Dobré správy

  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - sr. Vojtecha Mereďová SPraem
Ako rehoľnica oslavuje Krista

small_sestravojtecha.jpg

s. Vojtecha je členkou Kongregácie sestier premonštrátok SPraem.

Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy.
No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice. Takýto život je veľkou slávou a ozdobou cirkvi. Jedna jednoduchá rehoľnica oslavuje Krista nie menej ako obdarovaný kazateľ, talentovaný maliar, štedrý dobrodinec. Chváli ho nie nijakými vonkajšími činnosťami. Chváli ho už tým, že je rehoľnicou, že si vybrala panenský život.

Každá rehoľnica je skutočné svedectvo, že Kristus skutočne je. Pretože ak by nebolo Krista, kto a prečo by začal viesť panenský život? Sám človek nie je schopný si len pomyslieť na takýto život! Kristus si vyberá človeka pre panenstvo. Sám ho uschopňuje na takýto život a dáva mu aj silu.

Ako hovorí prepodobný Ján Damascénsky ,,Kristus je slávou panenstva. Aj keď svojím príkazom nepredpísal život v panenstve, no svojím príkladom, životom, poučil ľudí a dal silu pre život v panenstve. A preto panenstvo teraz žije medzi ľuďmi."

Tento dar -dar panenstva- prevyšuje všetky zemské dary, pretože neprináleží zemi. Podľa slov svätých otcov je rehoľnica ozdobou neba. Tak napr. sv. Gregor Naziánsky hovorí: ,,Manželstvo je ozdobením zeme a panenstvo je ozdobou neba." Rehoľný život je tajomstvo svadby s Kristom, každodenné stretnutie s Nebeským Ženíchom.

Každú rehoľnicu Kristus v tajomstve zasvätenia obdaruváva čistotou. A ako si ochrániť vnútornú čistotu? Znamená to chrániť vernosť Kristovi.
Ako nestratiť v každodennom živote horlivosť pre Pána?
V jednom rozprávaní biskupa Nikolaja Mesogejského je jeden dobrý obraz, príklad. Hovorí, že rehoľník musí zatvoriť štyri dvere : dve pri odchode a dve pri vstupe. Čo sú to za dvere?

Dve dvere musia byť zatvorené pri odchode. Prvé dvere z týchto dvier sú dvere cely. Rehoľnice prišli k Bohu, aby prebývali v cele svojej izby - znamená to každý deň nejaký čas byť osamote s Kristom. Všetky ostatné okolnosti nášho života môžu sa meniť - dnes v poslušnosti byť na jednom mieste, zajtra na druhom, dnes písať ikonu, zajtra pracovať v práčovni, pozajtra - v jedálni. Jedno ale ostane nezmeneným - každý deň prichádzať ku Kristovi do svojej cely izby. To je podstata zasväteného života. Izba rehoľnice je skutočná, hlboká púšť.

Druhé dvere sú dvere úst. Keď sú tieto dvere zatvorené, či v práci, chráme, alebo na inom mieste, nachádza sa na púšti, v osamote s Bohom. Neznamená to, že rehoľnica je nie človekom, nerozpráva sa s ľuďmi a spolusestrami. Skutočné mlčanie v zasvätenom živote je iné. Zatvoriť svoje ústa znamená neprejaviť zvedavosť, nesnažiť sa uznať všetko pre všetkých, neprejednávať všetko, čo sa robí v kláštore a vo svete, nehovoriť zle o druhých.

Cez tieto dve prvé dvere, keď sú zatvorené, rehoľnica ostáva akoby na púšti, sama s Kristom.

Druhé dvere musia byť zatvorené pri vchode. Sú to dvere myšlienok fantázie, nerozumného zbytočného premýšľania, nereálnych predstáv o druhých i sebe.

Posledné sú dvere negatívnych citov hnevu, smútku, malomyseľnosti.

Toto sú štyri dvere, ktoré zatvára rehoľnica: dvere svojej izby, dvere svojich úst, dvere myšlienok a dvere citov. Odhadzuje všetko zbytočné: nepotrebné zážitky, rozhovory, zlé myšlienky a city, a na výmenu získava to vzácne, napĺňa srdce skutočným Božím životom. Takýmto životom oslavuje rehoľnica Boha a otvárajú sa jej dvere neba.

preložené zo stránky https://monasterium.ru/monashestvo/asketika/kak-monakh-proslavlyaet-khrista-slovo-na-postrig/

Preklad sr.Vojtecha Mereďová SPraem


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium