Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Pavol Danko
Som dar

small_IMG_0291.jpg

Pavol Danko, 32-ročný gymnaziálny učiteľ chémie, moderátor v kresťanskej televízii LUX a tanečník a režisér divadla ATak.

Som dar. Narodil som sa 45-ročnej prvorodičke a 54-ročnému otcovi, šťastnému z jediného potomka... mal by som stále ďakovať za Boží plán, ktorý ma poslal na Zem. Chcel to, o tom nepochybujem. Asi preto je mojím povolaním dávať sa. Akoby som chcel splatiť dar, ktorým som sa stal pre svojich rodičov... chcem ním byť aj pre svoju rodinu, svojich kolegov a študentov, televíznych aj divadelných divákov, ale aj pre „náhodných“ okoloidúcich, či okoločítajúcich, či okolopočúvajúcich

Boha mi predstavila mama. V detstve som ho bral automaticky ako súčasť života. Najprv som ho stretal v kostole, potom na tajnom náboženstve (ktoré mi mohlo pokaziť budúcnosť) po prevrate aj slobodne a verejne, a dnes aj cez médiá a na javisku.

Boh sa podľa mňa rád hrá a má zmysel pre humor... a preto sa občas skryje, aby sme ho stále nanovo nachádzali. Nikdy sa nemôžme uspokojiť, že ho už chápeme, že sme ho už definitívne našli, pretože on je dynamika sama o sebe... a rád mení naše predstavy. Objavil som, že nie je bradatý deduško na oblaku, ktorý stvoril svet za šesť dní a teraz s nami manipuluje ako s bábkami. Objavil som aj, že nie je výmyslom literátov ani filozofov. Rovnako som zistil, že nie je len psychologickým manévrom pri problémoch a dramatických životných zvratoch.

Pomerne skoro som v sebe objavil umeleckú dušu. Vnímal som okolité dianie svojskou optikou. Túžil som dotýkať sa ľudí cez pohyb, farbu, svetlo... dokonca aj bez slov. Som citlivý na bolesť, nespravoslivosť, tmu. Vždy ma trápilo, keď veriacich považovali za vyhynutý druh z jurského parku, za čudákov, ktorí neveria v evolúciu, nekupujú televízory, sex používajú len na plodenie detí a všetku energiu premieňajú na boj proti antikoncepcii, potratom a eutanázii. Mal som neveriacich spolužiakov, ktorí sa mi zdali šťastní... a ja som hľadal odpoveď na otázku – načo mi je Boh? Veď oni majú (zdá sa) pohodu. Nikto im nič nezakazuje, nemusia sa báť trestu... Vytáčali ma „papieroví“ kresťania, ktorí si len splnia nejakú povinnosť, ale netušia o čo, alebo skôr o Koho tu v skutočnsti ide. Hanbil som za za nich, keď žili ako schizofrenici – v kostole inak ako mimo neho... a na nás sa najľahšie a najčastejšie ukazuje prstom:

Ty si kresťan? A ty toto môžeš?!?

Obdobie explodujúcich vulkánov v mojom vnútri bolo poznačené svetlom charizmy jednej talianky – Chiary Lubichovej. Počas druhej svetovej vojny sa jej zrútilo všetko. Spolu so svojimi kamarátkami museli nechať v ruinách spolu s padajúcim Tridentom aj svoje sny, rodiny, štúdiá, kariéry. A mali so sebou len malé evanjelium. Božie slovo, ktoré sa im v tej ničote nanovo prihováralo. Kaď sa všetko stratí, ostane len On. Len Láska. On je Láska. Treba to skúsiť. Ľudské slovo nemá takú moc. Presvedčil som sa o tom už mnohokrát. Proste a dostanete... Dajte a dajú vám... Odpúšťajte... Robte dobre aj tým, čo vás nenávidia... 

Každé moje ďalšie slovo je len moje... teda ľudské... a preto nemá silu. Nemusíte mu veriť. Ale píšem to, čo zakúšam stále. Láska svieti aj v tme, aj v nenávisti. Dáva mi radosť, krídla, úsmev. Ak mám rád tých s ktorými práve som, ak ich milujem, vždy ma to niečo stojí. Vyjsť zo seba, všímať si ich, počúvať, strácať čas, niekdy aj vlastné predstavy... Paradoxom je, že práve vtedy dostanem úľavu, pokoj, radosť, silu, nápady, tvorivosť... šokantné riešenia v neriešiteľných situáciách, hmotné dobrá tam, kde je chudoba...  Pre mňa sú to všetko prejavy Boha, jeho Ducha. A preto sa to oplatí. Treba to len skúsiť. Nikto mi nič neprikazuje, pretože sám zisťujem, že si škodím, ak poruším Boží zákon. Zrazu mi príde úplne normálne, že život sa má chrániť od počatia po prirodzenú smrť, že viera s vedou sa nevylučujú, a že darovať sa niekomu úplne celým telom je krásny dar, ktorý sa oplatí ponechať pre svoju manželku a nie pre hocikoho a hocikedy. 

P.S.: Toto bol len chabý pokus slovami vyjadriť niečo, čo dávno predomnou napísal muž, ktorý bol Ježišovi veľmi blízko. Volal sa Ján a nájdete to v tretej kapitole jeho prvého listu, vo veršoch 23 a 24.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium