Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Martin Kováč
Radosť z modlitby

small_small_20151116_151056.jpg

17. októbra slúžil Martin spolu s Tomášom Pružincom modlitbou príhovoru za prítomných ľudí.

Volám sa Martin a v sobotu večer 17. októbra 2015 som sa zúčastnil modlitbového stretnutia za chorých s názvom "Ježiš uzdravuje".

 

Keď som vošiel do haly v ktorej sa konal modlitebný večer, cítil som ako keby som bol v malom pozemskom nebi. Počas príhovorných modlitieb sme stáli, čo sa ma veľmi dotklo.

Uvedomil som si, že v modlitbe v stoji vlastne stojíme ako deti pred svojím Otcom. To ma vnútorne napĺňalo. Bol som v skupinke príhovorcov spolu s Tomášom Pružincom a spolu s Petrom – a modlili sme sa za ľudí. Najprv som pociťoval obavy z toho čo mám robiť, nevedel som ako sa mám správať a aký postoj mám zaujať a ako mám použiť slová.

Zrazu začal konať Duch Svätý. Modlil som sa slovami a popri tom sa mi v ústach začal pohybovať jazyk. Pocítil som nesmiernu radosť, takže som chcel cez celú halu bežať a skákať ale hanbil som sa. V modlitbe ma Pán obdaril darom jazykov.

Išli mi ústa samé od seba, bolo to prvýkrát čo som také niečo zažil sám na sebe. Niektorí ľudia počas modlitby od dojatia aj plakali a plakali aj po modlitbe – boli hlboko preniknutí Božou láskou.

V tej chvíli som si uvedomil, že skrze dar jazykov, ktorý som práve dostal, som odovzdával niečo silno žehnajúce – vnímal som to ako ovocie tohto daru. V tej chvíli som si želal, aby ten čas nikdy neskončil a aby neprestajne trval. Prežíval som veľkú radosť z modlitby.

V nasledujúcich dňoch pri najbližšej príležitosti som tú radosť odovzdal v mojom spoločenstve, kde bol aj kňaz Matúš. Boli z toho nesmierne šťastní.

V jedno ráno počas slávenia Eucharistie spolu so študentmi, náš kňaz Matúš položil študentom otázku: „Čo sme v najbližších dňoch zažili najkrajšie – ako Pán Ježiš konal v našich životoch?“ Sám seba sa však tiež spýtal to isté a sám si aj odpovedal: „Bol to dar, ktorým si obdaroval Martina“. Pre neho osobne to bolo moje svedectvo.

V ďalších dňoch som ale zvádzal boj, či je tento dar naozaj od Pána alebo či je to len výplod mojej fantázie. Zápasil som s tým niekoľko dní, doma aj v práci. Prežíval som aj úzkosť a chvenie, no zároveň som prežíval krásny vzťah s Pánom.

V nasledujúcich dňoch mi Pán potvrdzoval, že tento dar je skutočne od neho. V kaplnke pri slávení Eucharistie, keď som sa bežne modlil slovami, Boží Duch sa popri tom samovoľne vo mne opäť modlil jazykmi. Bolo to pre mňa prekvapenie a zároveň aj potvrdenie, že je to naozaj jeho dar.

Druhýkrát, potom čo som miništroval na svätej omši, sa ma kňaz Matúš v zákristii opýtal, či som sa počas omše za neho modlil v jazykoch. On cítil, ako ho Boží Duch vzpružuje a posiňuje. Ja som sa za neho modlil v Duchu a slovami. Aj keď si to neuvedomujeme, Duch Pána Ježiša v nás koná.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium