Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Marián Štastný
Pán ma nikdy neopustil

small_marianstastny.jpg

Iniciátor sviečkovej manifestácie (v roku 1988) za náboženskú slobodu, ktorá je významnou historickou udalosťou Slovákov.
Úspešný hokejový reprezentat Slovenska.
Podniká v Kanade www.golfhotelstastny.com

Bol som prvý, ktorý sa narodil našim rodičom v Bratislave. Matka z otcom pochádzali z Pružiny, okres Považská Bystrica, kde som od ranného detstva trávil letné prázdniny a kde sa s radosťou vraciam i dnes.

V Pružine v druhej polovici 19. storočia pôsobil ako kňaz národný buditeľ a významný kultúrny pracovník Štefan Závodník. Rodičia nám často pripomínali význam tejto osobnosti na pozdvihnutí duchovného, kultúrneho a spoločenského života v regióne a v celom Hornom Uhorsku.

I napriek tomu, ze svetlo sveta som uzrel v časoch vrcholu stalinizmu a rástol počas jeho odmäku, zostal mi ateizmus cudzí. Naopak boli to duchovné hodnoty, národná spolupatričnosť, rešpekt k iným národom a kultúram, ktoré ma oslovovali.

Cítil som stále viac a viac potrebu presadzovať to naše slovenské i keď zaznávané, nerozvinuté, či chudobné. Videl a počúval som to často na Slovensku ako i v zahranici. Veril som však v talent a schopnosti našich ľudi tak, ako to robili Štefan Závodník, Štúrovci, Bernolákovci a mnohí iní.

Spomínam si na jednu príhodu, ktorá sa udiala asi v 1974 roku v nemeckom Garmisch - Partenkirchene. Po ukončení hokejového stretnutia s klubom SC Riesersee som požiadal o malú pomoc Helmutha, pracovníka lokálneho mužstva. On sa usmial a odvetil: '' Žiadny problém! Kedykoľvek Marián! Poznám ťa už pät rokov. Palko mi o tebe hovoril.'' Ked videl, že som z jeho prívetivosti príjemne, ale nechápavo prekvapený pokračoval: ''Palko Kováč mi povedal, že sa na teba môzem spoľahnúť.''

Je pravdou, ze v Garmischi som bol v 1969 roku ako šestnásťročný dorastenec. Palko Kováč bol jeden z vedúcich hokejového oddielu Slovan Bratislava v šestdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Na ňom stáli zahraničné výjazdy klubu. Ovládal pät jazykov a okolo neho sa šírila pohoda, úsmev a radosť z dobre vykonanej práce.

V Bratislave som si nemohol odpustiť návštevu v jeho úrade, aby som zistil čo ho viedlo k tomu, že ma tak vychválil dokonca v zahraničí. Odpovedal mi z jeho typickým milým úsmevom: '' Marian poobzeraj sa trochu okolo seba na dvanástej v nedeľu a tam nájdeš odpoveď!''

Na omši o dvanástej v Blumentálskom kostole som sa zvedavo poohliadol. Po mojej pravej strane v lavici sedel spolu s dvomi sestrami Palko Kováč. Až vtedy som pocítil, aký sme si boli blízki už dlhé roky skze Pána.

Keď v auguste 1980 som sa dostal do nemilosti spoločenského zriadenia v Československu bol to opät On, ktorý mi poslal spoľahlivého Helmutha, aby mi podal pomocnú ruku.

Pán mi pripravil neľahkú cestu, ale nikdy ma na nej neopustil!

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium