Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Martina Bernátová
Cesta za božím svetlom

Stala som sa božím dieťaťom pri krste. Náš Nebeský Ocko mi dal pečať do môjho srdca, označil si ma „Si moja milovaná dcéra“ rodičia a krstná mama z rozochveným srdcom ma dávali Bohu, no netušili, čo Boh pripravil pre mňa.

Rástla som v kresťanskej výchove. Rodičia sa snažili vydávať a sprostredkúvať vieru v Boha ako vedeli aj starý rodičia, krstná mama – v jej očiach som cítila, že vzťah je iný k Bohu, taký hlbší. No rástla som aj v úcte k Panne Márii. Stále som sa modlila, ale nemala som vzťah s Bohom netušila som, že „je tu s nami a živý“! Mala som už od dieťaťa veľa emócií a to mi spôsobovalo poruchu reči.

Prežila som aj sexuálne zneužívanie, ponižovanie, úzkosti, obavy a strach. Boh bol stále so mnou. Keď som videla film „Nečistá“, ako Boh premieňa srdce ženy s akou láskou, veľmi som túžila aj ja zažiť takú lásku.

Modlila som a aj za svojho manžela. Ak bude chcieť Boh, nech sa vydám, alebo zostanem sama. Zúčastňovať sa duchovných akcií ma veľmi lákalo, no nevedela som prečo? O birmovke som vedela, že je to sviatosť, ale že Duch Svätý zostúpi a vyleje do nášho srdca sám seba, svoje ovocie, ktoré je plné šťavy a osvieženia som netušila. A charizmy?, to bola pre mňa jedna veľká neznáma. Boh mi poslal muža, do ktorého som sa veľmi zamilovala. Rodičia mali obavy aj celá rodina. Cítili, že ja sa mu chcem dať z čistej lásky, no jeho predchádzajúci vzťah s inou ženou schyľujúceho sa k manželstvu, veľmi odrádzali jeho dôveru.

No ja som v jeho srdci videla a cítila, že je aj v ňom niečo dobré, čo ma veľmi k nemu priťahovalo.

Vtedy som nevedela, že v každom srdci je Ježiš a Jeho láska. Nepočúvala som varovania z okolia. Daj si pozor na alkohol, fajčenie, cigarety, ale ja som bola veľmi zaľúbená. Vzali sme sa. Úsmev na tvári ma sprevádzal počas celej našej svadby. Potom prišlo obdobie narodenia dvojičiek a otváranie zraku. Preplakané noci, zodpovednosť za deti, všetky radosti mi boli blízke no sklamania, že milovaná osoba mi odkríva veci, ktoré boleli. Najskôr som odpúšťala z veľkej lásky, neskôr s bolesťou aj keď mi bolo ťažko. No keď prišli obviňovania, kritika, manipulácia a tvrdenie, že sa musím mužovi vo všetkom prispôsobiť ma desilo. Do môjho srdca sa začal vkrádať obrovský strach, neistota, úzkosť, bolesť, a tiež ak milovaná osoba ma povzbudila potešila a zahrnula láskou som rástla od radosti. Môj muž bol u mňa na prvom mieste. Začala som byť od neho citovo závislá a spútavaná. Narodila sa nám dcéra a všetko sa vystupňovávalo.

Vtedy som nechápala, čo sa so mnou deje. Nevedela som, ak sa do manželstva vezmú závislosti reťaze a dám súhlas vedome, čiže musím vyhovieť vo všetkom, tak hriechy a závislosti, ktoré sa navonok manželskou láskou zakryjú nie je správne. Treba si ich priznať a odovzdať ich Bohu, aby On sám nám s tým pomohol. Stále som bola presviedčaná, že pornografia je doplnok v manželstve. Sex je síce krásny, no keď treba uspokojiť ľudské potreby a treba byť vždy k dispozícii nespĺňa účel. To ma lámalo a zlo môj strach stupňovalo až tak, že mi ukázalo ako sa dá v dnešnom svete unikať. Doslova vo mne potlačil a zadusil lásku jeho stále navádzanie „nebráň sa tomu a užívaj si aj ty“. A vtedy keď som sa zlomila to šlo úplne dolu vodou aj po mojej fyzickej a psychickej stránke. Výčitky vo svedomí „nerob to“ , na druhej strane, až nechuť vyznať hriechy, strach, hnusila som sa sama sebe. Všetkého som sa vzdala, aby som vyhovela milovanej osobe vo domnení, že si ma bude viac vážiť, viac milovať. Bol to omyl hádky, nervozita a tvrdé zaobchádzanie bez lásky úplná vyčerpanosť a pocit, že nie je nikto, kto vás pochopí a uľahčí bôľ bol strašný. Dávala som sa všetkým a sama som mala srdce prázdne, len bolesť a sklamanie. Nastali kolapsy z vyčerpania, úplná nechuť k jedlu, obrovské kŕče v žalúdku, ledva som stála na nohách zúbožená, hnusná špinavá a prázdna. Deti vždy ma viedli na svetlo a boli jedinou mojou motiváciou. Žila som len pre nich. A keď sem tam zneli slová, že ak sa nezmením ešte viac sa neprispôsobím môžem ostať aj bez nich, to mi trhalo srdce. Moje telo to už nezvládlo, úplný kolaps. Vtedy som sa rozhodla odísť, no aj s deťmi.

Len to som netušila, že sila zla v ľudskom srdci dokáže milovanú osobu zmeniť na nepoznanie. Rany do srdca boli také silné, že v nádeji že sa veci vyriešia odišla som plná sĺz bez detí. Boli to chvíle bolesti, trhanie môjho materinského srdca zaživa. No, ako keby ma mocná ruka držala, nevrátiť sa späť aj za cenu, že prídem o deti. Pred tým výchova bola na mojich pleciach prevažne, tak som si nevedela predstaviť ako to bude. Tak veľmi som chcela aby to bolo inak. Vrátila som sa s mojim otcom pre veci, deti neboli doma a muž vedel o mojom príchode. Ja som čakala taký zmier a byť so svojimi deťmi, no bol to omyl. Uviedol mi päť podmienok za ktorých sa môžem vrátiť. Prvá bola úplné prispôsobenie a byť vždy k dispozícii.....cítila som sa, ako keď mi vráža meč do môjho srdca. S bolesťou v srdci a v náručí môjho otca som odišla a s tým, že moje deti uvidím.

A to bol aj začiatok krížovej cesty na ktorú som nastúpila. Začali súdy, obviňovania, minimálny styk s deťmi. Peniaze omotávali srdcia, ktoré bolesťou tvrdli. Začala cesta bolesti i premieňanie srdca i tela. Sama obnažená, prázdna, ubolená bez detí, manžela, domova len ja a Boh. Vtedy som ho z hĺbky srdca prosila, aby ma zachránil, ja mu nemám čo dať len samú seba a moje srdce. Až keď som otvorila srdce pre Boha, vtedy začal konať aká bola Jeho vôľa. Osekávať, odlamovať bolestivo všetko čo do môjho srdca nepatrí.

Na mojich prvých duchovných cvičeniach kňaz povedal „Boh ťa miluje takú aká si“.

Oči sa mi začali otvárať ako keby zo spánku Boh ich otváral. Posielal mi do cesty ľudí, spoločenstvo. No stále bolo ešte nie do úplnej hĺbky, mala som stále možnosť spoľahnúť sa na seba aj na iných. Až keď ma čakal súd tak si ma vyskúšal. Od priateľov som dostala zaplatenú púť do Medjugoria. Bola to moja prvá medzinárodná púť pre ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť, no túžia ísť za Matkou Božou. Termín bol pred prvým súdnym pojednávaním. Návrat bol ráno v deň pojednávania. Všetko som odovzdala do rúk Božích. Mala som strach odísť bolo to prví krát, či sa vrátim včas, no išla som.

V Medjugorí pri večerných modlitbách pred Eucharistiou, Ježiš sa dotýkal celého môjho srdca. Vyplavoval bolesť, liečil rany tak šetrne, nežne prvý krát som zacítila také nežné pôsobenie Božej lásky v mojom srdci a taká nehodná sama sebe.

Už vtedy som plnila nariadenie Cirkvi, nemohla som prijať Ježiša do svojho srdca vo sviatosti, lebo som bola v rozvodovom konaní. Veľmi som po ňom túžila, no duchovne som sa s ním stretla. Boli to chvíle uzdravovania. Vedľa mňa sedela pri adorácii žena, ktorá videla čo sa deje. Potom úžasnom Božom dotyku povedala, „ak sa ty uzdravíš tvoje srdce vylieči Ježiš, potom ty budeš pomáhať iným ženám“. Vtedy som tomu nechcela veriť, cez slzy som pozerala na ňu, veď to nemôže byť pravda. Prekrásne chvíle sa s Ježišom a drahou mamičkou Máriou sa zintenzívňovali. Vracala som sa domov včas, posilnená aj s plamienkom radosti a už vo väčšej dôvere, že na súde nebudem sama, ale ja a Ježiš a Duch Svätý bude rozprávať cezo mňa. Tak veľa ľudí spojila bolesť matky a tak veľa ľudí sa modlilo za nás, aby sa diala Božia vôľa. Celé to prebehlo pokojne, mala som úžasný pokoj v srdci, čo bolo neuveriteľné. Život plynul ďalej, ďalšie pojednávania aj rozsudok. No ja som už stála v Božom náručí pokojná, posilnená Ježišom i s Božím slovom. Deti boli zverené manželovi. Mohla som ich trhať od seba, no vedela som, že dvojičky sú zviazané silným putom súrodenectva. A syn bez otca to nemôžem spraviť. Dcéru mladšiu, tú som mohla vytrhnúť od nich, no vedela som po skúsenostiach z návštev s ňou, že by bola úplne odvrhnutá. Nechcela som ich pre seba, ale možnosť byť s nimi, byť im na blízku, keď ma budú potrebovať objať ich a nie si ich majetnícky kupovať a vzbudzovať v nich nenávisť. Dieťa je boží dar a chcem ich chrániť. No videla som, čo zatrpknutosť dokáže sebeckosť, pýcha zničiť ľudské srdce úplne udusiť v ňom božiu lásku. S pokorou a bolesťou v srdci som odišla po boji na ľudskej úrovni porazená. No vo vnútri srdca mám nádej a vieru, že táto obeta lásky prinesie mojim deťom úplné obrátenie ich srdca i môjho manžela i jeho matky.

Bola som v očiach ľudí aj úbohou bezcitnou ženou bez lásky, no Boh mi vidí do hĺbky srdca ako veľmi túžim byť s nimi. Keď boli pri mne cez prázdniny, čo bol Boží zásah tak láska z ich sŕdc vyplávala von – toľko objatí, smiechu i usmerňovania.

Bol to záblesk z neba, ktorý skončil. Teraz mám fotky, no hlavne v hĺbke srdca. Viem, kde ľudské sily nestačia, tak je príležitosť, aby sa Boh oslávil. Ja mu verím, je úžasný Ocko stará sa o nás. Vie kedy je tá správna chvíľa aj keď nemáme odkryté aký má s nami plán. Viem, že aj napriek bolesti a trápení nesie môj kríž so mnou. Teraz viem aká bolesť musela byť v srdci matky, ktorá prichádza o svoje dieťa, ktorá trpí, bola týraná, no pre každú viem dať odpoveď. „Nik nemôže zahojiť rany v našom srdci, premeniť naše srdce a naučiť milovať aj nepriateľov aj im odpustiť, to môže len BOH“.

Tak preto sa nevzdávajte a proste nášho nebeského Ocka o tieto milosti a o jeho Ducha Svätého, ktorý je láska a prijímajte Ježiša do sŕdc. A keď nemôžete sviatostne, tak duchovne. Viem aká je to bolesť Ho neprijať sviatostne. Ja chválim Pána a ďakujem Mu lebo už na sviatok Panny Márie ružencovej moja žiadosť o prijímanie sviatostí bola schválená. Môžem Ježiša prijímať do môjho biedneho srdca a On v ňom vylieva lásku a tak veľa milostí. Nevzdávajte sa a povzbudzujem vás ak chcete spraviť krok za Pánom On čaká len na vaše rozhodnutie. Každý ho musí urobiť sám. On, trpezlivo čaká pri našom srdci a s takou láskou! Každého z nás veľmi miluje aj teba aj mňa! Dôveruj mu, On sa o všetko postará, prežiari tvoje srdce a naplní milosrdnou, horúcou aj vášnivou láskou. On je Boh Všemohúci a má moc zmeniť všetko. Odovzdaj mu svoj život a On ťa povedie. Každý jeden z nás je pre neho vzácny syn a milovaná dcéra.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium