Dobré správy

  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Martin Hunčár
Aj slušní ľudia potrebujú Boha

small_Martin Huncar_2016.jpg

Martin Hunčár (1971) Martin Hunčár (1971) spolu s manželkou Danielou a dvoma synmi Samuelom a Jakubom žije v Bratislave. Vyštudoval Stavebnú fakultu na STU, biblickú školu v Brne a diaľkovo pastorálnu teológiu vo Švédsku. Je druhým pastorom zboru v Slova života Bratislava, vedie vydavateľstvo a zapája sa aj do služby deťom. Publikuje v časopise Víťazný život, je autorom viacerých scenárov (najznámejšie je divadelné predstavenie Nájdený stratený raj), troch detských CD (Janko Oriešok, Život ako z rozprávočky, Ovocinoland) a kníh pre deti a mládež (Ako Janko Oriešok porazil draka, Drakozdrap, Za Bránou Slova, Tajomný Mithras, Dopraj duši raj, Chceš sa stať misionárom?), je spoluautorom Biblických základov. Napísal aj knihu Zdravý životný štýl a momentálne pracuje na diele Maratón duše.
Martina môžete kontaktovať aj e-mailom na huncar@slovozivota.sk

Každý z nás rád počuje, ako sa obracia narkoman alebo alkoholik. Nebol som ani jedno, ani druhé. A možno práve preto je moje obrátenie o to zázračnejšie. Často si práve tí „slušní“ potrebu zmeny vôbec neuvedomujú. To bol aj môj prípad. Vyrastal som v rodine, kde sme verili v Boha; mám pracovitých a morálne založených rodičov, prežil som pekné detstvo. Boh bol však niekde na vedľajšej koľaji. Navonok všetko vyzeralo, že je v poriadku, ale vo vnútri som pociťoval prázdnotu. Cítil som sa ako starozákonný veriaci, ktorému bolo dané prikázanie, ktoré nedokázal dodržať. Spoznal som moc hriechu a bezvýsledne sa z neho snažil vymaniť. Zdalo sa mi to pokrytecké, pretože rozpor medzi zbožnou nedeľou a zvyškom týždňa sa prehlboval.

Keď som mal osemnásť rokov, stretol som jedného kresťana, ktorý mi živo rozprával o Kristovi. Myslel som si, že Boh patrí len do kostola, ale tento človek Ho naozaj poznal. Hneď nato mi ktosi daroval Sväté písmo. Bolo to tesne pred pádom komunizmu, vtedy to bolo veľmi vzácne. Slovo Božie ma zasiahlo ako blesk z neba. Na jednej strane ma všetky tie príbehy a slová fascinovali, na druhej strane som bol opätovne usviedčaný, že som hriešnik. Môj hlad po Bohu však rástol. Pamätám si, že onedlho nato som sa takto modlil:

„Bože, ak si, daj sa mi, prosím, poznať!“

Na odpoveď som dlho nečakal. V roku 1990 som na jednej evanjelizácii odovzdal život Ježišovi. Pre mňa bolo dôležité uvedomiť si, že nie som ten „poslušný syn“, ale „márnotratný syn,“ z o ktorom sa zmieňuje Lukáš v 15. kapitole evanjelia. . Zistil som, že moje dobré skutky nestačia na spásu, naštrbilo to moju pýchu. No i tak mi prichádzali na um myšlienky, že nie som až taký zlý a iste existuje mnoho iných ľudí, ktorí žijú ďaleko horšie než ja, tak načo sa znepokojovať... Nakoniec som však kapituloval a uvedomil si, že v Božích očiach nie som o nič lepší ako ten, kto sedí vo väzení za hrozný zločin. Zároveň s tým som pochopil, že ma Pán Boh bezvýhradne miluje. Ježišove vykupiteľské dielo na kríži sa zrazu pre mňa stalo osobným a reálnym. Zakúsil som slobodu, po ktorej som tak veľmi túžil, srdce sa mi naplnilo pokojom a radosťou. O tejto novej skúsenosti som čoskoro rozprával všetkým naokolo, najmä spolužiakom na vysokej škole. Môj život bol zrazu hore nohami, vlastne, lepšie povedané, konečne nabral zmysel a stál som na nohách, pevne zakotvených v skale Božieho slova.


Je autorom viacerých kníh pre deti a mládež. Jeho prvotina Ako Janko Oriešok porazil draka sa dočkala už dvoch voľných pokračovaní. Posledný diel nesie názov Za Bránou Slova.
Odvtedy uplynulo mnoho rokov. Po skončení STU som absolvoval biblickú školu v Brne, diaľkovo študoval teológiu, dar tvorivosti využil na napísanie mnohých kníh a scenárov. Šťastne som sa oženil, mám dve deti a veľkú výsadu, že moje povolanie je zároveň prácou, na ktorú sa teším každý deň. Pracujem ako vydavateľ a kazateľ, cestujem, píšem články do časopisov. Motorom pre môj vzťah s Ježišom je Jeho milosť. Hoci ma mnohí pokladajú za stabilného človeka, ja sám viem o svojich zlyhaniach. Vedomie toho, že On je verný, milujúci a odpúšťajúci Boh, ma vždy privádza do Jeho náručia. Viem, že ma nikdy neopustí a je so mnou – to mi pomáha nasledovať Ho v každodennom živote, bez ohľadu na to, či sa mi darí, alebo nie.

Väčšie životné krízy sa mi doteraz vyhýbali, pri tých menších som si o to viac uvedomil potrebu zásahu zhora. Spolu s manželkou Danielkou sa v takýchto situáciách v modlitbe spojíme a očakávame, že to, čo už nedokážeme my, dokáže On. Prílišné vypätie v službe a práci riešim koníčkami – mám za sebou už niekoľko maratónov, jeden sa mi dokonca podaril zabehnúť tesne pod tri hodiny. V poslednej dobe ma chytil aj tenis, občas hrám šach. Je dobré prečistiť si hlavu a pretiahnuť kostru, pomáha to udržať sa v zdraví a plnej sile.

Niektorí ľudia sú skeptickí ohľadne zázrakov, ale ja som ich zažil veľa.

Ešte predtým, než sme sa zobrali, bola moja manželka osem dní v kóme a prebrala sa len po urgentných modlitbách veriacich, hoci lekári jej nedávali veľa šancí, vrátila sa jej aj pamäť, úžasné! Pán Boh mi nadprirodzene pomohol aj počas vojenskej služby i na nebezpečnej misii v Mjanmarsku. Mal som možnosť navštíviť osady, kde videli nás, cudzincov, po sedemdesiatich rokoch. Mnohí chorí, za ktorých som sa v živote modlil, boli uzdravení. Niekedy som počas kázania vedený Duchom Svätým a dostanem konkrétne slovo pre niekoho z prítomných. Najväčším zázrakom je však určite to, že sa niektorí ľudia v mojom okolí obrátili k Bohu a dodnes ho nasledujú, jeden z nich je dokonca známym kazateľom.

Veľmi túžim vidieť na Slovensku horlivých kresťanov a ľudí, ako sa obracajú k Bohu. Dúfam, že ako pastor a učiteľ budem súčasťou veľkých vecí, ktoré bude Boh konať. Verím, že Pán sa dotkne aj detí, aj tie mi ležia na srdci, časť mojej služby je orientovaná aj týmto smerom.

Neviem, či vás zaujal môj príbeh, ale aj keby nie, ten najdôležitejší príbeh nie je o mne, ale o Ježišovi Kristovi, o Jeho bezpodmienečnej láske k nám. Cesta k Nemu je jednoduchá - stačí prísť s úprimnosťou v srdci, priznať si svoju hriešnosť a uveriť láske, ktorá sa zjavila na kríži. Poproste ho s vierou, aby vstúpil aj do vášho srdca a očistil vás.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium