Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Martin Hunčár
Aj slušní ľudia potrebujú Boha

small_Martin Huncar_2016.jpg

Martin Hunčár (1971) Martin Hunčár (1971) spolu s manželkou Danielou a dvoma synmi Samuelom a Jakubom žije v Bratislave. Vyštudoval Stavebnú fakultu na STU, biblickú školu v Brne a diaľkovo pastorálnu teológiu vo Švédsku. Je druhým pastorom zboru v Slova života Bratislava, vedie vydavateľstvo a zapája sa aj do služby deťom. Publikuje v časopise Víťazný život, je autorom viacerých scenárov (najznámejšie je divadelné predstavenie Nájdený stratený raj), troch detských CD (Janko Oriešok, Život ako z rozprávočky, Ovocinoland) a kníh pre deti a mládež (Ako Janko Oriešok porazil draka, Drakozdrap, Za Bránou Slova, Tajomný Mithras, Dopraj duši raj, Chceš sa stať misionárom?), je spoluautorom Biblických základov. Napísal aj knihu Zdravý životný štýl a momentálne pracuje na diele Maratón duše.
Martina môžete kontaktovať aj e-mailom na huncar@slovozivota.sk

Každý z nás rád počuje, ako sa obracia narkoman alebo alkoholik. Nebol som ani jedno, ani druhé. A možno práve preto je moje obrátenie o to zázračnejšie. Často si práve tí „slušní“ potrebu zmeny vôbec neuvedomujú. To bol aj môj prípad. Vyrastal som v rodine, kde sme verili v Boha; mám pracovitých a morálne založených rodičov, prežil som pekné detstvo. Boh bol však niekde na vedľajšej koľaji. Navonok všetko vyzeralo, že je v poriadku, ale vo vnútri som pociťoval prázdnotu. Cítil som sa ako starozákonný veriaci, ktorému bolo dané prikázanie, ktoré nedokázal dodržať. Spoznal som moc hriechu a bezvýsledne sa z neho snažil vymaniť. Zdalo sa mi to pokrytecké, pretože rozpor medzi zbožnou nedeľou a zvyškom týždňa sa prehlboval.

Keď som mal osemnásť rokov, stretol som jedného kresťana, ktorý mi živo rozprával o Kristovi. Myslel som si, že Boh patrí len do kostola, ale tento človek Ho naozaj poznal. Hneď nato mi ktosi daroval Sväté písmo. Bolo to tesne pred pádom komunizmu, vtedy to bolo veľmi vzácne. Slovo Božie ma zasiahlo ako blesk z neba. Na jednej strane ma všetky tie príbehy a slová fascinovali, na druhej strane som bol opätovne usviedčaný, že som hriešnik. Môj hlad po Bohu však rástol. Pamätám si, že onedlho nato som sa takto modlil:

„Bože, ak si, daj sa mi, prosím, poznať!“

Na odpoveď som dlho nečakal. V roku 1990 som na jednej evanjelizácii odovzdal život Ježišovi. Pre mňa bolo dôležité uvedomiť si, že nie som ten „poslušný syn“, ale „márnotratný syn,“ z o ktorom sa zmieňuje Lukáš v 15. kapitole evanjelia. . Zistil som, že moje dobré skutky nestačia na spásu, naštrbilo to moju pýchu. No i tak mi prichádzali na um myšlienky, že nie som až taký zlý a iste existuje mnoho iných ľudí, ktorí žijú ďaleko horšie než ja, tak načo sa znepokojovať... Nakoniec som však kapituloval a uvedomil si, že v Božích očiach nie som o nič lepší ako ten, kto sedí vo väzení za hrozný zločin. Zároveň s tým som pochopil, že ma Pán Boh bezvýhradne miluje. Ježišove vykupiteľské dielo na kríži sa zrazu pre mňa stalo osobným a reálnym. Zakúsil som slobodu, po ktorej som tak veľmi túžil, srdce sa mi naplnilo pokojom a radosťou. O tejto novej skúsenosti som čoskoro rozprával všetkým naokolo, najmä spolužiakom na vysokej škole. Môj život bol zrazu hore nohami, vlastne, lepšie povedané, konečne nabral zmysel a stál som na nohách, pevne zakotvených v skale Božieho slova.


Je autorom viacerých kníh pre deti a mládež. Jeho prvotina Ako Janko Oriešok porazil draka sa dočkala už dvoch voľných pokračovaní. Posledný diel nesie názov Za Bránou Slova.
Odvtedy uplynulo mnoho rokov. Po skončení STU som absolvoval biblickú školu v Brne, diaľkovo študoval teológiu, dar tvorivosti využil na napísanie mnohých kníh a scenárov. Šťastne som sa oženil, mám dve deti a veľkú výsadu, že moje povolanie je zároveň prácou, na ktorú sa teším každý deň. Pracujem ako vydavateľ a kazateľ, cestujem, píšem články do časopisov. Motorom pre môj vzťah s Ježišom je Jeho milosť. Hoci ma mnohí pokladajú za stabilného človeka, ja sám viem o svojich zlyhaniach. Vedomie toho, že On je verný, milujúci a odpúšťajúci Boh, ma vždy privádza do Jeho náručia. Viem, že ma nikdy neopustí a je so mnou – to mi pomáha nasledovať Ho v každodennom živote, bez ohľadu na to, či sa mi darí, alebo nie.

Väčšie životné krízy sa mi doteraz vyhýbali, pri tých menších som si o to viac uvedomil potrebu zásahu zhora. Spolu s manželkou Danielkou sa v takýchto situáciách v modlitbe spojíme a očakávame, že to, čo už nedokážeme my, dokáže On. Prílišné vypätie v službe a práci riešim koníčkami – mám za sebou už niekoľko maratónov, jeden sa mi dokonca podaril zabehnúť tesne pod tri hodiny. V poslednej dobe ma chytil aj tenis, občas hrám šach. Je dobré prečistiť si hlavu a pretiahnuť kostru, pomáha to udržať sa v zdraví a plnej sile.

Niektorí ľudia sú skeptickí ohľadne zázrakov, ale ja som ich zažil veľa.

Ešte predtým, než sme sa zobrali, bola moja manželka osem dní v kóme a prebrala sa len po urgentných modlitbách veriacich, hoci lekári jej nedávali veľa šancí, vrátila sa jej aj pamäť, úžasné! Pán Boh mi nadprirodzene pomohol aj počas vojenskej služby i na nebezpečnej misii v Mjanmarsku. Mal som možnosť navštíviť osady, kde videli nás, cudzincov, po sedemdesiatich rokoch. Mnohí chorí, za ktorých som sa v živote modlil, boli uzdravení. Niekedy som počas kázania vedený Duchom Svätým a dostanem konkrétne slovo pre niekoho z prítomných. Najväčším zázrakom je však určite to, že sa niektorí ľudia v mojom okolí obrátili k Bohu a dodnes ho nasledujú, jeden z nich je dokonca známym kazateľom.

Veľmi túžim vidieť na Slovensku horlivých kresťanov a ľudí, ako sa obracajú k Bohu. Dúfam, že ako pastor a učiteľ budem súčasťou veľkých vecí, ktoré bude Boh konať. Verím, že Pán sa dotkne aj detí, aj tie mi ležia na srdci, časť mojej služby je orientovaná aj týmto smerom.

Neviem, či vás zaujal môj príbeh, ale aj keby nie, ten najdôležitejší príbeh nie je o mne, ale o Ježišovi Kristovi, o Jeho bezpodmienečnej láske k nám. Cesta k Nemu je jednoduchá - stačí prísť s úprimnosťou v srdci, priznať si svoju hriešnosť a uveriť láske, ktorá sa zjavila na kríži. Poproste ho s vierou, aby vstúpil aj do vášho srdca a očistil vás.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium