Youtube (odporúčané videá)


 

Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.

Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu

Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.

Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Môj príbeh » Životné príbehy » Úvodná stránka

Príbeh - sr. Vojtecha Mereďová SPraem
Ako rehoľnica oslavuje Krista

small_sestravojtecha.jpg

s. Vojtecha je členkou Kongregácie sestier premonštrátok SPraem.

Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy.
No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice. Takýto život je veľkou slávou a ozdobou cirkvi. Jedna jednoduchá rehoľnica oslavuje Krista nie menej ako obdarovaný kazateľ, talentovaný maliar, štedrý dobrodinec. Chváli ho nie nijakými vonkajšími činnosťami. Chváli ho už tým, že je rehoľnicou, že si vybrala panenský život.

Každá rehoľnica je skutočné svedectvo, že Kristus skutočne je. Pretože ak by nebolo Krista, kto a prečo by začal viesť panenský život? Sám človek nie je schopný si len pomyslieť na takýto život! Kristus si vyberá človeka pre panenstvo. Sám ho uschopňuje na takýto život a dáva mu aj silu.

Ako hovorí prepodobný Ján Damascénsky ,,Kristus je slávou panenstva. Aj keď svojím príkazom nepredpísal život v panenstve, no svojím príkladom, životom, poučil ľudí a dal silu pre život v panenstve. A preto panenstvo teraz žije medzi ľuďmi."

Tento dar -dar panenstva- prevyšuje všetky zemské dary, pretože neprináleží zemi. Podľa slov svätých otcov je rehoľnica ozdobou neba. Tak napr. sv. Gregor Naziánsky hovorí: ,,Manželstvo je ozdobením zeme a panenstvo je ozdobou neba." Rehoľný život je tajomstvo svadby s Kristom, každodenné stretnutie s Nebeským Ženíchom.

Každú rehoľnicu Kristus v tajomstve zasvätenia obdaruváva čistotou. A ako si ochrániť vnútornú čistotu? Znamená to chrániť vernosť Kristovi.
Ako nestratiť v každodennom živote horlivosť pre Pána?
V jednom rozprávaní biskupa Nikolaja Mesogejského je jeden dobrý obraz, príklad. Hovorí, že rehoľník musí zatvoriť štyri dvere : dve pri odchode a dve pri vstupe. Čo sú to za dvere?

Dve dvere musia byť zatvorené pri odchode. Prvé dvere z týchto dvier sú dvere cely. Rehoľnice prišli k Bohu, aby prebývali v cele svojej izby - znamená to každý deň nejaký čas byť osamote s Kristom. Všetky ostatné okolnosti nášho života môžu sa meniť - dnes v poslušnosti byť na jednom mieste, zajtra na druhom, dnes písať ikonu, zajtra pracovať v práčovni, pozajtra - v jedálni. Jedno ale ostane nezmeneným - každý deň prichádzať ku Kristovi do svojej cely izby. To je podstata zasväteného života. Izba rehoľnice je skutočná, hlboká púšť.

Druhé dvere sú dvere úst. Keď sú tieto dvere zatvorené, či v práci, chráme, alebo na inom mieste, nachádza sa na púšti, v osamote s Bohom. Neznamená to, že rehoľnica je nie človekom, nerozpráva sa s ľuďmi a spolusestrami. Skutočné mlčanie v zasvätenom živote je iné. Zatvoriť svoje ústa znamená neprejaviť zvedavosť, nesnažiť sa uznať všetko pre všetkých, neprejednávať všetko, čo sa robí v kláštore a vo svete, nehovoriť zle o druhých.

Cez tieto dve prvé dvere, keď sú zatvorené, rehoľnica ostáva akoby na púšti, sama s Kristom.

Druhé dvere musia byť zatvorené pri vchode. Sú to dvere myšlienok fantázie, nerozumného zbytočného premýšľania, nereálnych predstáv o druhých i sebe.

Posledné sú dvere negatívnych citov hnevu, smútku, malomyseľnosti.

Toto sú štyri dvere, ktoré zatvára rehoľnica: dvere svojej izby, dvere svojich úst, dvere myšlienok a dvere citov. Odhadzuje všetko zbytočné: nepotrebné zážitky, rozhovory, zlé myšlienky a city, a na výmenu získava to vzácne, napĺňa srdce skutočným Božím životom. Takýmto životom oslavuje rehoľnica Boha a otvárajú sa jej dvere neba.

preložené zo stránky https://monasterium.ru/monashestvo/asketika/kak-monakh-proslavlyaet-khrista-slovo-na-postrig/

Preklad sr.Vojtecha Mereďová SPraem

Späť na svedectvá |
Zdieľaj na Facebooku
| Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium