivý na akýkoľvek zásah zvonka.

Mne sa však zdá, že keď človek nadviaže rozhovor s Bohom, často tými najjednoduchšími slovami, keď sa usiluje prehĺbiť svoj duchovný život, vtedy nájde cestu - stretne napríklad tých správnych ľudí, ktorí ho nasmerujú, ako treba.

Ľuďom pomáha spoznať milujúceho Boha, keď žijú v harmonickej rodine postavenej na láske - vzájomnej a predovšetkým tej Božej. Mala som skúsenosť takéhoto detstva, a aj preto som sa stala horlivým zástancom klasickej rodiny. Som presvedčená, že ak by ľudia vytvárali takéto rodiny, spoločnosť by nemusela riešiť podstatnú časť problémov, či už sociálnych, vzťahových a mnohých iných. Takúto skúsenosť zo srdca želám všetkým.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium