Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Zuzana Černá
Hľadaj radosť v Pánovi

small_Zuzka Cerna.jpg

Som kresťan ktorý sa vrátil s Bohu po 12 rokoch "túlania sa po svete". Keď som vykonala skutočné pokánie a začala som čítať Sväté Písmo, Pán mi z nepochopiteľných dôvodov daroval vedenie Ducha Svätého, ktoré som nikdy pred tým nepociťovala. Pritom som bola v začiatkoch členom kresťanského laického spoločenstva, žila som liturgickým životom a bola som presvedčená že som aktívny kresťan. Až ako novoobrátený kresťan som však začala chápať, že Boh je "živý". Je to Osoba a nie nejaká energia nad oblakmi...Som presvedčená o tom, že momentálne žijeme v dobe veľkej Božej milosti.

Chcela by som sa s vami podeliť o jedno nádherné svedectvo. Som novoobrátený kresťan a odkedy som sa znova obrátila k Pánovi, On mi dal poznať mnohými znameniami, že je stále so mnou a miluje ma. Ak ma trápil nejaký problém a v modlitbe som prosila o odpoveď, vždy som tú odpoveď dostala i keď nie hneď alebo spôsobom, ktorý by som si ja vymyslela. Tak sa mi stalo napríklad stalo, že som dostala vnuknutie držať pôst, ale nebola som si istá a zrazu mi zavolal brat a začal mi rozprávať, že počul v rádiu aký je dôležitý pôst.  Alebo som sa cítila osamelo a pri prepínaní TV programov mi padol zrak na titulku “Nikdy ťa neopustím”. V ťažkej kríze ohľadne jedného rozhodnutia z minulosti som sedela v aute a zbadala som plagát “Nič neľutuj”...Na vlastnej koži teda prežívam to, ako sa Pán Ježiš o mňa nesmierne stará v každej maličkosti.

Jeden problém sa však akoby stále nevyriešil a nepočula som k nemu ani žiadnu odpoveď ani žiadne vnuknutie ani nič, čo by ma naviedlo k tomu, ako si mám s tým poradiť.

Približne päť rokov dozadu mi postupne začali rednúť vlasy.

Najprv som tomu nevenovala pozornosť, lebo moje vlasy boli skutočne husté, pomaly som však sledovala ako rednutie postupuje ďalej a ďalej. Asi nie je ťažké si predstaviť najmä ženám, aký je to frustrujúci pocit.  Vyskúšala som všetky štandardné riešenia - jedla som vitamíny, zmenila stravu, cvičila, stres som mala minimálny. Zaplatila som najdrahšie vyšetrenia u všetkých možných špecialistov a lekárov ale jednoducho nič - nikto mi nevedel dať žiadnu odpoveď. Z lekárskeho hľadiska som bola zdravá. Takmer každý večer som prosila Pána Ježiša aby mi pomohol a plakala som do vankúša, lebo stav sa stále zhoršoval. Po jednej takejto preplakanej noci som ráno išla na internet na stránku kde je možné si náhodne vygenerovať verš z Biblie. Krátko som sa pomodlila a vygenerovalo mi túto vetu zo Žalmu 37:

Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

No to je určite omyl a Boh moju modlitbu asi nevypočul - to bola prvá myšlienka, ktorá mi napadla. Keď som sa však obliekala do práce vŕtalo mi to v hlave. A čo ak je to skutočne to jediné riešenie? Prišlo mi to však absurdné. V tom mojom úplnom zmätku som v duchu vyslovila: “Dobre - ak je toto riešenie - nech mi niekto dnes povie aká som pekná!”. Môžete mi veriť, že nie som žiadna krásavica a v tom dni to platilo o to viac. Riedke vlasy, opuchnutá - no proste “hrôza”. Okamžite som si uvedomila, že sa rúham Bohu a krátko som to v duchu oľutovala. Pamätala som si, že aj Biblia jasne hovorí “Nepokúšajte Pána, svojho Boha…”. Počas dňa však prišla jedna kolegyňa dvakrát k môjmu pracovnému stolu a začala mi hovoriť aká som dnes pekná (!). Zostala som v absolútnom šoku. Vedela som veľmi dobre, že takéto komplimenty ona nezvykla dávať a vedela som tiež, že som nebola v tom dni nijak oslnivá. Božia dobrota ma tak premohla, že som sa skoro rozplakala. Ďakovala som Pánovi Ježišovi za jeho lásku, ktorou sa tak znížil, aby nasmeroval moje srdce. V poslednej dobe som skutočne už takmer zabudla čo je to obyčajná radosť, nieto ešte radosť v Pánovi. Prosila som Pána Ježiša o nasmerovanie a pomoc.

To som však ešte netušila, že ma čaká aj kríž. Približne 3 mesiace na to, som si nahmatala nádor na prsníku. Hneď som išla na vyšetrenie a kolotoč sa spustil - mamografia, biopsia, onko pozitívny nález, operácia...Samozrejme to neboli dobré správy pre mňa ani moju rodinu, celý čas som však jasne cítila, že Pán Ježiš je so mnou. Pomáhal mi prekonávať strach z vyšetrení, dával mi do cesty veľmi milých ľudí, mnohí sa za mňa modlili a to som aj cítila. Keď ma hospitalizovali, na izbe som mala veľmi veselé mladé žienky. Navzájom sme sa podporovali a snažili sme sa aj smiať, keď to bolo možné. Keď som sa prebrala z operácie, bola som šťastná, že som sa prebrala v poriadku. Veľmi som sa bála celkovej anestézy. Cítila som sa však sviežo. Zobrala som telefón a vygenerovala som si po krátkej modlitbe náhodný biblický verš:

Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

Na uvedenom webe sa generuje biblický verš z niekoľko tisíc možných veršov! Bolo pre mňa takmer neuveriteľné že znova vidím tento verš.

Pane Ježišu - to myslíš vážne? Veď som onko pacient! To sa mám teraz radovať?

Na druhej strane ma však napadlo: áno je pravda, že to nie je veselá situácia, ale nemala by som byť aj vďačná? Operoval ma výborný chirurg, prsník sa zachránil,  všade boli ku mne všetci milí, dostala som tú najlepšiu starostlivosť, netrpela som žiadnymi bolesťami ani komplikáciami. Jediný strašiak zostal - rozhodnutie o chemoterapii. Veľmi som sa modlila, aby ma to obišlo ale žiaľ nakoniec rozhodli, že musím prejsť ako “prevenciu rizika” štandardný cyklus šiestich dávok.

Keď mi to lekárka oznámila, jedným dychom, bez toho aby som sa niečo pýtala mi zároveň dodala: “tie vaše vlásky pôjdu dolu…”. V ten deň som sa rozplakala a znova som sa začala ľutovať. Na druhej strane mi to začalo byť všetko aj také tragikomické - celé roky sa tu trápim z vlasmi a nakoniec budem aj tak úplne bez nich.

Hneď pri prvej dávke som povedala manželovi aby mi vlasy ostrihal úplne na krátko a odrazu som mala pocit, že ma to už netrápi. V porovnaní s myšlienkami na celkový boj o zdravie mi dočasná strata vlasov prišla ako úplná malichernosť. Išla som si kúpiť parochňu, samozrejme aj tu mi BOH pomohol, našla som veľmi peknú, ktorá vyzerala ako keby to boli moje skutočné vlasy, pritom aby nebola z pravých vlasov. Veľa ľudí sa divilo, ako dobre som si vybrala.

Keď som potom jeden deň sedela v kostole napadla ma zaujímavá vec. Áno - určite by nikto netúžil byť onko pacient a prejsť chemoterapie ale týmto krížom sňal zo mňa BOH natrvalo môj strach zo straty vlasov.

Zrazu som pocítila úplne jasne, že paradoxne práve preto že som prežila ich stratu - sa už tejto veci nikdy nebudem báť.

Tým že sa splnila moja najhoršia predstava ktorej som sa 5 rokov desila - totiž že nemám žiadne vlasy - ma BOH previedol cez túto “bránu strachu” tak, že ma od tohto strachu vlastne úplne oslobodil. Tiež som pochopila, že v živote veriaceho človeka sú omnoho dôležitejšie veci, ako hustota vlasov. Z pohľadu večnosti je to nepodstatný detail. Pán Ježiš mi tiež ukázal, že nikdy sa nemožno mylne domnievať, že “mám ešte dosť času”. Nikto nevie aký čas mu je v skutočnosti vymeraný a teda je nutné hľadať Boha hneď teraz, vysporiadať všetky veci tak, aby si bol človek istý, že v prípade náhlej smrti by išiel “domov” do neba. Boh však nie je žiadna povinnosť ani neustály trest, práve naopak aj v tej najabsurdnejšej situácii v akej som sa napríklad ocitla ja - vie dať človeku pokoj a ak človek Bohu dôveruje - dostane aj radosť. Radosť z Pána stále hľadám a cítim, že v tomto hľadaní ma Ježiš stále posilňuje. Často krát sa stane že moji kolegovia sa na mňa začudovane pozerajú - odkiaľ beriem takú dobrú náladu.

Som si istá, že diabol urobí vždy absolútne maximum pre to, aby bol každý kresťan smutný a zdeprimovaný a tak nemohol svedčiť o radosti z Boha. V Starom Zákone ( Kniha Nehemiášova) sa hovorí:  A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila! Verím, že Pán Ježiš vedie každú svoju “ovečku” tak,  aby svedčila nielen rečou ale skutočnou radosťou, ktorá pramení z Ducha a ktorú svet nepozná .


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium